Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/3/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci Ž. E. D., X.. XX.X.XXXX, L. J., XXX XX Č. Č., XXXX/X, S. R., právne zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému Stanislav Pribula - SP TRADE, 082 12 Kapušany, Slanská č. 52, IČO: 37 713 256, o zaplatenie 2.480,73 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2480,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2480,73 eura od 13.5.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 547,50 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca, žalobou podanou na súd dňa 19.8.2014, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.480,73 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2005 pracoval u žalovaného ako mechanik gastro techniky s tým, že výplatný termín bol dohodnutý na 12. deň nasledujúceho mesiaca v súlade s . Podľa so žalovaným skončil pracovný pomer, nakoľko mu nevyplatil časť mzdy za mesiac február 2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalovaný osobne dňa 1.4.2014. Časť výplaty za mesiac február 2014 mu žalovaný vyplatil až v mesiaci apríl a máj 2014 s tým, že doklad o vyplatení mu nedal. Žalovaný mu nevyplatil celú mzdu za mesiac marec 2014. Vyplatil mu len čiastku v sume 66,10 eura, čiže mu dlhuje sumu 595,82 eura (čistá mzda) s tým, že výplatnú pásku mu žalovaný vydal na sumu 661,92 eura. O zaplatení sumy 66,10 eura nemá žiadny doklad, nakoľko mu ho žalovaný nevydal. Nakoľko dôvodne okamžite skončil pracovný pomer podľa 69 ods. 1 písm. b) , má podľa nárok od žalovaného ako bývalého zamestnávateľa na náhradu mzdy za dobu dvoch mesiacov. Taktiež nárok na

preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Účtovníčka žalovaného mu vyčíslila nárok na výplatu dovolenku v počte 14 dní, jedného odpracovaného dňa v mesiaci apríl 2014 a nárok podľa v celkovej sume 1.884,91 eura. Od žalovaného požaduje zaplatenie časti výplaty za mesiac marec 2014 v sume 595,82 eura a nároky vyplývajúce z výplatnej pásky za mesiac 04/2014 v sume 1.884,91 eura, celkom v sume 2.480,73 eura. Od žalovaného taktiež požaduje zaplatenie ročných úrokov z omeškania od 13.5.2014 do zaplatenia t. j. od splatnosti mzdy za apríl 2014. Žalovaného vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie istiny, avšak bezvýsledne.

O žalobe súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaná suma nesedí s ústnou dohodou so žalobcom, lebo dňa 6.7.2014 mu dával časť mzdy a vtedy si prechádzali sumu a sám mu potvrdil zostatok vo výške 1.100,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaný mu do dnešného dňa náhradné diely a pracovné náradie celkovo v sume 3.000,- eur.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou na č.l.3, okamžitým skončením pracovného pomeru na č.l.4, výplatnými páskami na č.l.15-16, pohľadávkami a záväzkami s rozpisom úhrad na č.l. 17, výzvou na zaplatenie na č.l.18, podacím lístkom na č.l.19, odporom na č.l.28, listinným dôkazou na č.l.29, vyjadrením žalobcu na č.l. 40, pohľadávkami a záväzkami podľa tried splatnosti, pokladničnou knihou a zistil tento skutkový stav:

Žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2005 ako mechanik gastro techniky. Mzda bola dohodnutá vo výške 16.750,- Sk mesačne pri pracovnom čase 40 hodín týždenne.

Listom zo dňa 1.4.2014 žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa z dôvodu toho, že mu zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalovaný osobne dňa 1.4.2014

Z výplatných pások vyplýva, že žalobca mal v mesiaci január hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 839,09 eura pri odpracovaných 168 hodinách a zostatok dovolenky za minulý rok predstavoval 19 dní. V mesiaci február mal žalobca hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 781,15 eura, pri odpracovaných 136 hodinách a žalobca čerpal dovolenku 3 dni. V mesiaci marec mal žalobca hrubú mzdu za odpracované dni vo výške 568,90 eura, pri odpracovaných 104 hodinách a žalobca čerpal dovolenku 8 dni.

Z pohľadávok a záväzkov s rozpisom úhrad vyplýva, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku celkovo vo výške 2.480,73 eura.

Výzvou zo dňa 4.8.2014 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 2.480,73 eura.

Z pokladničnej knihy vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobcovi 24.3.2014 sumu 200,- eur, pričom sa malo jednať o výplatu za február 2014. Dňa 9.4.2014 žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 504,- eur bez bližšej špecifikácie.

Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že žalovanému vyplatil sumu 500,- eur a vtedy mu žalobca potvrdil, že zostatok nevyplatenej mzdy je 1.100,- eur. Zároveň uviedol, že nenapadá nevyplatenú mzdu za mesiac marec a okamžité skončenie pracovného pomeru. Výplata za mesiac február bola vyplatená v mesiaci apríl a máj. Na pojednávaní dňa 20.4.2015 uviedol, že žalovanému vyplatil dňa 24.3.2015 sumu 200,- eur a dňa 9.4.2014 sumu 504,- eur.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky

zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ,,,, , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť, zvýši sa na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (), zvýši sa na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa , zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2005 ako mechanik gastro techniky. Žalovaný nevyplatil žalovanému mzdu za mesiac marec 2014 vo výške 595,82 eura (čistá mzda). Na pojednávaní dňa 30.3.2015 žalobca túto skutočnosť potvrdil, pričom následne na pojednávaní dňa 20.4.2015 už tvrdil, že žalovanému vyplatil dňa 24.3.2014 sumu 200,- eur a dňa 9.4.2014 sumu 504,- eur. K tomu súd uvádza, že z pokladničnej knihy vyplýva, že suma 200,- eur predstavovala výplatu za mesiac február 2014, teda nie za mesiac marec. Suma 504,- eur nie je v pokladničnej knihe špecifikovaná a sám žalovaný na pojednávaní dňa 30.3.2015 uviedol, že výplatu za mesiac február vyplatil žalovanému až v

apríli, resp. máji. Teda je nepochybné, že vyplatených 504,- eur nepredstavuje mzdu za mesiac marec 2014. Nakoniec sám žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že nenapadá nevyplatenie výplaty

za mesiac marec 2014. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba žalobcu bola v tejto časti dôvodná.

Listom zo dňa 1.4.2014 žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa z dôvodu toho, že mu zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal dňa 1.4.2015 a nenapadol na súde neplatné skončenie pracovného pomeru. Preto vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. na pracovnoprávne účely sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z výplatnej listiny súd zistil hrubú mzdu žalobcu. Rozhodujúcim obdobím je v danom prípade január

- marec 2014. na pracovnoprávne účely bol zistený z hrubej mzdy zúčtovanej žalobcovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného ňou v rozhodnom období :

Odpracovaná doba v rozhodnom období v hodinách: január 21 dní x 8 hodín 168 hodín február 17 dní x 8 hodín 136 hodín marec 13 dní x 8 hodín 104 hodín

Spolu ....................................................................... 408 hodín Mzda zúčtovaná v rozhodnom období : Január 839,09 eura Február 781,15 eura Marec 568,90 eura Spolu............2.189,14 eura. Priemerný hodinový zárobok : 2.189,14 eura : 408 = 5,3655 eura Priemerný mesačný zárobok (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac je 173,92 hod.) : 5,3655 eura x 173,92 = 933,16 eura

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy za dva mesiace 2x933,16 eura, čo predstavuje sumu 1.866,32 eura.

Žalobcovi vznikol rovnako nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Z výplatnej pásky za január vyplýva, že zostatok dovolenky za rok 2013 predstavoval 19 dní. Vo februári žalobca čerpal dovolenku 3 dni a v mesiaci marec 8 dni. Žalobca mal teda nevyčerpanú dovolenku za rok 2013 8 dní. V roku 2014 mu vznikol nárok na pomernú časť dovolenky 6 dní. Spolu teda má žalobca nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 14 dní. Ako už bolo vyššie uvedené v rozhodujúcom kalendárnom štvrťroku bol priemerný hodinový zárobok 5,3655 eura, týždenný pracovný čas podľa pracovnej zmluvy bol 40 hodín. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku = 14 dní x 8 h x 5,5655 eura/h = 600,94 eura.

Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo na náhradu mzdy vo výške 2.467,26 eura (brutto). Keďže žalobca si v konaní uplatnil náhradu mzdy iba vo výške 1.884,91 eura a súd nemôže prekročiť

návrh, súd priznal žalobcovi aj túto sumu. Spolu teda priznal súd žalobcovi sumu 2.480,73 eura (595,82 eura + 1.884,91 eura).

Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu náhrady mzdy, teda úrokov z omeškania, treba uviesť, že mzda, ktorú náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru nahrádza, je splatná pozadu za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne, pričom medzi účastníkmi bola v pracovnej zmluve dohodnutá splatnosť mzdy na dvanásty kalendárny deň v mesiaci. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti, ktorá je rovnaká ako lehota splatnosti mzdy, ktorú nahrádza, má za následok omeškanie so vznikom povinnosti platiť úroky z omeškania v zmysle s poukazom na . Vzhľadom k tomu, že splatnosť bola dohodnutá v pracovnej zmluve najneskôr na dvanásty kalendárny deň v mesiaci, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením od 13.5.2014, súd žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania z náhrady mzdy od 13.5.2014 do zaplatenia v zmysle nariadenia vlády č. . Pri mzde za mesiac marec 2014 sa žalovaný dostal do omeškania od 13.4.2014, keďže si však žalobca uplatnil úroky až od 13.5.2014, súd mu priznal úrok z omeškania zo mzdy za mesiac marec 2014 až od 13.5.2014 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že jeho dlh predstavuje sumu 1.100,- eur, lebo mu dňa 6.7.2014 vyplatil časť mzdy, tak žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu nepredložil žiaden dôkaz o úhrade tejto časti mzdy.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca mu do dnešného dňa náhradné diely a pracovné náradie celkovo v sume 3.000,- eur tak súd uvádza, že nepozná inštitút započítania ako ju upravuje ustanovenie . Svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí zamestnávateľ uplatniť žalobou a nezapočítať námietkou, pričom z podania žalovaného nevyplýva, aby sa jednalo o vzájomný návrh.

O trovách konania súd rozhodol podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania.

Priznané trovy konania žalobcovi vo výške 547,50 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 právnych úkonov po 101,25 eura ( prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, zastupovanie pri pojednávaní dňa 30.3.2015

a 20.4.2015) a 2 x režijného paušálu po 8,04 eura, 3 x režijného paušálu po 8,39 eura podľa , ,, , vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).