Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12Er-853-2013.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/853/2013
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, IČO: 30 807 484, so sídlom Galantská cesta č. 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: SUN TECH-ZE, s.r.o., IČO: 45 548 854, so sídlom Hlavná č. 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová č. 621, 905 01 Senica, pod sp. zn. EX 1892/2013, o vymoženie uloženej povinnosti 283,47 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie vo výške 45,38 eur k rukám súdneho exekútora do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 23.05.2013 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučných titulov - rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0510798013-GC04/13 zo dňa 19.04.2013, č. 700-0510797913-GC04/13 zo dňa 19.04.2013. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 10.07.2013 pod č. k. 12Er/853/2013-8 poverenie na vykonanie exekúcie.
Písomným podaním zo dňa 13.10.2014 postúpil súdny exekútor na tunajší súd svoj návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Pri zisťovaní prostredníctvom katastrálneho portálu zistil, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v SR. Povinný vlastní jeden bankový účet, ktorý bol zablokovaný, avšak z dôvodu bezobratovosti neprišli z neho na úhradu exekúcie žiadne finančné prostriedky. Neskorším zisťovaním stavu účtov zistil, že povinný už nie je vlastníkom žiadneho účtu v bankách v SR. Konateľ bol niekoľkokrát kontaktovaný telefonicky alebo e-mailom, ale odpoveď bola negatívna. Konateľ nereagoval ani na výzvu k podaniu vyhlásenia o majetku povinného. Povinnému bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si prebral. Neskôr sa zásielky vracali s tým, že adresát je neznámy. Následne súdny exekútor vykonal osobnú návštevu v mieste sídla firmy v Dunajskej Strede, pričom poštová schránka nebola nájdená. Na danej adrese nikto nepočul o danej firme. Firma podľa všetkého nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť - funguje len formálne. Ďalej bol navštívený jediný konateľ firmy, ktorý však nebol doma zastihnuteľný. Na základe takto zisteného stavu, nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Písomným podaním zo dňa 04.03.2015 oprávnený tunajšiemu súdu oznámil, že nesúhlasí s návrhom súdneho exekútora, aby súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie, nakoľko ide o subjekt, ktorý ku dnešnému dňu je evidovaný v Obchodnom registri a teda oprávnený predpokladá, že povinný pokračuje resp. bude pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. V opačnom prípade by mal podniknúť kroky k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Oprávnený predvolal na pobočku konateľa povinného, ktorý sa zaviazal, že dlh začne splácať pravidelnými splátkami a to počnúc mesiacom marec 2015 uhradí dve splátky a ďalej podľa dohody. Ďalej bol pobočkou vyzvaný, aby v prípade, že záväzky firmy prevýšia základné imanie resp. majetok spoločnosti, okamžite podnikol kroky k ukončeniu pôsobenia. Z uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie. A v prípade, že súd po zvážení podnetu exekútora predsa len exekúciu zastaví, žiada nezaviazať oprávneného k úhrade trov, nakoľko v čase podania návrhu na exekúciu bol povinný aktívnym subjektom, ktorý preberal zasielané rozhodnutia a bol tiež vlastníkom bankového účtu, teda bol tu predpoklad na vymoženie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora.
Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Nakoľko v predmetnom konaní malo byť dôvodom zastavenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd mal za úlohu preskúmať, či existujú relevantné dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. V tomto prípade však nie je úlohou súdu šetriť majetkové pomery povinného, ale rozhodnúť o dôvodnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie.
Súd preskúmal návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, t. č. nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu, nemá žiadnych zamestnancov a takisto miestnym šetrením súdny exekútor nezistil žiadne nové skutočnosti, s povinným ani s konateľom povinného sa nevedel skontaktovať, nakoľko na adrese sídla firmy bol povinný neznámy. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že bola preukázaná nemajetnosť povinného, pričom majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súčasne súd poukazuje na to, že oprávnený musí byť s tým uzrozumený, že počas vykonávania exekúcie môže súdny exekútor dospieť k záveru, že povinný je nemajetný, a to i v prípade, že oprávnenému pred začatím exekučného konania poskytol povinný súčinnosť a zaviazal sa predmetný dlh uhradiť. V prípade, že súdny exekútor zistí nemajetnosť povinného a súd exekúciu z uvedeného dôvodu zastaví, znáša trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 54,95 eur, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. účinnou od 01.05.2008, a to nasledovne:
podľa § 14 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky
- odmena 33,19 eur Spolu bez DPH 33,19 eur
podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky
- poplatok za súčinnosť banky 0,70 eur
- poštovné 11,90 eur Spolu bez DPH 12,60 eur
Spolu 45,79 eur DPH 20% 9,16 eur Spolu trovy exekúcie 54,95 eur
Podľa ustanovenia § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou od 01.05.2008 touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou od 01.05.2008 súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou od 01.05.2008 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou od 01.05.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou od 01.05.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že vyúčtovaniu exekútora nemožno vyhovieť v celom rozsahu. Súd podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal náhradu nákladov na poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,70 eur, za doručovanie exekučného
príkazu povinnému 1,70 eur a za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie na tunajší súd 1,23 eur, spolu vo výške 4,63 eur, nakoľko vznik týchto výdavkov bol súdu preukázaný, a to neprevzatými zásielkami v exekučnom spise a pripojenou obálkou. Súd nepriznal poštovné vo zvyšnej časti, ani poplatok za súčinnosť do banky, a to z dôvodu, že vznik týchto nákladov v exekučnom spise nebol žiadnym spôsobom zdokladovaný. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne.
Odmena súdneho exekútora priznaná mu exekučným súdom takto predstavuje sumu 45,38 eur, ktorá pozostáva podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky z odmeny vo výške 33,19 eur, podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,63 eur a z DPH 20% vo výške 7,56 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade nevyhnutných trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).