Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/321/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu KESIDY, s.r.o., IČO: 46 045 082, so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, právne zastúpeného JUDr. T. Zaletom, advokátom, s.r.o., IČO: 36 578 291, so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, s korešpondenčnou adresou Hanojská 4, 040 13 Košice, proti žalovanej I. Ď., Z. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXX, XXX XX X.Š., o zaplatenie 156,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012 v bode 2 "Klient sa zaväzuje uhradiť Veriteľovi Odplatu za spracovanie Žiadosti o pôžičku a za poskytnutie Pôžičky (ďalej len Odplata) vo výške 33,20 €" je neprijateľná zmluvná podmienka.

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 v bode 2 "Klient sa zaväzuje uhradiť Veriteľovi Odplatu za spracovanie Žiadosti o pôžičku a za poskytnutie Pôžičky (ďalej len Odplata) vo výške 17,60 € " je neprijateľná zmluvná podmienka.

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi 52,58 € istiny s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,00 € od 26.11.2012 do 10.02.2013 a zo sumy 52,58 € od 11.02.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 45,00 €, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 52,58 €, odplaty vo výške 50,80 €, zmluvnej pokuty v celkovej výške 52,62 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 350,80 € od 26.11.2012 do 10.02.2013, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,38 € od 11.02.2013 do zaplatenia, a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 €.

Poukázal na skutočnosť, že predmetom jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Svoje služby ponúka na diaľku prostredníctvom internetovej stránky, na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dve zmluvy o pôžičke, a to dňa 10.07.2012 zmluvu o pôžičke (Zmluva 1), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 200 € (Istina 1), pričom žalovaná sa zaviazala mu túto sumu vrátiť do 31.07.2012 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € (Odplata 1), a dňa 11.07.2012 zmluvu o pôžičke (Zmluva 2), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100 € (Istina 2), pričom žalovaná sa zaviazala mu túto sumu vrátiť do 02.08.2012 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 17,60 € (Odplata 2). Odplata 1 ako aj Odplata 2 mali charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a boli rovnako ako samotné Zmluvy dohodnuté písomne. Žalobca teda na základe Zmlúv poskytol žalovanej súhrnnú celkovú sumu pôžičky vo výške 300 €, pričom celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala v dohodnutej lehote splatiť bola 350,80 €.

K uzavretiu Zmlúv došlo na základe vypísania a odoslania elektronických žiadostí o poskytnutie pôžičky žalovanou prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu. Žalovaná pred odoslaním žiadostí o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadrila svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním osobných údajov, potvrdila, že sa riadne oboznámila so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu a že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Žalobca na základe doručených žiadostí žalovanej schválil poskytnutie pôžičiek a žalovanej vytvoril na stránke osobný účet dostupný výlučne žalovanej. O schválení žiadostí o pôžičku a zaslaní návrhov zmluvy o pôžičke na osobný účet žalovanej, ako aj o informáciách o prístupe k osobnému účtu, žalobca informoval žalovanú prostredníctvom SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovanou v žiadostiach. Na osobnom účte žalovanej boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy, a bol na ňom dostupný aj záväzný návrh zmluvy o pôžičke. Automatizovaný systém na internetovej stránke umožnil žalovanej akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou. Žalobca žalovanej na účet zaslal dohodnutú sumu prvej pôžičky dňa 10.07.2012 a sumu druhej pôžičky dňa 12.07.2012.

Žalobca žalovanú asi tri dni pred dňom splatnosti jednotlivých pôžičiek SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek upozorneniu žalovaná dlžné sumy v stanovenej lehote žalobcovi nevrátila a žalobcu ani nekontaktovala ohľadom možnosti odloženia splatnosti, respektíve dohody o náhradnom termíne zaplatenia. Preto žalobca zaslal žalovanej ďalšiu SMS správu (prvá upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí predĺženého termínu splatnosti pôžičiek žalobca žalovanú vyzval k zaplateniu oboch splatných dlhov SMS správou (druhá upomienka) a súčasne aj súhrnnou písomnou upomienkou, ktorá v sebe kombinovala výzvu na úhradu nárokov z oboch pôžičiek, a ktorou žalobca stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 25.11.2012. Druhou upomienkou žalobca zároveň uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 €.

Žalovaná až po splatnosti pôžičiek čiastočne uhradila dlžobu, a to úhradou vo výške 27,42 € dňa 11.02.2013, vo výške 40,00 € dňa 15.03.2013, vo výške 10,00 € dňa 14.06.2013, vo výške 30,00 € dňa 15.07.2013, vo výške 40,00 € dňa 20.08.2013, vo výške 20,00 € dňa 20.09.2013, vo výške 40,00 € dňa 25.09.2013 a vo výške 40,00 € dňa 28.10.2013, t.j. spolu bolo uhradené 247,42 €. Vo zvyšku ostala dlžoba nezaplatená, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 156,00 €, pozostávajúcej z istiny vo výške 52,58 €, z odplaty vo výške 50,80 € a zo zmluvnej pokuty v celkovej výške 52,62 €. Uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 350,80 € od posledného ponúknutého termínu splatenia dlžnej sumy, t.j. od 26.11.2012 do dátumu prvej čiastočnej úhrady, t.j. do 10.02.2013, a ďalej zo sumy 103,38 € od 11.02.2013 do zaplatenia. Režijný poplatok za administratívne a poštové výdavky vo výške 10 € si žalobca v konaní neuplatnil.

Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. , a :

(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,

b) sociálneho zabezpečenia,

c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 156,00 €, teda drobný spor, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Z výpisov z internetovej stránky žalobcu vyplýva, že žalovaná poskytnutím osobných údajov vyplnila elektronické žiadosti o poskytnutie pôžičky - vo výške 200 € a vo výške 100 €, pričom vyjadrila súhlas so spracovaním osobných údajov, s pravdivosťou poskytnutých informácií a potvrdila, že sa oboznámila so Zmluvnými podmienkami, Zmluvou o pôžičke, Rozhodcovskou zmluvou, ako aj s Formulárom pre štandardné informácie o pôžičke, súhlasí s nimi a akceptuje ich bez výhrad.

Z prehľadu Osobného účtu k pôžičke s VS 704036, zriadeného na stránke žalobcu, vyplýva, že tento bol zriadený pre žalovanú na základe jej žiadosti o poskytnutie pôžičky vo výške 200 €, pričom obsahuje údaje týkajúce sa predmetnej pôžičky v rozsahu sumy poskytnutej pôžičky: 200 €, odplaty: 33,20 €, celkom: 233,20 €, dátumu splatnosti: 31.07.2012, RPMN: 1549,11 %. Pôžičke bol priradený variabilný symbol: 704036.

Zo Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012 (ďalej len „Zmluva 1“) vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola v zmysle ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. (ďalej len „Zmluvné podmienky“). Na základe Zmluvy 1 žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku v celkovej výške 200 € a žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť istinu poskytnutej pôžičky a uhradiť mu odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 €, a to jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanej poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 1549,11 %. V zmysle bodu 7 Zmluvy 1 žalovaná vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z detailu transakcie na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 10.07.2012 bol z uvedeného účtu v prospech účtu žalovanej zrealizovaný prevod sumy vo výške 200,00 €. Platba bola označená variabilným symbolom 704036.

Z prehľadu Osobného účtu k pôžičke s VS 704038, zriadeného na stránke žalobcu, vyplýva, že tento bol zriadený pre žalovanú na základe jej žiadosti o poskytnutie pôžičky vo výške 100 €, pričom obsahuje údaje týkajúce sa predmetnej pôžičky v rozsahu sumy poskytnutej pôžičky: 100 €, odplaty: 17,60 €, celkom: 117,60 €, dátumu splatnosti: 02.08.2012, RPMN: 1827,23 %. Pôžičke bol priradený variabilný symbol: 704038.

Zo Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 (ďalej len „Zmluva 2“) vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola v zmysle ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ustanovenia a nasl. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Zmluvné podmienky. Na základe Zmluvy 2 žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku v celkovej výške 100 € a žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť istinu poskytnutej pôžičky a uhradiť mu odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 17,60 €, a to jednou platbou, t.j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička žalovanej poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 1827,23 %. V zmysle bodu 7 Zmluvy 2 žalovaná vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z detailu transakcie na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 12.07.2012 bol z uvedeného účtu v prospech účtu žalovanej zrealizovaný prevod sumy vo výške 100,00 €. Platba bola označená variabilným symbolom 704038.

Z článku 6, bodu 6.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy 1 aj Zmluvy 2, vyplýva, že účastníci sa dohodli, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa článku 5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus 9,00 € vo forme režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.

Z detailov pohybu na účte č.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že na uvedený účet bola žalovanou dňa 11.02.2013 vložená suma vo výške 27,42 €, dňa 15.03.2013 vo výške 40,00 €, dňa 14.06.2013 vo výške 10,00 €, dňa 15.07.2013 vo výške 30,00 €, dňa 20.08.2013 vo výške 40,00 €, dňa 20.09.2013 vo výške 20,00 €, dňa 25.09.2013 vo výške 40,00 € a dňa 28.10.2013 vo výške 40,00 €, t.j. spolu tak bolo uhradených boli 247,42 €, pričom všetky uvedené vklady boli realizované s variabilným symbolom 704038.

Z listu - 2. upomienka - výzva na zaplatenie - zo dňa 02.11.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 350,80 €, zmluvnej pokuty vo výške 52,62 € a režijného poplatku vo výške 9,00 €, t.j. celkovej sumy 412,42 €, a to najneskôr do 25.11.2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutých pôžičiek a zmluvnej pokuty sa opiera o oboznamované Zmluvy o pôžičke (Zmluvu 1 a Zmluvu 2) a Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY s.r.o. a o ustanovenia a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012, t.j. v čase uzavretia Zmlúv o pôžičke (Zmluvy 1 aj Zmluvy 2) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.

Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 10.07.2012 a dňa 11.07.2012 uzavreli Zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičky v sume 200 € a v sume 100 €, t.j. spolu v úhrnnej výške 300 €. Žalovaná sa v lehotách do 31.07.2012 a do 02.08.2012, teda do 20 dní zaviazala vrátiť žalobcovi okrem istiny poskytnutých pôžičiek 300 € aj odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, za obe pôžičky spolu vo výške 50,80 €. Podľa Zmlúv o pôžičke, obe pôžičky boli dohodnuté bez úrokov pri ročnej percentuálnej miere nákladov 1549,11 % podľa Zmluvy 1 a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 1827,23 % podľa Zmluvy 2, teda žalovaná sa zaviazala vrátiť do 02.08.2012 celkom 350,80 €. Z predložených výpisov z účtu je nepochybné, že žalobca žalovanej prevodom na účet poskytol dňa 10.07.2012 pôžičku vo výške 200,00 € a dňa 12.07.2012 vo výške 100,00 €. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vo výške 52,58 €, na 50,80 € titulom odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky a 52,62 € titulom zmluvnej pokuty vo výške 15 % z pôvodne dlžnej sumy, t.j. zo sumy 350,80 €.

Na základe doteraz citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa a nasl. , pričom nakoľko poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.

Podľa ust. § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

Podľa ust. až 4 :

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. až 3 a a :

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa , ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.

Podľa ust. 37 ods. 1 , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia , pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Podľa ust. a :

(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012, ako aj zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 sú neprijateľnými podmienkami. Preto súd podľa uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012, ako aj zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012 sú pre rozpor s ustanovením neplatné, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.

Podľa citovaného ustanovenia síce platí, že zákaz neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže odplata za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky je formulovaná v rozpore s citovaným ustanovením , a teda nie je určená určito, jasne a zrozumiteľne. V Zmluvách o pôžičke sa uvádza, že klient sa zaväzuje uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € (v zmysle Zmluvy 1), respektíve vo výške 17,60 € (v zmysle Zmluvy 2). V článku 4, bode 4.1 Zmluvných podmienok je uvedené, že za poskytnutie pôžičky je klient povinný veriteľovi uhradiť odplatu, ktorá odráža náklady veriteľa za spracovanie online žiadosti a poskytnutie pôžičky klientovi. Okamihom poskytnutia pôžičky vzniká veriteľovi nárok na odplatu. Výška odplaty závisí od klientom požadovanej pôžičky a pri pôžičke vo výške 100 € s dobou splatnosti 20 dní je 17,60 €, pri pôžičke vo výške 200 € s dobou splatnosti 20 dní je 33,20 €. Z citovaných ustanovení Zmlúv o pôžičke, ani z ustanovení Zmluvných podmienok však nie je zrejmé, aká časť z celkovej odplaty vo výške 17,60 €, respektíve vo výške 33,20 € patrí za spracovanie žiadosti o pôžičku a aká za poskytnutie pôžičky, keďže táto odplata zahŕňa obe uvedené položky. Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Zo samotných Zmlúv o pôžičke, ani zo Zmluvných podmienok nevyplýva, čo odplata za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky zahŕňa a čím je odôvodnená jej výška.

Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704036 zo dňa 10.07.2012, ako aj zmluvná podmienka uvedená v bode 2 v Zmluvy o pôžičke s VS 704038 zo dňa 11.07.2012, ohľadom odplát za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca uplatňuje si právo na zaplatenie odplát za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky. Zmluvy o pôžičke sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, výške pôžičky a výške odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, súd dospel k záveru, že z dôvodu, že Zmluvy o pôžičke neobsahovali úrokovú sadzbu poskytnutých pôžičiek, považujú sa tieto pôžičky za bezúročné a bez poplatkov, a to aj napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnuté pôžičky sú bezúročné s tým, že sa za ne dojednáva odplata v pevne stanovenej výške. Súd má totiž za to, že uvedená odplata za spracovanie žiadosti o pôžičku a poskytnutie pôžičky nie je ničím iným ako úrokom podľa , vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami a nasledujúcich . Žalobca teda nemal právo na zaplatenie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € (v zmysle Zmluvy 1), respektíve vo výške 17,60 € (v zmysle Zmluvy 2), keďže si ich uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Dojednanie odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, tvoriacej podstatnú (jedinú) časť odplaty za poskytnuté pôžičky, bež bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku je právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle citovaného ustanovenia . Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke musí byť v súlade so zákonnými ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené považoval súd dojednanie tak vysokého a bližšie nekonkretizovaného poplatku, ako je to v danom prípade (pri poskytnutí pôžičky vo výške 200,00 € na 20 dní pri dohodnutej odplate 33,20 € je to úrok vo výške 302,95 % a pri poskytnutí pôžičky vo výške 100,00 € na 20 dní pri dohodnutej odplate 17,60 € je to úrok vo výške 321,20 %) za prejav snahy obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri pôžičke nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Táto odplata, respektíve jej výška, je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o pôžičke, nakoľko ide o časť právneho úkonu, zabezpečujúcu žalobcovi dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku zo Zmluvy o pôžičke, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok, respektíve odplata odporuje právnym predpisom a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd v tejto časti považoval uzavreté Zmluvy o pôžičke za absolútne neplatné a žalobu v časti odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 33,20 € a odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 17,60 €, t.j. spolu vo výške 50,80 € zamietol.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o odplate za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky v Zmluve 1 aj v Zmluve 2 je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia a aj podľa ustanovenia neplatná.

Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 52,58 € súd vyhovel, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dvoch bezúročných Zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky spolu vo výške 300,00 €, pričom žalovaná žalobcovi splátkami v období po lehote splatnosti poskytnutých pôžičiek vrátila spolu sumu vo výške 247,42 €. Súd preto žalovanú zaviazal k úhrade dlžnej sumy vo výške 52,58 € istiny predstavujúcej rozdiel medzi výškou žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov a výškou žalovanou uhradených splátok.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie v spojení s vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení.

Výrok o zmluvnej pokute sa opiera o ustanovenia . Účastníci si pre prípad porušenia povinnosti splatiť poskytnuté pôžičky riadne a včas dohodli zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy. V danom prípade si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 52,62 €, t.j. vo výške 15 % z pôvodne dlžnej sumy 350,80 € (300,00 € istiny + 50,80 € z titulu odplaty). Nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu povinností zabezpečených uvedenou zmluvnou pokutou, keďže poskytnuté pôžičky nevrátila žalobcovi v lehote ich splatnosti, ani v žalobcom dodatočne poskytnutej lehote na plnenie, súd zmluvné pokuty, dojednané v súlade s ustanovením , žalobcovi priznal. Pri určení výšky zmluvnej pokuty však vychádzal len zo sumy plnenia, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, t.j. zo sumy istiny poskytnutých pôžičiek vo výške 300,00 €, a preto žalobcovi priznal zmluvnú pokutu len vo výške 45,00 € (15 % zo sumy 300,00 €) a v prevyšujúcej časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol, keďže žalobcovi nepriznal ani sumu odplát za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, z ktorých bola prevyšujúca časť zmluvnej pokuty uplatnená.

Podľa ust. , a :

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci úspech žalobcu a úspech žalovanej boli približne v rovnakej výške, a preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.