Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: X.. K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. K., C. Č.. XXX/X, zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o. so sídlom Žilina, D. Dlabača č. 35, IČO 36 806 497, v konaní o osvojenie maloletého W. J., rod. K., nar. X.X.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov D.. O. J., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. K., C. č. XXX/X, otca S. K., nar. X.X.XXXX, bytom U., K. č. XXX/ XX, zast. Mgr. S. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom D. Q. č. XXX, W., o osvojenie maloletého, takto

rozhodol:

Malol. W. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, dieťa rodičov matky D.. O. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a otca S. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, je s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom Ing. K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom C. XXX/X, N..

Priezvisko osvojenca je "J.".

Osvojiteľ Ing. K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX b u d e v matrike zapísaný namiesto otca S. K.Í., nar. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 18.12.2014 navrhol vysloviť, že maloletý W. J. je od právoplatnosti rozsudku jeho osvojencom s tým, že bude zapísaný v rodnom liste namiesto otca S. K.. Uviedol, že maloletý pochádza z družského vzťahu matky dieťaťa, ktorá je jeho manželkou a otca, pričom rozsudkom OS Prievidza sp. zn. z 18.2.2011 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumou 100,- eur. Následne v ďalšom konaní bolo rozhodnuté daní súhlasu matke k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého na priezvisko „J.“. Poukázal na to, že biologický otec si vyživovaciu povinnosť neplní, pričom za obdobie roku 2013 a 2014 dlhuje na výživnom sumu 2.000,- eur. Otec o syna neprejavuje žiaden prirodzený záujem. Z manželstva s matkou pochádza maloletý F., nar. XX.XX.XXXX. Medzi súrodencami W. a F. je silná citová väzba. Keďže starostlivosť o maloletého W. zabezpečuje spolu s jeho matkou, teda manželkou a maloletý W. ho považuje za svojho otca, je návrh na osvojenie maloletého v súlade s jeho záujmom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, rodným listom maloletého W. rodným listom maloletého F. J., rozsudkom OS Prievidza sp. zn. z 18.2.2011, výpisom z registra trestov, lekárskou správou, písomným vyjadrením otca, správou zo šetrenia rodinných pomerov, správou N. spojenej školy F. H., N., lekárskou správou MUDr. K. C., zápisnicou o výsluchu maloletého, fotografiami, spisom OS Prievidza sp. zn. , na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. z 18.2.2011 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletý W. zostal v osobnej starostlivosti u matky, otec sa zaviazal platiť na jeho výživu mesačne sumou 100,- eur počnúc 1.11.2010, konanie o úpravu styku bolo zastavené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.3.2011.

Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. z 19.11.2012 súd udelil súhlas matke k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého W. K. na priezvisko „.“. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojitosti s rozsudkom KS TN sp. zn. z 28.3.2013 dňa 13.5.2013.

Zo sobášneho listu vyplýva, že dňa 31.12.2010 uzavrel navrhovateľ s O. K. manželstvo v J. N. U. s tým, že dohoda snúbencov o priezvisku detí je „J., J.“. Z rodného listu maloletého W. J. vyplýva, že ako otec je v rodnom liste zapísaný S. K.. Z rodného listu maloletého F. J. vyplýva, že maloletý sa narodil XX.XX.XXXX ako spoločné dieťa navrhovateľa a matky maloletého W..

Z výpisu z registra trestov z 26.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ nemá žiaden záznam v registri trestov GP SR. Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára navrhovateľa z 28.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ je zdravotne aj psychicky spôsobilý k adopcii dieťaťa. Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára maloletého W. vyplýva, že zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Dieťa absolvovalo v sprievode matky všetky pravidelné preventívne prehliadky a odborné vyšetrenia. Je dispenzarizované alergológom, je kompletne očkované a jeho chorobnosť je sporadická.

Z písomného vyjadrenia otca k návrhu vyplýva, že otec s osvojením nesúhlasil. Poprel, že by nejavil o syna W. žiaden záujem, matka mu odopiera akýkoľvek kontakt s jeho synom, zabraňuje mu v stretávaní, neposkytuje mu informácie o zdravotnom stave a študijných výsledkoch syna. V roku 2013 prestal posielať výživné z dôvodu, že mu neumožnila styk so synom. Matka u syna vytvára negatívny obraz o jeho osobe, v dôsledku čoho ho syn odmieta a on nemal možnosť vybudovať si s ním vzájomný vzťah. Je jeho biologickým otcom, má k nemu rodičovský cit a rovnako má záujem usporiadať vzťahy medzi nimi. Predpokladá, že s pribúdajúcim vekom a rozumovými schopnosťami si k sebe vzájomnú cestu nájdu a obnovia vzájomné vzťahy.

Zo správy z prešetrenia aktuálnych rodinných pomerov z 22.1.2015 vyplýva, že matka s navrhovateľom a maloletými deťmi bývajú v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca. Dom je prerobený, zariadený moderným novým nábytkom, udržiavaný v čistote a poriadku. Náklady na bývanie sú v sume 200,- eur, splácajú hypotekárny úver v sume 400,- eur mesačne. Maloletý W. a F. majú spoločne vhodne zariadenú detskú izbu, kde má každý svoje lôžko, potrebný nábytok a ostatné potrebné veci. Matka pracuje v K. škole v T. ako učiteľka od 1.12.2014, navrhovateľ pracuje ako technický inžinier s príjmom 1150,- eur, finančné potreby rodiny sú zabezpečené. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka spoločne s manželom. Ich spolužitie je usporiadané, obidvom maloletým vytvárajú vhodné a harmonické rodinné prostredie. Medzi W. a navrhovateľom je vytvorený pekný vzťah, je medzi nimi pozitívna citová väzba, maloletý ho oslovuje „ocko“ a chce, aby ocko F. bol aj jeho ocko. Manžel matky nerobí žiadne rozdiely medzi deťmi. W. má rád oboch, rešpektuje ich. Je žiakom U. škody F. H. v Prievidzi, v škole dosahuje vynikajúce výsledky, pri príprave na vyučovanie mu pomáha aj navrhovateľ. Spoločne trávia voľný čas, celá rodina inklinuje k hudbe a hrá na hudobnom nástroji. Prešetrením rodinných pomerov v domácnosti bolo zistené, že maloletému je zabezpečovaná veľmi dobrá starostlivosť. Maloletý má k matkinmu manželovi pekný citový vzťah, preto je v jeho záujme, ak bude osvojený manželom matky.

Zo správy N. spojenej školy F..H., N. vyplýva hodnotenie na maloletého W., ktorý je žiakom 3.ročníka školy, dosahuje výborné vzdelávacie výsledky, patrí medzi najlepších žiakov v škole. Je aktívny, súťaživý, kamarátsky, výchovne bezproblémový. O svojom biologickom otcovi sa v školskom prostredí nikdy nevyjadroval. Biologický otec S. K. sa o syna a jeho výchovno-vzdelávacie výsledky nezaujímal.

Zo správy ošetrujúceho lekára maloletého vyplýva, že zdravotný stav maloletého je dobrý, chorobnosť je sporadická. Zdravotný stav dovoľuje rozhodnúť o osvojení manželom matky. Biologický otec maloletého S. K. sa doteraz o jeho zdravotný stav nezaujímal.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že W. pozná od jeho štyroch rokov, keď sa spoznal s jeho matkou. Následne sa presťahovali do Prievidze a na jeseň 2010 začali bývať ako rodina. Maloletý ho spontánne začal oslovovať „ocko“, vychováva ho ako svoje vlastné dieťa. Obdobie, keď sa maloletý stretával so svojim biologickým otcom zhodnotil ako ťažké pre dieťa, vždy keď sa vrátil bol utiahnutý, ľahol si, nechcel sa rozprávať, stalo sa, že plakal, postupne ho to prešlo. Od začiatku mu vysvetľoval, že má dvoch otcov, aj keď jeho oslovuje otcom, musí si vážiť aj druhého otca. Aj prvé vyjadrenie, aby sa stal jeho „ockom“ prišlo od neho spontánne po narodení F., „dal si to dokopy“. Sporadicky mu telefonuje aj biologický otec, väčšinou s ním syn nechce ani hovoriť, pričom ho nechcú nútiť a stavať ho do stresu. Pramení to z minulosti, keď sa s otcom stretával, pretože sa vyjadroval, že mu tam nebolo dobre, nikto sa mu nevenoval, pozeral televízor, nepáčilo sa mu, že ho brat otca pri hre „straší“. Nechce sa nechať vystavovať týmto situáciám, preto má odmietavý postoj. Napríklad darčeky, ktoré mu doniesol otec na Vianoce 2013 ani doteraz nerozbalil, nemá o ne záujem. V bežnom živote spontánne svojho otca nespomenie. Poprel, že by zabraňovali styku otca s dieťaťom, alebo že by mu matka neposkytovala informácie, tieto nikdy nežiadal. Ku svojim pomerom navrhovateľ uviedol, že je zamestnaný ako projektový inžinier, chodí iba na ranné zmeny, domov prichádza medzi 16.00 hod. - 17.00 hod., dennodenne je v kontakte s deťmi. Jeho zdravotný stav je dobrý, nemajú žiadne finančné problémy. W. hrá na violončelo, navštevuje umeleckú školu v D., on hrá na gitare v hudobnej skupine, matka hrá na klavír. Snaží sa u W. podporovať aj športové aktivity.

Otec dieťaťa v priebehu konania tvrdil, že v čase, keď sa so synom stretával, bol rád, že sú spolu, chodili spolu na vychádzky, bolo to v rokoch 2012 - 2013. Nemal žiaden problém a z ničoho nič sa prestal s ním stretávať, myslí si, že je to v dôsledku vplyvu matky. Pracuje v zahraničí od roku 2010 a domov chodí zhruba na týždeň dva po tom, čo je mesiac v zahraničí. Z tohto dôvodu nežiadal o úpravu styku a ani nežiadal o spoluprácu príslušný sociálny úrad, aby mu pomohli riešiť túto situáciu. V novembri prišiel za synom do školy, nevedel, že príde, rozprával sa s ním, potom išiel s matkou, nechcel ísť s ním, čo syn uviedol priamo. On sa nepýtal, prečo syn za ním nechce ísť, skúšal mu telefonovať a aj v telefóne mu povedal, že sa nechce s ním rozprávať. Túto situáciu s matkou neriešil, syn odmietol aj vianočné darčeky. Nevie, čo mohlo takto ovplyvniť syna pri stretnutí s ním, keď sa stretávali, chodili na vychádzky, hrali sa. Ku svojim pomerom uviedol, že uzatvoril manželstvo dňa XX.X.XXXX, syn W. terajšiu manželku nepozná, z manželstva sa narodila mal. R. dňa X.XX.XXXX, toto synovi nepovedal, lebo nemal mu to kedy povedať. Vyživovaciu povinnosť si neplní, a to odvtedy ako sa prestal so synom stretávať. Nevie, ako má teraz riešiť situáciu so synom. Sama matka pri poslednom stretnutí nabádala syna, aby išiel s ním, nevie si to vysvetliť. Dúfa, že do budúcna sa vzťahy medzi nimi upravia. Podľa vyjadrenia zástupkyne otca, o dieťa sa zaujímal v rámci svojich možností. Aj v novembri 2014 dieťa vyhľadal, chcel ho navštíviť. Výživné doplatil dobrovoľne, pretože má záujem, aby potreby dieťaťa boli pokryté. Dieťa je prirodzene ovplyvňované prostredím, v ktorom žije. Otec chce obnoviť vzťah so synom, stretávať sa s ním, chce sa dohodnúť s matkou o stretávaní sa s ním.

Matka dieťaťa poukázala na to, že otec nejaví o dieťa záujem. Za rok 2013 uhradil výživné len 400,- eur na konci decembra 2013, za rok 2014 neuhradil žiadne výživné, v priebehu konania doplatil celé zameškané výživné. Obaja sa stretli 6.1.2014, kedy mu priniesol darčeky, potom ho navštívil pred školou so sestrou 13.11.2014 a týždeň predtým sa stretol s ním sám. W. otca odmietol, aj keď ona chcela, aby s ním išiel. Ako matka si myslí, že stav odmietania otca je trvalý, pretože syn odmieta otca už dva roky, nechce s ním vôbec komunikovať, odmieta jeho darčeky, čo je proti detskej logike, nemožno predpokladať nejakú nápravu. Poprela, že by neumožňovala styk otcovi s dieťaťom, pozývala ho aj k ním domov, že sa môžu zahrať, on s tým nesúhlasil, keď doniesol darčeky, riešili to vonku na chodníku, nechcel ísť dovnútra. Pokiaľ aj telefonuje, nikdy sa jej nepýta na výsledky syna v škole, na jeho zdravotný stav, žiada len k telefónu syna.

Maloletý pri výsluchu dňa 20.4.2015 uviedol, že keď mu otec „S.“ zavolá, tak sa nechce s ním rozprávať. Vadí mu, že ho oslovuje W., keď bol u neho tak na neho kričal, keď bolo pekné počasie, nechcel ho pustiť na dvor. Moc sa mu nevenoval, nechcel tam spávať a otec ho prehováral, kvôli tomu aj plakal. Nechce chodiť k otcovi a ani keď bude väčší. Nešiel by s ním na výlet, aj keby chcela ísť s nimi mamina. Nechce od neho nič, ani darčeky.

Podľa § 97 ods. 1,2 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej po dôslednom zvážení všetkých skutočností a vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona, súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Vo všeobecnosti platí, že dôvodom náhrady rodinnej výchovy je situácia, keď rodičia alebo jeden z rodičov, prevažne zo subjektívnych dôvodov sa o svoje dieťa riadne alebo vôbec nestará, keď jeho nezáujem o dieťa dosahuje taký stupeň, že zaniká pocit zodpovednosti za osud dieťaťa, za všestranný priaznivý vývin. Podľa aktuálnej právnej úpravy v zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

V prejednávanej veci súd konal o návrhu navrhovateľa, ktorý je manželom matky maloletého, o osvojení maloletého W.. V súlade s účastníkom konania bolo osvojované dieťa, jeho rodičia, navrhovateľ ako osvojiteľ. Zo skutkových zistení vyplýva, že matka maloletého uzavrel a manželstvo s navrhovateľom 31.12.2010, pričom navrhovateľ pozná W. už v skoršom období. Ako rodina žijú najmenej štyri roky, navrhovateľ spolu s matkou maloletého zabezpečujú všestrannú starostlivosť o maloletého, jeho výchovu, výživu, podporujú rozvoj záujmových činností, venujú sa mu pri príprave na vyučovanie, jeho výchovu orientujú v kresťanskej viere. O dieťa je v každom ohľade postarané, dieťa vyrastá v láskyplnom prostredí, je šťastné a spokojné. Vyrastá spolu so svojim súrodencom, maloletým F. a aj na prianie maloletého v krátkej minulosti sa viedlo konanie o zmenu priezviska maloletého na „J.“, jeho pocit spolupatričnosti k tejto rodine a navrhovateľovi ako k otcovi je mimoriadne silný. Maloletý má dlhodobo fixovaný odmietavý postoj k svojmu biologickému otcovi, ktorého oslovuje otec „S.“, dlhodobo odmieta nielen osobný, ale aj telefonický kontakt s ním. Tento postoj navrhovateľ, matka ale i sám maloletý zdôvodňuje osobnou skúsenosťou z predchádzajúceho styku s otcom, keď sa v prostredí s ním necítil dobre, otec mu nedovolil bežné veci, ako ísť von, nútil ho spať u neho, volá ho W. ... . Naposledy bol maloletý u otca začiatkom roku 2013, následne prestal k nemu chodiť, pri osobnej návšteve v januári 2014 si odmietol prevziať i vianočné darčeky a tieto nemá rozbalené doteraz. Ďalšie osobné návštevy otca v novembri 2014 maloletý prežil tak, že sa s otcom nechcel rozprávať, odmietal ísť s ním spolu do mesta. Aktuálne otec tvrdí, že za maloletým nechodil častejšie aj z dôvodu, že pracuje v zahraničí.

Súd dôsledne zvažoval všetky hmotnoprávne predpoklady osvojenia maloletého manželom matky / /. Bolo preukázané, že medzi osvojiteľom a osvojencom je primeraný vekový rozdiel, navrhovateľ pozná maloletého viac ako štyri roky, maloletý ho od začiatku vníma ako rodiča, partnera matky a otca svojho malého brata, maloletý má priezvisko po navrhovateľovi. Naopak navrhovateľ vníma maloletého ako svoje dieťa, plní si všetky rodičovské práva a povinnosti, podporuje hudobné vzdelanie maloletého, pričom k hudbe inklinuje celá rodina, navrhovateľ sa angažuje aj v školskom orgáne v škole, ktorú navštevuje maloletý. Zdravotný stav tak navrhovateľa, ako i maloletého umožňuje bez akýchkoľvek pochybností osvojenie maloletého. Navrhovateľ je pracovne zaradený, vedie usporiadaný život s matkou, rodina je finančne zabezpečená, domácnosť majú vytvorenú v rodinnom dome patriacom navrhovateľovi.

V súlade s § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie sa zásade vyžaduje súhlas rodiča osvojovaného dieťaťa. V predmetnom konaní otec dieťaťa s osvojením nesúhlasil. Predmetom dokazovania v súlade s § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine bolo preto zistenie, či súhlas otca ako hmotnoprávny predpoklad k osvojeniu je potrebný alebo nie. Dôležité bolo zistiť a následne zhodnotiť, či „počas najmenej šiestich mesiacov neprejavil otec skutočný záujem o dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak mu v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka“.

Nebolo sporné, že v rokoch 2013-2014 sa otec s maloletým videl sporadicky, pravidelný styk s maloletým bol naposledy začiatkom roku 2013, následne maloletý odmietal chodiť k otcovi, postupom času odmietal osobný, telefonický kontakt. Tento fakt otec nevedel v konaní riadne vysvetliť, tvrdil, že nevie, čo mohlo syna takto zmeniť, pripustil možné priame alebo nepriame ovplyvňovanie zo strany matky, i keď následne potvrdil, že práve matka aj za jeho prítomnosti podporovala maloletého, aby za otcom išiel. Faktom však je, že otec nevyvinul žiadnu iniciatívu k náprave tohto stavu, nepožiadal o spoluprácu ani matku, ani príslušný úrad starostlivosti o maloletého, prípadne odbornú psychologickú pomoc. Tento stav pretrvával v roku 2013 a aj v priebehu celého roku 2014, pretože sporadická návšteva otca v januári, v apríli a následne v novembri 2014, keď nedošlo k žiadnemu naplneniu vzťahu otca a syna, bola len potvrdením odmietania otca synom. Aj po týchto skúsenostiach zostal otec nečinný s tým, že predpokladá, že v budúcnosti sa ich vzájomný vzťah napraví. Podľa názoru súdu postoj otca bol nesprávny a výrazne prispel k hlbokému odcudzeniu sa zo strany syna. Pokiaľ ide teda o hodnotenie konania otca z pohľadu zákonného kritéria - kvalifikovaného skutočného záujmu o dieťa, dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že pre účely súhlasu s osvojením, nešlo z jeho strany o prejav skutočného záujmu. Otec bol synom odmietaný, pričom nebolo vôbec preukázané, že by na tomto mala podiel matka, práve naopak navrhovateľ a matka vychovávali maloletého s vedomím, že má dvoch otcov a má si vážiť oboch. Strata pozitívneho cítenia maloletého k otcovi nastala prirodzene z osobných postojov a skúseností maloletého a podľa názoru súdu i porovnávajúc prostredie u otca s prostredím v terajšej rodine. Dieťa v rámci svojej rozumovej vyspelosti vyhodnotilo túto situáciu tak, že otca dlhodobo odmieta a s týmto stavom sa biologický otec nič viac len zmieril. Obrana otca spočívajúca v tom, že pracuje od roku 2010 v zahraničí a teda z objektívneho dôvodu sa nemohol so synom stretávať častejšie, nie je opodstatnená. V situácii, keď otec pracuje v dlhšom intervale v zahraničí, následne je však doma po dobu dvoch týždňov, mal možnosť stretnúť sa so synom, s matkou komunikovať o náprave ich vzťahu, matkou bol opakovane pozývaný ku nim domov za účelom naplnenia osobnej návštevy syna, čo otec opakovane odmietal. Otec pracuje v zahraničí za účelom dosiahnutia zárobku, pričom v rokoch v 2013 a 2014 výživné takmer vôbec neplatil, toto doplatil výlučne len pod vplyvom vyvolaného konania o osvojenie. Súd v zmysle uvedeného vyhodnotil, že otec nejavil kvalifikovaný záujem o dieťa, keď dieťa nenavštevoval tak, že by návšteva predstavovala osobné trávenie spoločného času, oboznámenie sa s pocitmi, prežívaním maloletého, keď otec sa dlhodobo nezajímal o dieťa v škole, ktorú navštevuje, u lekára na jeho zdravotný stav. K uvedenému je potrebné priradiť i neplnenie si vyživovacej povinnosti, ktorú odôvodnil otec tým, že sa prestal s dieťaťom stretávať. Tento nezáujem rodiča súd hodnotí ako zavinený a spôsobený skôr nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou a nemožno mu pričítať objektívne okolnosti. Pokiaľ ide o vymedzenie doby šiestich mesiacov, táto je nepochybne naplnená najmenej v časovom období od apríla 2014 do 13.11.2014, resp. i v dobe predtým, keď len formálnu návštevu otca v apríli 2014 nemožno považovať za záujem rodiča o dieťa. Otcovi pritom vo výkone jeho rodičovských práv a povinností nebránila žiadna závažná skutočnosť, práve naopak narodením dieťaťa v terajšom manželstve mohol otec pozitívne ovplyvniť syna v snahe zoznámiť sa s jeho novou rodinou, terajšou manželkou. Podľa názoru súdu za relevantnú prekážku nezáujmu rodiča možno uznať napríklad závažné zdravotné komplikácie, nepriaznivá životná situácia vyvolaná rôznymi mimoriadnymi okolnosťami spôsobujúcimi dočasnú nemožnosť starostlivosti o dieťa.

V zmysle uvedeného súd uzavrel, že otec podobu najmenej šesť mesiacov neprejavil o maloletého skutočný záujem, nenavštívil ho, neplnil si vyživovaciu povinnosť, čím v podstate nevykonával žiadne svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine, a to sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Súd preto pristúpil k vyhoveniu návrhu aj bez súhlasu otca, pri ktorom rozhodovaní dôsledne zvažoval rodičovské práva na strane otca, avšak bol vedený najvyšším záujmom v konaní, a to záujmom dieťaťa.

Pokiaľ ide o návrh kolízneho opatrovníka na vykonanie znaleckého dokazovania na okolnosť možnej nápravy vzťahu otca a syna a jeho rozvoja v budúcnosti, súd udáva, že účelom konania o osvojenie a v rámci neho záver o potrebe súhlasu rodiča k osvojeniu, je skúmanie a zhodnotenie doposiaľ prejavovaného záujmu rodiča o dieťa, ktoré skutkové zistenia súd vyhodnotí či už ako kvalifikovaný záujem alebo nezáujem, čo je hodnotenie právne a nie skutkové. Nie je účelom konania o osvojenie zisťovať možné cesty zblíženia otca so synom, pričom súd udáva, že i v priebehu súdneho konania otec maloletého neprejavil takmer žiadnu snahu o spoluprácu s matkou dieťaťa, ktorá na takúto spoluprácu bola pripravená a otcovi ju ponúkala. Otec sa vyjadril, že „čakal na výsledok konania“, čo sa javí súdu ako ľahkovážny postoj.

V súlade s § 105 ods. 1 Zákona o rodine súd z dôvodu právnej istoty opäť určil, že osvojenec bude mať priezvisko určené vyhlásením pri uzatvorení manželstva navrhovateľa a matky. V súlade s § 108 ods. 1 Zákona o rodine súd uviedol, že osvojiteľ bude zapísaný v rodnom liste namiesto biologického otca dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.