Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2860-2000.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2860/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: BPM s.r.o., so sídlom Timravy 12, 974 64 Banská Bystrica, IČO: 31 598 056, proti povinnému: X) A. V., C.. XX. XX. XXXX, H.. XX. XX. XXXX, C. S. Y. XX, XXX XX S. S., Š. L. O. X. X) L. V., C.. XX. XX. XXXX, H..XX. XX. XXXX, C. S. Y. XX, XXX XX S. S., Š. L. O., na vymoženie pohľadávky vo výške 1 381,76 Eur (41 627,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom Exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 201/00, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 1 381,76 Eur (41 627,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Ro/2043/99 zo dňa 19. 11. 1999.
Poverením č. 5601 021432 * zo dňa 11. 12. 2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Andreu Cimermanovú, so sídlom Exekútorského úradu J. Kozačeka 11 (t. č. Francisciho 1044/6), 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. 201/00.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20. 12. 2013, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný 1) dňa XX. XX. XXXX a povinný 2) dňa XX. XX. XXXX zomreli. Zároveň si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie, na úhradu ktorých žiada zaviazať oprávneného. Súdu predložil aj exekučný spis EX 201/00.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd z uznesenia tunajšieho súdu č. k. XXD/XXX/XXXX H. Q. XX. XX. XXXX, I. C. M. Q. XX. XX. XXXX, B. M., Ž. M.Ý. X) A. V., C.. XX. XX. XXXX, C. S. Y. XX, XXX XX S. S., Q. XX. XX. XXXX zomrel bez zanechania závetu. Súd konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi v zmysle § 175h ods. 1 OSP zastavil, z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Súd z uznesenia tunajšieho súdu č. k. XXD/XXX/XXXX-XX, Q. XXX/XXXX H. Q. XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 07. 2011, mal preukázané, že povinný X) L. V., C.. XX. XX. XXXX, C. S. Y. XX, XXX XX S. S., Q. XX. XX. XXXX zomrel bez zanechania závetu. Súd konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi v zmysle § 175h ods. 1 OSP zastavil, z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 21. 11. 2000, kedy bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinní nemajú ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (pozn. súdu - v znení účinnom od 01. 02. 2002). Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012)
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko z obsahu exekučného spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinných by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 111,75 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, nakoľko exekúcia začala v roku 2000 a k jej zastaveniu z dôvodu nemajetnosti povinných došlo v roku 2015. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41 CoE 340/2011)
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008)
Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.