Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/67/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á. r. L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, IČO B 108305, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom v Martine, Ul. Jilemnického č. 30 proti odporcovi: F. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XXX, o zaplatenie 684,22 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 556,90 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 556,90 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 115,03 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej Sporiteľni, a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 19.11.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 684,22 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 684,22 Eur od 13.06.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 20.02.2010 jeho právny predchodca uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke č. 5005022, na základe ktorej poskytol odporcovi sumu pôžičky v celkovej výške 596,90 Eur. Podľa zmluvy mal odporca pôžičku splácať v pravidelných 39 mesačných splátkach v sume po 21,46 Eur. Doteraz odporca uhradil sumu 40,- Eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp, jednotlivé mesačné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, zaslal mu navrhovateľ listom zo dňa 12.06.2013 výzvu pred podaním návrhu a vyzval ho k úhrade celej dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 pôvodný

veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila žalovanú pohľadávku vrátane jej príslušenstva na navrhovateľa. Ku dňu podania návrhu celkový dlh odporcu predstavuje sumu 684,22 Eur. Súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a trov konania. Spolu s návrhom predložil súdu zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky vrátane všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), výzvu pred podaním žaloby zo dňa 12.06.2013, doručenku s dátumom doručenia dňa 30.06.2010, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013, prehľad splátok a úhrad a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013.

Následne na základe výzvy súdu predložil navrhovateľ podaním zo dňa 20.02.2014 doplnenie návrhu, v ktorom uviedol, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 596,90 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 39 mesačných splátkach po 21,46 Eur. Celková suma úveru bola vo výške 836,94 Eur, v ktorej sume sú zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa. Odporca uhradil sumu 40,- Eur. Dlh odporcu ku

dňu podania návrhu predstavuje sumu 638,28 Eur (v prehľade splátok a úhrad stĺpec označený ako "splátka"), zmluvnú pokutu v sume 80,18 Eur (v prehľade splátok a úhrad stĺpec označený ako "pokuta"), ktorú si navrhovateľ uplatňuje len ku dňu 28.02.2013 a náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 5,76 Eur (v prehľade splátok a úhrad stĺpec označený ako "MP3"). Matematicky si teda uplatňuje sumu splátok vo výške 638,28 Eur plus zmluvnú pokutu vo výške 80,18 Eur plus náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 5,76 Eur mínus prijaté úhrady vo výške 40,- Eur.

Návrh, ako aj oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 20.04.2015, boli doručované odporcovi prostredníctvom pošty. Súd postupom podľa ustálil deň doručenia na 14.04.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, so zmluvou o pôžičke zo dňa 20.02.2010 vrátane VOP, s výzvou pred podaním žaloby zo dňa 12.06.2013, poštovou doručenkou s dátumom doručenia 30.06.2010, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013, s prehľadom splátok a úhrad, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 a podaním navrhovateľa zo dňa 20.02.2014.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. , v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. ,v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ust. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2n písm. a, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ust § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne žiadna škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť uvedená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ust. veta prvá , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V zmysle ust. ea ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Na základe citovaných zákonných ustanovení súd vec právne a skutkovo posúdil takto:

Je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 20.02.2010 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005022, na základe ktorej bola odporcovi schválená pôžička vo výške 596,90 Eur, ktorú mal splácať v dohodnutých 39 mesačných splátkach vo výške po 21,46 Eur. RPMN bola dohodnutá vo výške 23,98 % a ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,98 %. Celková suma pôžičky bola dohodnutá vo výške 836,94 Eur.

Túto zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver odporcovi ako fyzickej osobe na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania s tým, že táto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V prípade danej úverovej zmluvy uzavretej s odporcom ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva iba to, že odporcovi bola schválená pôžička vo výške 596,90 Eur, ktorú mal splácať v dohodnutých 39 mesačných splátkach vo výške po 21,46 Eur. RPMN a ročná úroková sadzba boli dohodnuté vo výške 23,98 %. Celková suma pôžičky bola dohodnutá vo výške 836,94 Eur.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust pím. i/ citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Splatnosť jednotlivých splátok je uvedená len vo VOP, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané, čím zmluva nespĺňa požadavku citovaného zákona. Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. citovaného zákona a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru, zákonodarca vyžaduje uvedenie dátumu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. za bezúročný a bez poplatkov. Preto potom súd považoval žalovaný nárok za dôvodný len ohľadom istiny vo výške 596,90 Eur (schválená výška nenavýšeného úveru uvedená v zmluve zo dňa 20.02.2010 - 596,90 Eur mínus úhrady vykonané odporcom do dňa podania návrhu vo výške 40,- Eur, ktorých výšku súd mal preukázanú prehľadom splátok a úhrad - stĺpec "úhrada") a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 80,18 Eur súd uvádza, že tento nárok vyplýva len z čl.12 bodu 12.2. VOP. Tieto VOP sú vytlačené drobným a voľným okom takmer nečitateľným písmom, pričom vzhľadom na ich podobu je možné dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal možnosť odporca reálne oboznámiť a relevantne sa v nich zorientovať, pretože sú koncipované pre bežného spotrebiteľa dosť ťažko pochopiteľným spôsobom a preto tieto úverové zmluvné podmienky nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah dospel súd k záveru, že tieto všeobecné zmluvné podmienky sú nejasné a nie dostatočne zrozumiteľné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich neplatnosť s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Ďalej súd poukazuje na to, že tieto VOP sú tzv. typovými podmienkami, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje. Odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom

meniť nemôže, ak chce získať spotrebiteľský úver, má možnosť len zmluvu podpísať a akceptovať tým aj VOP. Preto potom súd z týchto VOP nemohol vychádzať ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a návrh ohľadom tohto nároku predstavujúceho sumu 80,18 Eur zamietol, pretože ide o nárok uplatnený z neplatného právneho úkonu.

Tu súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., musí byť dohodnutá v písomnej forme. Samotná skutočnosť, že VOP majú písomnú formu nestačí na to, aby bolo možné konštatovať, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme, pretože dodržanie písomnej formy právneho úkonu vyžaduje, aby toto zmluvné dojednanie bolo obidvoma zmluvným stranami súčasne podpísané. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Predložené VOP neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné priznať ani z tohto dôvodu, keďže ide o nároky z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť, že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporca podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas s VOP.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013, z ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, t.j. listiny, ktorú spotrebiteľ podpísal.

V danom prípade ide o sporové konanie, ktoré je ovládané tzv. prejednacou zásadou chápanou tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a nie je povinnosťou súdu po dôkazoch "pátrať". Navrhovateľ v prípade uplatneného nároku na zmluvnú pokutu vyplývajúceho len z VOP nepreukázal súdu spôsob, resp. postup, na základe ktorého dospel k žalovanej výške tohto nároku, uviedol síce, že ide o 10% z dlžnej splátky, avšak zo žiadneho ustanovenia, ani z tvrdení navrhovateľa nevyplýva, ani sa nedá zistiť, o akú splátku ide a teda ako dospel k sume 80,18 Eur. Predloženie prehľadu o splátkach a úhradách takýmto dôkazom nie je. Dôkazným bremenom je pritom zaťažený navrhovateľ, ktorý tento nárok uplatňuje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní preukáže svoje tvrdenia, pričom dôsledkom jeho neunesenia je neúspech v konaní.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov na vymáhanie, a to vo výške 5,76 Eur, súd poznamenáva, že navrhovateľ nepreukázal, aké náklady mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli ani ich výšku, a preto súd jeho nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo žalovaného nároku súd uvádza, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 13.06.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po vypracovaní výzvy pred podaním žaloby zo dňa 12.06.2013 do zaplatenia. Súd sa však s takto určeným počiatkom omeškania nestotožnil, pretože z výzvy zo dňa 12.06.2013 vyplýva len to, že dlžná suma bola vyčíslená ku dňu 12.06.2013 a nie to, že odporcovi bola daná lehota do tohto dátumu dlžnú sumu uhradiť, navyše z preloženej doručenky vyplýva, že neoznačená zásielka bola doručená odporcovi dňa 30.06.2010, čo časovo nekorešponduje s dátumom výzvy pred podaním žaloby zo dňa 12.06.2013. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy pred podaním žaloby odporcovi. Preto potom súd za kvalifikovanú výzvu na úhradu žalovanej sumy považoval návrh, ktorý bol odporcovi doručený dňa 14.04.2015. Nasledujúci deň, t.j. 15.04.2015 mohol odporca dobrovoľne plniť (§ 563 Obč. zák.), ale keďže tak neurobil, dostal sa nasledujúcim dňom, t.j. 16.04.2015 do omeškania a od tohto dňa vznikol navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania. Ku tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov (záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, preto potom súd zaviazal odporcu na zaplatenie 8,05 % ročného úroku z omeškania z priznanej sumy 556,90 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia a návrh v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešnejším účastníkom (jeho úspech predstavuje 81, % a neúspech predstavuje 18,61

%) a ktorý v zmysle ust. podal návrh na náhradu trov konania, trovy konania vo výške rozdielu medzi úspechom a neúspechom v spore, t.j. vo výške 62,78 % (81,39 % - 18,61 %). Trovy navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 41,- Eur, z ktorej sumy podiel 62,78 % predstavuje sumu 25,74 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu), jeden úkon vo výške 51,45 Eur + 2 x 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH spolu vo výške 142,22, z ktorej sumy podiel 62,78 % predstavuje 89,29 Eur. Na trovách tak súd navrhovateľovi priznal spolu sumu 115,03 Eur, nakoľko ich považoval za účelne vynaložené, pričom ich priznal v súlade s ust. , a , , , Vyhl.č.

Podľa ust. je odporca povinný žalovanú sumu a prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.