Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-302-2014.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/302/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci M. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. Z., Q. XXX/XX, Y..Č.. S., Š.Á. Č.. X a otca Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Z., Y..Č.. F. H. I., Ž.M. Č.. XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej M. sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014, domáhal zníženia výživného na maloletú zo sumy 50,- € na minimálne výživné vo výške 27,13 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, žije v útulku F. H. H. I. Ž.M., toho času je bez príjmu. V zariadení, kde žije by mal hradiť poplatky za stravu a ubytovanie, ktoré momentálne neuhrádza, ale po vybavení dávky už si to bude musieť hradiť. V súčasnej dobe nie je schopný uhrádzať výživné na dcéru vo výške 50,- € mesačne, ktoré mu bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu.
Počas konania maloletá M. nadobudla plnoletosť.
Súd predvolal na pojednávanie otca, matku, M. a kolízneho opatrovníka. Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a obsahom pripojeného spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z potvrdenie F. H. I., O. G.É. N. Z., Ž. XX vyplýva, že otec maloletej sa nachádza v útulku pre bezdomovcov, kde sa mu poskytujú sociálne služby.
Z charakteristiky otca maloletej poskytnutou F. H. I. zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že jednou z úloh vyššie uvedeného zariadenia je zaradiť problémových ľudí späť do normálneho života. Pre všetkých platia tri vnútorné zákony, ktoré sú podmienkou pobytu: 1/ žiaden alkohol, fetovanie, drogy, gamblerstvo atď., 2/ žiaden trestný čin, odkedy príde do zariadenia, 3/ každý musí pracovať pre spoločné dobro v rámci svojich možností. Kto poruší tieto zákony, sám sa vylučuje z komunity. Otec maloletej si požiadal o dávku v hmotnej núdzi na úrade práce v Gelnici, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V zariadení by si mal hradiť poplatky za stravu a ubytovanie, avšak až do času, kedy mu bude priznaná dávka v hmotnej núdzi. Momentálne dlhuje zariadeniu sumu 119,30 € (cestovné, lieky, iné poplatky). V zariadení majú
vedomosť, že má pozdĺžnosti voči zdravotnej poisťovni, sestre, má dĺžne výživné, a bežné výživné. Doteraz neboli zaznamenané žiadne priestupky voči vnútornému poriadku, voči spolubývajúcim, ani voči personálu. Otec maloletej sa zúčastňuje pracovnej terapie, pracuje v rámci svojich možností a schopností a svoje úlohy si plní svedomito. V inštitúte nie je a ani nebol zamestnaný.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, vyplýva, že matka maloletej poberá od 01.09.2014 náhradné výživné na mal. M. vo výške 50,- € mesačne. Otec maloletej je od 01.01.2015 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €. Matka maloletej bola naposledy vedená v evidencii nezamestnaných od 01.08.2007 do 04.12.2007. Otec maloletej bol naposledy vedený v evidencii nezamestnaných od 26.02.2014 do 14.07.2014.
Z potvrdenie Sociálnej poisťovne - ústredie vyplýva, že ani jeden z rodičov maloletej nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová ves, pracovisko Gelnica vyplýva, že maloletá M. pochádza z manželstva účastníkov konania, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/219/2013 - 31. Z pohovorov bolo zistené, že otec maloletej viedol záhaľčivý spôsob života, v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, býval agresívny a vulgárny. V dome odmontoval radiátory a pec na kúrenie, rozpredal nábytok a zariadenie domu. Zničil všetko, čo malo nejakú hodnotu. Nakoniec dom predal. Matka s mal. M. boli nútené odísť, odsťahovali sa do S., kde bývajú v 1-izbovom nájomnom byte. M. je študentkou 3. ročníka. na Strednej odbornej škole I. I. H. - G.. Do školy dochádza denne z miesta terajšieho bydliska. Matka dcére uhrádza všetky výdavky na zabezpečenie základných potrieb, otec s maloletou neudržiava kontakt a o dcéru sa nezaujíma, na jej výživu neprispieva. M. pri pohovore uviedla, že bola svedkom nepríjemných situácii, ktoré sa v rodine odohrávali. Starší bratia sú samostatní. Deti sa hanbia za správanie otca. V súčasnej dobe otec žije v útulku F. H. I. I. Ž.. Matka dieťaťa pracuje ako predavačka vo firme U. H.. Na záver v správe úrad práce uvádza, že podaný návrh na zníženie výživného nie je v prospech maloletej M.. S.. M. je študentkou strednej školy, kde náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb vzrastajú a ani súčasná výška výživného nepostačuje na pokrytie všetkých týchto výdavkov.
Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že návrh podal z dôvodu, že poberám sociálnu dávku 117,- € a z toho sa nedá uhradiť výživné v takej výške, ako bolo určené. Ďalej otec uviedol, že v čase rozhodovania v rozvodovom konaní (15P/219/2013) nepracoval a nemal žiaden príjem.
Súd zistil z pripojeného spisu sp.zn. 15P/219/2013, že rozsudok na čl. 21, ktorým okrem iného bol zaviazaný na výživu 50,- € bol otcovi maloletej doručený 07.05.2014. Otec maloletej na otázku súdu uviedol, že súhlasil s týmto rozhodnutím, keďže v tom čase si myslel, že sa mu podarí mať prácu, preto sa neodvolal, avšak potom to nevyšlo.
V Ž. platí 30,- € stravu a 30,- € za bývanie, pracuje na stavbe pre inštitút, denne tam pracuje osem hodín. V inštitúte je od septembra 2014. Otec priznal, že v minulosti pil, odkedy je v Ž. nepije a odíde odtiaľ vtedy, keď bude vedieť nepiť. Keď je klient v Ž., nie je možné nájsť si prácu inde, len ak odtiaľ odíde a nájde si prácu aj s ubytovaním. S dcérou nie je v kontakte, zo Ž. sa nedá telefonovať, nemá ani číslo na dcéru, ani pri príležitosti sviatkov jej pohľadnicu neposlal. Otec nevedel uviesť, na akej škole dcéra študuje, vedel len, že študuje v Košiciach.
K rodinnému domu v Z., v ktorom rodina bývala uviedol, že dom bol v jeho výlučnom vlastníctve, mal ho po matke, počas manželstva ho rekonštruovali. Počas manželstva si vzali pôžičky na rekonštrukciu domu. Posledná pôžička pri rozchode bola vo výške 3.000,- €. Pôžičku vyplatila jeho sestra, bol z toho súd a rozhodol, že máme to splatiť s bývalou manželkou na polovicu, o tento dom otec prišiel, podviedla ho nejaká bytová mafia. Čo sa týka tohto podvodu, dal splnomocnenie svoje sestre, aby to riešila. Matka M. k tomu uviedla, že ona podala trestné oznámenie, keď sa o tom dozvedela, ale ona nemôže o tom konať, keďže jej dom nepatril, bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Na otázku kedy naposledy niečo zakúpil dcére otec uviedol, že je to už dlho, nepamätá si. Nemá žiadne pracovné obmedzenia, pôžičku sestre nespláca z dôvodu, že nemá príjem.
Navrhovateľ na záver uviedol, že chce byť v Ž. rok a potom chce odísť za prácou a vyrovnať dlh, ktorý má voči dcére.
M. H. uviedla, že študuje na SOŠ I. I. H., dochádza denne vlakom z S., momentálne má vlak zadarmo. Na MHD v H. má výdavky 10,- € mesačne. Býva s mamou v S. v nájomnom byte - garsónke, kde sú náklady vo výške 103,- € za byt a 55,- € elektrina. Mama pracuje v H. ako predavačka. Všetky výdavky hradí mama. V škole platí ZRPŠ ročne 30,- €, občas potrebuje pomôcky do školy a podobne, nosí okuliare, ktoré teraz by potrebovala nové, inak je zdravá. Mesačne 10,- € sa skladajú na stužkovú, júl a august to bude po 20,- €. S otcom nie je v kontakte, počula, že otec je momentálne v Ž., ale nevie, kde to je. Výška aktuálneho výživného nie je postačujúca.
Matka M. uviedla, že okrem nej má ešte dvoch synov, jeden má 26 a jeden 24 rokov, obaja sú sebestační, jeden je v Bratislave a jeden v Anglicku. Čistý príjem má 360,- € mesačne, poberá prídavok na dieťa. Mesačne má výdavky 28,60 € na cestovné. Otec nepracoval posledných desať rokov a tak pôžičku, ktorú uviedol, to bola len jedna z pôžičiek. Matka spláca pôžičku po 20,- € mesačne, musí ešte splatiť 1.700,- €, spláca aj iné pôžičky, ide o nebankové subjekty. Všetky pôžičky boli vzaté počas manželstva a všetky boli na jej meno. Brali pôžičky z dôvodu, že žili z jedného platu, otec nemohol brať pôžičky, keďže nepracoval a matka mesačne spláca pôžičky spolu vo výške 200,- €. Matka tiež uviedla, že nebyť jej dvoch synov, tak nemá s dcérou ani na živobytie. Obaja synovia ich finančne podporujú. Zo živnosti, ktorú manžel uviedol príjem zväčša nebol, občas mal fušky, z ktorých peniaze zväčša prepil.
Poverená zamestnankyňa úradu práce sociálnych vecí a rodiny (kolízny opatrovník dieťaťa) na pojednávaní uviedla, že na základe uvedených skutočností je zrejmé, že zníženie výživného nie je v prospech dnes už plnoletej M.. Má za to, že výživné vo výške 50,- € z ďaleka nepostačuje na vykrytie všetkých životných nákladov, ktoré potrebuje pre svoje štúdium. Je naďalej odkázaná na pomoc svojej matky, ktorá má taktiež veľmi ťažkú finančnú situáciu a bez pomoci dospelých synov by nebola schopná financovať všetky náklady spojené so štúdiom dcéry, uhrádzaním bytu a podobne. Je zrejme, že otec nemá žiadne finančné prostriedky, okrem dávky v hmotnej núdzi, ale taktiež je potrebné spomenúť, že nemá žiadne zdravotné obmedzenia a tak svoju finančnú situáciu si spôsobil sám. Na základe týchto skutočností navrhol návrh otca v celom rozsahu zamietnuť.
Posledná úprava výživného zo strany otca k M. bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu 15P/219/2013 - 31 zo dňa zo dňa 29.04.2014, právoplatnosť nadobudol dňa 23.05.2014. Súd manželstvo rodičov, v tom čase maloletej M., rozviedol a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,- € mesačne. Súd pojednával a rozhodol o tejto veci v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Rozsudok bol otcovi dieťaťa riadne doručený, prevzal ho dňa 07.05.2014, proti rozsudku sa otec neodvolal. Z obsahu spisu súd zistil, že otec mal v tom čase vyživovaciu povinnosť už len k M.. Dvaja synovia boli už v tom čase samostatní. V tom čase mal. M. žila s matkou v byte v S., navštevovala strednú školu v H., náklady mala na cestovanie. Otec bol nezamestnaný, o rodinu sa nezaujímal, na výživu dcéry neprispieval, v nadmernej miere užíval alkoholické nápoje, bol agresívny a vulgárny. Matka dieťaťa bola zamestnaná v spoločnosti H. a jej priemerná čista mzda za rok 2013 bola vo výške 316,- €.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Zo zásady právnej istoty vyplýva všeobecne požiadavka nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdu. V prípade vyživovacích povinností, však vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť plniť peňažné sumy na budúce obdobie, môže po vydaní rozhodnutia dôjsť k zmene pomerov, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Zákonná úprava v takýchto prípadoch umožňuje osobitný spôsob nápravy a to možnosť požadovať zmenu právoplatného rozsudku na základe relevantnej zmeny pomerov.
Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú, ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca je potrebné zamietnuť. Od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca (zo dňa 29.04.2014) voči M., na strane otca doposiaľ (otec podal návrh dňa 22.12.2014) nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia.
Otec maloletej v čase posledného rozhodnutia bol nezamestnaný, bez príjmu, viedol záhaľčivý život. Zo správania otca, keďže nevyužil možnosť podať odvolanie, možno vyvodiť, že otec s rozhodnutím súdu vo veci 15P/219/2013 súhlasil.
V súčasnosti otec dieťaťa je vedený v evidencii nezamestnaných na úrade práce, kde poberá dávku v hmotnej núdzi. Býva v zariadení - F.Ú. H. H., kde je zaradený do pracovnej terapie s podmienkou prísnej abstinencie od požívania alkoholických nápojov. Za pobyt v tomto zariadení otec dieťaťa má povinnosť uhrádzať určené poplatky. A teda je možné konštatovať, že v majetkových pomeroch otca nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výživnom na M..
Otec dieťaťa síce svoj spôsob života zmenil zásadným spôsobom, čo súd hodnotí vysoko pozitívne a podporuje otca, aby v tom zotrval, ale nemožno tým odôvodňovať potrebu zníženia výživného, ktoré je už aj tak vo výške, ktorá nie je primeraná a plne zodpovedajúca odôvodneným potrebám jeho dcéry, ktorá je v období intenzívneho psychického i fyzického vývoja.
Preto skutočnosti, ktoré otec uvádzal vo svojom návrhu, ako i vyjadreniach v rámci tohto konania, nemohli a ani nemôžu byť v tomto konaní dôvodom pre rozhodnutie o znížení výživného tak, ako sa to domnieva otec. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh otca zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.