Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-392-2013.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/392/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o. so sídlom Mlýnská 326/13, 602 00 Brno-střed - Trnitá, Česká republika, IČO: 292 16 842, zastúpeného splnomocnencom: VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti odporcovi: O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, G. XXX XX, W.-U., P., štátny občan SR, o zaplatenie sumy X 676,26 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 676,26 CZK s 7,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 520,06 CZK od 2.6.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia splnomocnenca navrhovateľa v sume 58,58 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 676,26 CZK s úrokom z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 1 520,06 CZK za obdobie od 2.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Česká sporiteľňa, a.s., IČO : 45244782 a odporca uzavreli dňa 21.8.2008 Smlouvu o osobním účtu, na základe ktorej bol odporcovi otvorený a vedený sporožírový účet. Odporca bol podľa zmluvy povinný uhrádzať cenu služieb a produktov poskytovaných Českou sporiteľňou, a.s. v súlade s platným sadzobníkom. Na osobnom účte odporcu vznikol nepovolený debetný zostatok a od tohto dňa bol odporca povinný platiť aj úrok z omeškania. Debetný zostatok nebol uhradený a Česká sporiteľňa, a.s. previedla pohľadávku dňa 1.7.2011 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Tento nepovolený debetný zostatok predstavoval ku dňu 1.7.2011 sumu 1 520,06 CZK a odo dňa nasledujúceho po prevedení bol úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,75 %. Odporca dlžnú čiastku neuhradil a preto Česká sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku ku dňu 1.6.2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala celková dlžná suma 1 676,26 CZK, čo predstavuje istinu v sume 1 520,06 CZK a úrok z omeškania v sume 156,20 CZK. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia t.j. od 2.6.2012 úročí navrhovateľ nepovolený debetný zostatok aj naďalej zákonným úrokom z omeškania. V období od 07.05.2010 do 29.06.2012 bola REPO sadzba ČNB vo výške 0,75 %. Navrhovateľ poukázal na znenie § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb.
Písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 4.7.2014 doručeným súdu dňa 15.7.2014, navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania a uviedol, že odporca podstatne porušil povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy a VOP, tým, že na jeho účte vznikol nepovolený debetný zostatok. Výšku nepovoleného zostatku navrhovateľ preukazuje výpisom zo sporožírového účtu. Výška úroku 156,20 CZK pozostáva zo sankčného úroku vo výške 7,75 % ročne z nepovoleného debetného zostatku od vzniku nepovoleného debetného zostatku do dňa prevodu pohľadávky na účet z nepovolených debetných zostatkov dňa 1.7.2011 spolu vo výške 46,35 CZK a zo sankčného úroku vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1 520,06 CZK od 1.7.2011 do 1.6.2012 vo výške 109,85 CZK. Žalovaná istina 1 56,20 CZK pozostáva z o súm vyčerpaných odporcom a z poplatkov.
Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporkyňa sa na riadne predvolanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa a súčasne súhlasil s rozhodnutím veci aj bez ich účasti.
Odporca sa k návrhu vo veci samej vyjadril v podaní zo dňa 16.3.2015 tak, že uznáva svoj dlh v sume 1 676,26 CZK
Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že sú plnené podmienky na to, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol aj bez účasti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O. s. p., keďže účastníci nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o sporožirovém účtu osobní účet České spořitelny a o poskytování souvisejících produktů a služeb zo dňa 21.8.2008, výzvou na zaplatenie zo dňa 1.7.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2012, predžalobnou upomienkou zo dňa 21.6.2012, podaním navrhovateľa zo dňa 4.7.2014, VOP, Sadzobníkom úrokov a poplatkov, výpisom z účtu, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 16.3.2015, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.5.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 28.5.2012 v zmysle ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka a prílohou č. 1, ktorá tvorí zoznam postúpených pohľadávok mal súd preukázané, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2012 má súd preukázané, že pôvodný veriteľ oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Zo smlouvy o sporožirovém účtu osobní účet České spořitelny a o poskytování souvisejících produktů a služeb zo dňa 21.8.2008 (ďalej len zmluva) súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal začínajúc dňom 21.8.2008 zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v českých korunách s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Podľa bodu 9 sa ostatné práva a povinnosti zmluvných strán riadia platnými Všeobecnými obchodními podmínkami Českej spořitelny, a.s. (ďalej len VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Podľa bodu 7.3 VOP účinných od 1.7.2007 je-li klient v prodlení ses placením jakéhokoli peněžitého závazku vůči Bance vyplývajícího z Bankovního obchodu, je Banka oprávněna požadovat z nezaplacené částky úroky z prodlení ve výši, která je určena ve smlouvě mezi bankou a klientem nebo v oznámení.
Podľa bodu 15.5 VOP v případě smluvně nesjednaného přečerpání peněžních prostředků uložených na účtu úročí banka vzniklý debetní zůstatek sankčním úrokem ve výši stanovené v oznámení platném v den vzniku debetního zůstatku. Výši sankčního úroku je banka oprávněna měnit podle vývoje na mezibankovním trhu s přihlédnutím ke své obchodní politice a v případě změny výše sankčního úroku účtovat si z debetního zůstatku sankční úrok v nově stanovené výši a to ode dne účinnosti této změny.
Podľa bodu 28. VOP právní vztahy mezi klientem a bankou na základě těchto VOP se řídí právním řádem České republiky.
Podľa výzvy zo dňa 1.7.2011 Česká sporiteľňa a.s. vyzvala odporcu na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte s tým, že dlžná suma je 1 566,41 CZK a pozostáva z nepovoleného debetného zostatku 1 520,06 CZK a úrokov z omeškania 46,35 CZK. Vo výzve sa ďalej uvádza, že nepovolený debetný zostatok je úročený úrokom z omeškania vo výške 7,75 %, súčasne mu bolo oznámené, že Česká spořitelna dňa 1.7.2011 previedla svoju pohľadávku zo sporožírového účtu na evidenční účet pohľadávok.
Odporca bola listom nazvaným ,, Předžalobní upomínka“ zo dňa 21.6.2012 vyzvaný k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 1 676,26 CZK, najneskôr do 30.6.2012.
Z výpisu k bežnému účtu za obdobie od 1.5.2010- 30.6.2011 súd zistil, že dňa konečný zostatok na účte odporcu bol v sume 1 520,06 Kč.
Podľa Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách úroková, sadzba pre nepovolené debetné zostatky na osobnom účte je vo výške REPO sadzba ČNB + 7 % p.a.
Podľa Sadzobníka České spořitelny, a.s. pre bankové obchody bol stanovený mesačný poplatok za vedenie účtu za produkt za bežný účet vo výške 20 Kč.
V danom konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý je v tejto veci daný účastníkmi konania
- navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporca je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom - navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal prvotne otázku právomoci súdu SR a následne rozhodného práva pre daný vzťah. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Nariadenia Rady č. 44/2001 právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie.
Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa č. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
V tomto spore odporca ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo uvedené aj v zmluve. Za tejto situácie je tunajší súd príslušný rozhodnúť o podanom návrhu.
Podľa § 9 ods. 1 a 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
Podľa článku 3 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Voľba právomoci musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo musí vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Z uvedených dôvodov súd na konanie použil relevantné právo Českej republiky, keďže si toto právo účastníci dohodli v bode 28 všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a.s.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon se nevztahuje na
a) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na koupi, výstavbu, opravu nebo údržbu nemovitosti,
b) nájemní smlouvu, která po uplynutí určité doby nezaručuje převod vlastnického práva nebo práva obsahově obdobného vlastnickému právu,
c) půjčku poskytnutou bez úroku nebo jakékoli úplaty,
d) spotřebitelský úvěr na průběžné poskytování služeb, za které spotřebitel může platit v průběhu jejich
poskytování formou splátek,
e) smlouvu, ve které je poskytován spotřebitelský úvěr na částky nižší než 5 000 Kč nebo vyšší než 800 000 Kč; je-li uzavřeno více smluv, ve kterých se sjednává spotřebitelský úvěr za stejným účelem, považuje se pro tyto účely za jediný spotřebitelský úvěr souhrn všech těchto smluv,
f) spotřebitelský úvěr, jehož splatnost nepřesahuje 3 měsíce nebo je splatný nejvýše ve 4 splátkách ve lhůtě nepřesahující 12 měsíců.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí
a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není
1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr,
2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,
3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení
spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena za přijetí platby,
4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,
5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,
b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,
c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,
d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 Občanského zákoníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Podľa § 711 Obchodního zákoníku, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497a násl.).
Podľa § 497 Obchodního zákoníku v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodního zákoníku za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákoníku od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 Obchodního zákoníku záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods.1) a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (ods.2).
Podľa § 506 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Podľa § 273 ods.1 Obchodního zákoníku časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 365 Obchodního zákoníku dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Českou sporiteľňou a.s. a odporcom bola uzavretá zmluva o osobnom účte v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že vzťah medzi účastníkmi mimo zmluvy upravujú VOP. Z výpisu z účtu mal súd preukázané, že odporca čerpal peňažné prostriedky aj nad rámec svojich vlastných peňažných prostriedky a dostal sa tým do nepovoleného debetu, ktorý nevyrovnal. V súlade s uvedeným je odporca povinný zaplatiť debetný zostatok na účte, tak ako bol preukázaný na základe predložených listinných dokladov vo výške 1 676,26 CZK a zároveň je jeho povinnosťou zaplatiť aj úroky z omeškania 7,75 % ročne od 2.6.2012 do zaplatenia, tak ako vyplývajú z obchodných podmienok a z predloženého oznámenia o úrokových sadzbách, kde sa konštatuje, že pre nepovolený debetný zostatok na sporožírovom účte je úroková sadzba vo výške REPO sadzba ČNB + 7 %. V období od 7.5.2010 do 29.6.2012 bola REPO sadzba ČNB vo výške 0,75 %. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Odporca v svojom podaní zo dňa 16.3.2015 uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi v sume 1 676,26 CZK, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na úhradu sumy 1 676,26 CZK s príslušenstvom. Úroky vo výške 7,75 % z istiny boli vyčíslené ku dňu 1.6.2012 v celkovej výške 156,20 CZK. Je nepochybné, že odporca je aj naďalej v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania tak ako žiadal navrhovateľ vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1 520,06 CZK od 2.6.2012 do času úplného zaplatenia s poukazom na ustanovenie VOP. Súčasne je táto výška úroku z omeškania v súlade s Nariadením vlády ČR č. 163/2005 Sb.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 58,58 €, ktoré vyčíslil za 2 úkony právnej služby á 16,60 € za 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu), 2 x režijný paušál á 7,81 eur a k tomu 20 % DPH t.j. 9,76 eur. Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 58,58 eur sú vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie Exekučného poriadku.