Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-50-2022.pdf
PDF · 76.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČI: 51 941 244, proti žalovanému: A. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX a A. G. B., nar. XX.X.XXXX, ktoré vzniklo dňa X.X.XXXX uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Prešov, zväzok 37, ročník 1999, strana 47, poradové číslo 162.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.6.2022 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa X.X.XXXX, a to z dôvodu, že žalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia a ako podnikateľ je zapísaný v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX. Z dôvodu, že manžel využíva svoje živnostenské oprávnenie a rozvíja svoju podnikateľskú činnosť, jeho podnikateľské aktivity predstavujú pre spoločný majetok manželov určité riziko, najmä v prípade neúspechu v podnikaní manžela. Manžel začal podnikať v oblasti činnosti podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov pod obchodným menom G. B. s miestom podnikania F. G. XXX, XXX XX F. G., IČO: 35 058 323. V čase podania žaloby mal pozastavenú činnosť do 30.9.2022. Nakoľko je však podnikateľská činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia manžela pozastavená len dočasne, t.j. nedošlo k zániku živnostenského oprávnenia, manžel nestratil faktickú a právnu možnosť podnikať, a tak spoločný majetok manželov je naďalej ohrozený. Poukázala na § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.12.1999 sp. zn. 22Cdo 174/1998 s tým, že získané oprávnenie žalovaného na podnikateľskú činnosť zanikne až vtedy, ak dôjde k zániku živnostenského oprávnenia, nie však samým pozastavením prevádzkovania živnosti. Záverom uviedla, že má za to, že sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie BSM účastníkov konania za trvania manželstva, pričom dôvodom je ochrana manželky, ktorá nie je podnikateľkou, nakoľko pri podnikaní sa ručí celým majetkom a tak pri výkone podnikateľskej činnosti manžela je možné použiť spoločný majetok
patriaci do BSM. K žalobe tiež pripojila oznámenie o uzavretí manželstva vydané Okresným úradom v Prešove dňa 8.6.1999, sobášny list a výpis zo živnostenského registra.
Súd doručil žalobu na vyjadrenie spolu s poučením o procesných právach žalovanému dňa 29.7.2022.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.8.2022 s podanou žalobou súhlasil a potvrdil pravdivosť skutočností v nej uvedených. Potvrdil, že začal podnikať, čo predstavuje pre ich rodinu značné riziko. Zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej žalobe a taktiež vyjadrila súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
Oznámenie o vyhlásení rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania bolo oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 23.11.2022.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou a zistil tento skutkový stav:
Strany uzavreli dňa 5.6.1999 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prešov vo zväzku 37, ročník 1999, na strane 47 pod poradovým číslom 162.
Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník s prideleným IČO: 35 058 323, zapísaný v Živnostenskom registri SR pod č. XXX-XXXXX a miestom podnikania F. G. XXX, XXX XX F. G., pričom oprávnenie na výkon činnosti mu vzniklo dňa 1.12.2011. Aktuálne ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal ani pozastavenú podnikateľskú činnosť.
Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Platná právna úprava vychádza z predpokladu, že podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné ohrozenie majetkového spoločenstva manželov a záujmov nepodnikajúceho manžela, že je potrebné poskytnúť mu dostupné prostriedky právnej ochrany, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť vylúčenia či aspoň zmiernenia výrazných nepriaznivých dopadov na rozsah majetkového spoločenstva manželov. Jedným zo zákonných prostriedkov ochrany nepodnikajúceho manžela je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť jedným z manželov. V konaní súd zisťuje len to, či jeden z manželov získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či žalobu podala na to oprávnená osoba. Ak sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť. Rozhodnutie súdu nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 OZ. (cit. D., H.. § 148a [Podnikanie manžela]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, D., ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1186, marg. č. 3.)
Vzhľadom na zistený skutkový stav, kedy mal súd za preukázané, že uzavretím manželstva došlo k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne žalovaný je podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, súd s poukazom na citovanú právnu úpravu zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania za trvania manželstva.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobkyne, ktorá bola v konaní úspešná a ktorej by svedčalo v súlade so zásadou úspechu v spore právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a spisovú značku. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.