Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-12-2015.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu: GAMONT, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 65, Banská Bystrica, IČO: 36 051 781, proti žalovanému: STAVOINDUSTRIA HSV, s.r.o., so sídlom Príboj 779, Slovenská Ľupča, IČO: 36 054 631, o zaplatenie 2 038,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2 038,92 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 679,64 Eur od 30. 10. 2012 do zaplatenia, z 8,75% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 679,64 Eur od 30. 10. 2013 do zaplatenia, z 8,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 679,64 Eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 679,64 Eur od 30. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 679,64 Eur od 30. 10. 2013 do zaplatenia a zo sumy 679,64 Eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 135,50 Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 03. 12. 2014 domáhal od žalovaného úhrady istiny 2 038,92 Eur s prísl. Svoj nárok odôvodnil od uzavretej zmluvy o dielo č. 18/3310/08/2010 vrátane dodatku č. 1 k zmluve o dielo, uzavretého dňa 29. 12. 2010. Dňa 31. 01. 2011 bolo preberacie konanie na mieste dodania diela, kde žalovaný ako objednávateľ dielo fyzicky ohliadol, a že bolo vykonané s príslušnými normami. Týmto dňom dielo i prevzal. V zmysle čl. 4.2, 4.10 a 4.10.3 zmluvy o dielo si účastníci dohodli zádržné, ktoré žalovaný riadne nevyplatil. Cena zádržného činila sumu 2 038,92 Eur. Splatnosť jednotlivých čiastkových súm zadržanej sumy žalobca uviedol pôvodne v žalobe tak, že prvá časť zádržného vo výške 679,64 Eur mala byť vyplatená do 10. 02. 2012, druhá časť 679,64 Eur do 10. 02. 2013, tretia časť 679,64 Eur do 10. 02. 2014 a ďalšie istiny 679,64 Eur do 10. 02. 2015 a piata časť 679,64 Eur do 10. 02. 2016. Predmetným žalobným návrhom si zatiaľ uplatňoval nárok za štyri časti zádržného, ktorá teda mala byť vyplatená do 10. 02. 2014 a ktorá nebola žalovaným riadne uhradená. Zároveň pre neuhradenie peňažného záväzku si účastníci dohodli i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03% z každej jednotlivej dlžnej čiastky za každý deň omeškania podľa čl. a bodu 7.2 zmluvy. Túto si zároveň uplatnil v petite žalobného návrhu, tak ako i príslušenstvo, pričom nárok na zmluvnú pokutu, ako i nárok na úrok z omeškania odôvodnil od dátumov, do ktorých mali byť jednotlivé časti zádržného vyplatené. Žalovaný nerozporoval výšku z nevyplateného zádržného, avšak v odpore proti platobnému rozkazu namietal len uplatnenie začiatku plynutia nároku na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, ktorý dátum určil na 30. 10. 2012. Na základe odporu žalovaného žalobca upravil nárok v súlade s požiadavkami žalovaného, a to podaním doručeným súdu dňa 18. 02. 2015. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 26. 03. 2015 po úprave nároku žalobcom poukázal, že nárok na zmluvnú pokutu a nárok na dlžnú istinu nerozporuje, avšak rozporuje nárok na úrok z omeškania, keďže tento nebol dohodnutý účastníkmi konania. Žalobca aj napriek tejto skutočnosti zotrval na žalobe. Pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil ani jeden z účastníkov konania, pričom len žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súd preto rozhodol na základe podanej žaloby, pripojených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania na základe platných právnych predpisov.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
V zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 01. 2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd za to, že nárok žalobcu na zádržné v zmysle zmluvy o dielo, uzavretej účastníkmi konania dňa 21. 09. 2010 vrátane dodatku č. 1 k zmluve a nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom naposledy vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18. 02. 2015 žalovaný nerozporoval a v zmysle ust.§ 153a ods. 1 O.s.p. tento nárok žalovaný i uznal. Žalovaný v konaní rozporoval jedine nárok uplatnený žalobcom na úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil v žalobnom návrhu, ako i pri ich úprave v zmysle podania žalobcu zo dňa 18. 02. 2015, a to z dôvodu, že tento nárok si účastníci nedohodli. Poukázal, že účastníci si dohodli obojstranne dohodnuté sankcie v zmluve o dielo podľa čl. VII ods. 7.2, kde je dohodnutá len zmluvná pokuta pri omeškaní úhrad vo výške 0,03% denne z dlžnej sumy. Žalobca v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní, ktoré sa má uskutočniť dňa 20. 04. 2015 súdu uviedol, že nárok na úrok z omeškania vyplýva žalobcovi priamo zo zákona bez ohľadu na to, či sa účastníci na ňom v zmluve dohodli. V zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že dohoda účastníkov konania mohla mať vplyv na tento nárok len čo sa týka dohodnutej výšky úrokovej sadzby. Keďže z obsahu zmluvy predloženej žalobcom k žalobnému návrhu nevyplýva dohoda účastníkov o úrokoch z omeškania, ani o ich výške, platí zákonná úprava, z ktorej vyplýva, že žalobcovi prislúchal nárok na úrok z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva. Súd zistil, že zmluva o dielo bola uzavretá účastníkmi dňa 21. 09. 2010, z ktorej vyplýval žalobcovi nárok na úrok z omeškania a vzhľadom na ust. § 3 Nariad. vlády č. 21/2013 mal súd za to, že je potrebné na daný nárok uplatniť platnú úpravu do 31. 01. 2013. V zmysle dovtedy platnej úpravy mal žalobca nárok na úrok z omeškania podľa § 3 Nariad. vlády č. 87/1995 z.z., a to o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd z prehľadu úrokovej sadzby ECB zistil, že ku dňu 30. 10. 2012 bola výška úrokovej sadzby ECB 0,75%, ku dňu 30. 10. 2013 vo výške 0,50% a ku dňu 30. 10. 2014 0,0%. Vzhľadom na § 3 ods. 1 Nariad. vlády č. 87/1995 z.z. súd potom priznal nárok na úroky z omeškania v úrokovej sadzbe, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na úroky z omeškania vo vyššej časti, súd v prevyšujúcej časti nárok zamietol.
V zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tunajší súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi, ktorý mal len nepatrný neúspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 135,50 Eur, na ktorý zaviazal žalovaného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o povinnosti zaplatiť dlžnú istinu, zmluvnú pokutu a trovy konania nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o úrokoch z omeškania a o zamietnutí žaloby je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.