Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-257-2011.pdf
PDF · 101.38 KB
No categories available
3C/257/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. Y.Q., Q. XX/X, zast. JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Advokátska kancelária, ul. Dr.C.Daxnera 86, Vranov nad Topľou proti žalovanému: EXPRESS SERVICE, s.r.o., Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, zast.: JUDr. Richardom Schwarzom, advokátom, Advokátska kancelária, Dunajská 1, 811 08 Bratislava o zaplatenie 4.372 Eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4372 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 19.4.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd, až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.372 Eur s prísl., z toho dôvodu, že dňa 11.12.2009 prostredníctvom priateľky S. P. cez pobočku žalovaného vo Vranove nad Topľou zaslal finančnú hotovosť vo výške 4.175 Eur, pričom prijímateľom predmetnej sumy bolo uvedené meno a priezvisko žalobcu s tým, že miesto určenia zaslania peňazí bolo mesto KIEL v Nemecku. Pretože sa rozhodol nevycestovať do Nemecka v pondelok t.j. 14.12.2009 spolu s priateľkou S. P. zašiel na pobočku žalovaného vo Vranove nad Topľou a požiadal o stanovenie prevodu peňazí, kde mu bolo oznámené, že došlo k výberu peňazí. Prevod peňazí bol vyplatení dňa 12.12.2009 na pobočke žalovaného v Nemecku v meste Bochum. Žalobca v zmysle § 420, ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žiadal, aby mu žalovaný nahradil škodu v sume 4372 eur, ktorá pozostáva jednak zo sumy 4175 eur, ako aj z poplatku 197 eur.
Okresný súd Vranov nad Topľou vydal dňa 31.08.2012 č.k.: 3C/257/2011-18 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.372 Eur ako aj trovy konania vo výške 262 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastupovania vo výške 337,28 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že v rámci fungovania služby a systému „western union“ žalovaný upozorňuje svojich klientov na podmienky, ktoré sú nevyhnutné na transfer peňazí a to hlavne, aby sa odosielateľ a prijímateľ poznali. Žalobcovi priateľka svojim podpisom potvrdila, že žalobca sa nachádza v krajine určenia a to Nemecko a bola uzrozumená s tým, že transfer prebehne do niekoľkých minút. V Nemecku musel prijímateľ poznať všetky dáta, ktoré vyplnil odosielateľ peňazí a hlavne presnú sumu a číselný kód. Po vyplnení formulára a predložení dokladu na meno S. H. boli finančné prostriedky vyplatené. Žalovaný neporušil svoje právne povinnosti a vyššie uvedenú škodu žalobcovi nezavinil. Žalovaný v písomnom odpore poukázal na § 441 Občianskeho zákonníka podľa ktorého škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Túto škodu mohol zaviniť sám žalobca porušením svojich povinností.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a okrem toho, čo uviedol v písomnej žalobe uvádza, že účel zaslania peňazí bol taký, že si chcel kúpiť auto v Nemecku a nechcel cestovať s toľkými peniazmi. Priateľka S. P. piatok 11.12.2009 urobila úkon, že prostredníctvom pobočky žalovaného vo Vranove nad Topľou zoslala peniaze, ktoré on si mal vybrať až v pondelok v Nemecku. Ten deň, keď boli peniaze posielané cez pobočku žalovaného do Nemecka si vybral z Tatra banky, pobočka Vranov nad Topľou zo svojho účtu peniaze, potom išli uvedené peniaze spolu s priateľkou S. P. do Nemecka.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-2, ako aj jej prílohami na čl. 3-6, platobným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 31.08.2012 na čl. 18, odporom proti platobnému rozkazu na čl. 20-22, ako aj jeho prílohami na čl. 23-26, vyjadrením žalovaného na čl. 43-45, vyjadrením žalobcu ako aj jeho prílohami na čl. 47-68.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou ČVS:ORP-555/JP-VT-2009.
Po takto vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 6.3.2013 žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2567,15 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.11.2013 sp.zn. 17Co/122/2013 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Po tomto súd doplnil dokazovanie a to opätovným výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Ďalej opätovným výsluchom konateľa žalovaného P. Y., ktorý po zákonom poučení ako účastník konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. uviedol, že trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi v celom rozsahu a viac k veci nemá čo dodať.
Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne M. F. pracovníčky pošty, ktorá uviedla, že tlačivo na čl. 4 v spise po pravej strane údaje vypísala ona vlastnou rukou, keď už bola hlavná časť tlačiva týkajúca sa posielania peňazí a komu, vypísaná a na ďalšie podrobnosti si nespomína. Ona tlačivo dala na vypísanie klientovi, ktorý ho po vypísaní vrátil naspäť, dopísala to, čo vypisuje pracovníčka Pošty, informovala klienta o 10- miestnom kóde, ktorý kód dostala od spoločnosti WESTERN UNION s tým, že len na základe tohto kódu, v inom štáte možno peniaze vybrať. Žiadne iné informácie nedávala.
Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne S. P., ktorá na pojednávaní uviedla, že v čase, keď na pošte prostredníctvom WESTERN UNION posielala peniaze do Nemecka, bola priateľkou žalobcu. Mala vedomosť o tom, že žalobca chce kúpiť auto v Nemecku. Žalobca ju požiadal, aby išla s ním na poštu a poslala peniaze do Nemecka na meno S. H.. Ona bola len odosielateľ peňazí s tým, že S. H. si mal cez víkend vyzdvihnúť peniaze v Nemecku. Išlo o sumu cez 4.000 eur, už presne nevie uviesť koľko s tým, že tieto peniaze odovzdal S. H. pracovníčke na pošte a spolu vypísali papiere ohľadom zaslania peňazí do Nemecka na meno S. H.. Na pošte jej dali kópiu z dokladu o zaslaní peňazí, ktorú dala S. H. a ten ju cez mail poslal na konkrétnu adresu do Nemecka. Tieto úkony urobili v piatok a v pondelok sa rozhodol žalobca, že do Nemecka nepôjde a preto išli na pobočku na poštu vo Vranove n.T. a žiadali všetko zrušiť. Pracovníčka im oznámila, že peniaze už boli vybraté. Svedkyňa uviedla, že pracovníčky pobočky WESTERN UNION na pošte ich upozornila, že nemôžu uviesť dôvod prevodu peňazí kúpu auta a preto uviedla do tlačiva - úhradu nájomného. Táto svedkyňa ďalej potvrdila tú skutočnosť, že peniaze vo výške 4372 eur vlastnícky patrili žalobcovi a ona vypísala tlačivo na pobočke pošty vo Vranove n.T., len z toho dôvodu, že žalobca nemohol poslať peniaze cez WESTERN UNION sám sebe.
Na základe takto vykonaného a doplneného dokazovania súd mal za to, že peniaze v sume 4372 eur vlastnícky patrili žalobcovi s tým, že svedkyňa S. P. tieto peniaze patriace žalobcovi spolu so žalobcom odovzdali pracovníčke spolu aj s vypísaným tlačivom na pobočke žalovaného vo Vranove n.T..
Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 420, ods. 1,2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorí na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420, ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže že škodu nezavinil.
Podľa § 441, OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerene, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik / existencia / škody, c) príčina súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak za: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania, súd mal za to, že tlačivo o zaslaní peňazí, ktoré prakticky spolu vypisovali žalobca a jeho priateľka - svedkyňa S. P. / na čl. 4/ je pretlač, ktorá je vopred pripravená a kde sú informácie pre spotrebiteľa vytlačené takým drobným písmom, že sú prakticky nečitateľné a nezrozumiteľné a to pokiaľ sa týka informácií ohľadom peňažného prevodu a to aj pokiaľ sa týka ďalších služieb za príplatok a toto všetko spôsobilo to, že tak svedkyňa S. P., ako aj žalobca nemohli riadne spracovať informácie uvedené v tlačive na čl. 4 a zvážiť všetky skutočností a riziká, súvisiace s prevodom peňazí. Svedkyňa S. P. do uvedeného tlačiva vpísala na podnet pracovníčky pobočky vo Vranove n.T., ako dôvod zaslanie peňazí úhrada nájomného s tým, že takto jej poradila pracovníčky pobočky vo Vranove n.T.. Ďalej žalobca, ako aj svedkyňa S. P. v dôsledku prakticky nečitateľnej pretlače písomnosti na čl. 4 v spise, neuviedli ďalšie služby za príplatok, kde dokonca mali možnosť uviesť aj telefonické oznámenie z WESTERN UNION prijímateľovi - telefónne číslo. Do pretlače uviedli len mesto KIEL Nemecko, meno prijímateľa S. H., bez ďalších identifikačných údajov s tým, že ako samotný žalovaný udáva, identifikačné číslo na vyplatenie peňazí v Nemecku, nie je potrebné, aby ho označil prijímateľ peňazí.
Týmto svojim konaním žalovaný nepostupoval tak, aby zabezpečil ochranu spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Týmto svojim konaním došlo zo strany žalovaného k porušenie právnej povinnosti a následne k vzniku škody z toho dôvodu, že žalovaný prakticky bez všetkého vyplatil na základe pretlače tlačiva v Nemecku peniaze cudzej osobe. Zavinenie žalovaného spočíva v tom, že bez overenia totožnosti prijímateľa v Nemecku, peniaze vyplatil napriek tomu, že peniaze výslovne svedkyňa S. P. žiadala vyplatiť v meste KIEL. Podľa názoru súdu, keby žalovaný rešpektoval aspoň to, že je v tlačive, ktoré je prakticky nečitateľné a nezrozumiteľné miesto výplaty peňazí mesto KIEL Nemecko, nevyplatil by peniaze v celkom inom meste, pretože keď už nič iné, mal podľa názoru súdu rešpektovať požiadavku klienta a vyplatiť peniaze tak, ako klient žiadal. Týmto je vlastne daná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Kontrolné číslo, ktoré je uvedené na tlačive na čl. 4 v spise, je podľa samotného žalovaného nepotrebné, pretože podľa pretlače na tomto tlačive, príjemca nemusí vedieť kontrolné číslo prevodu a dokonca transfer vyplatenia peňazí je pripravený k výplate pre príjemcu v priebehu niekoľkých minút a nemôže byť v žiadnom prípade pozastavený alebo určený čas výplaty. Tieto podmienky, ktoré sú na pretlači tlačiva na čl. 4, napísané takým drobným písmom, že sú prakticky nečitateľné, sú podľa názoru súdu v rozpore s príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a takisto na základe toho, uvedené tlačivo na čl. 4 v spise, nemohla svedkyňa S. P. vypísať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pretože nemala prakticky žiadne informácie ohľadom obsahu tlačiva, ktoré vypisuje.
Pracovníčky pobočky žalovaného vo Vranove n.T. jej takisto žiadne informácie nedala a dokonca ako uviedla, ani takéto informácie neposkytujú.
Takto po prehodnotení a doplnení dokazovania, súd mal za to, že v danom prípade škoda vznikla žalobcovi, pretože išlo o peniaze žalobcu vo výške 4372 eur, zmluvu / tlačivo na čl. 4/ síce uzavrela a podpísala svedkyňa S. P., ktorá bola uzrozumená s tým, že peniaze patria žalobcovi a aj skutočne patrili žalobcovi a tieto po vyplnení tlačiva na čl. 4, poslala na adresu žalobcu, kde mu mali byť vyplatené v meste KIEL v Nemecku, po preukázaní dokladom totožnosti. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Zmluvu / tlačivo na čl. 4/ súd považoval za uzavretú v rozpore so zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, ako aj v rozpore s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka, ktoré sú uvedené vyššie a teda ju považoval za neplatnú.
Na základe týchto skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4372 eur spolu aj s úrokom z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalobcovi takto priznal súd aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od 19.4.2010, kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
Súd skúmal v danom prípade aj zavinenie poškodeného - žalobcu v zmysle § 441 podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
V danom prípade mal súd za to, že žalobca nezavinil vznik škody, pretože nemohol podľa názoru súdu žiadnym spôsobom ovplyvniť dopredu vytlačenú pretlač zmluvy - tlačiva na čl. 4, ktoré, ako už bolo uvedené je vyplnené nečitateľným drobným písmom a nemohol sa náležite zorientovať on, ani svedkyňa S. P., aký úkon vlastne robia.
Takisto neprichádza do úvahy použitie § 450 OZ, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa názoru súdu aplikácia § 450 OZ neprichádza do úvahy, pretože konaním zo strany žalovaného došlo k poškodeniu žalobcu, ako spotrebiteľa.
Takto súd žalobe žalobcu vyhovel a o trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide o zložitý prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.