Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_60Cb-38-2022.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: žalobcu: NORDIA, s.r.o., IČO: 31 622 593, so sídlom Textilná 23/6413, 034 01 Ružomberok, právne zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., IČO: 47 258 748, so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: OKNO-TRADE s.r.o., IČO: 50 837 885, so sídlom Priemyselná 2678/1, 917 01 Trnava, právne zastúpený: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., IČO: 50 481 355, so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, o zaplatenie 292,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.03.2022 domáhal vydania rozhodnutia v upomínacom konaní, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 292,99 eur s príslušenstvom a trovy konania. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz a to dňa 13.04.2022 č.k. 31Up/237/2022. Po podaní odporu žalovaným, žalobca v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol, aby sa pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
2. Svoju žalobu žalobca zdôvodnil tým, že mal voči žalovanému neuhradenú pohľadávku za dodaný tovar, ktorý vyfaktúroval faktúrami v celkovej výške 2.878,66 eur. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil dobrovoľne, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.01.2021 zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky v sume 2.878,66 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky vo výške 292,99 eur. Žalovaný čiastočne splnil svoj záväzok voči žalobcovi, a to tak, že istinu v sume 2.878,66 eur uhradil. Zvyšok dlžnej sumy v hodnote 292,99 eur neuhradil. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 292,99 eur, ktorá pozostáva z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, predžalobná výzva), a to odmena 2x 111,21 eur, t. j. 222,42 eur, režijný paušál vo výške 2x 10,87 eur, t. j. 21,74 eur a 20% DPH zo sumy 244,16 eur vo výške 48,83 eur. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil žalovanému Poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 09.12.2021. V doručenej poslednej výzve pred podaním žaloby ho vyzval na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 292,99 eur. Žalovaný si svoju povinnosť ku dňu podania žaloby nesplnil.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok čo do výšky ako aj právneho titulu
popiera v celom rozsahu. Doplnil, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého kvalitu a spôsob dodania žalovaný reklamoval. Nakoľko zo strany žalobcu prišlo k čiastočnej akceptácii reklamovaných vád prišlo aj k úprave ceny za dodaný tovar. Zníženú cenu za dodaný tovar následne žalovaný v zmysle uzatvorenej dohody žalovanému riadne uhradil, nie však na základe výzvy právneho zástupcu žalovaného, ale v zmysle dohody žalobcu a žalovaného. Žalobca si u žalovaného uplatňuje sumu 292,99 eur, ktorá má tvoriť príslušenstvo pohľadávky ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca tvrdí, že suma 292,99 eur predstavuje odmenu za právne zastupovanie za dva úkony právnej služby vyčíslené v zmysle vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov. S týmto žalovaný nesúhlasí, pretože na uplatnenie odmeny za právne služby žalobca nemá nárok. V zmysle § 121 ods. 3. Občianskeho zákonníka je príslušenstvo pohľadávky taxatívne určené, pričom medzi príslušenstvo v zmysle zákona patria: úroky, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, medzi ktoré treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania (tie však musia byť priznané súdom). Nakoľko k zániku pohľadávky (istiny) prišlo na základe dohody strán a nárok si žalobca neuplatňoval v súdnom konaní, neboli žalobcovi priznané trovy konania, ktoré sa považujú za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.9.2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019 podľa ktorého: „Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Nakoľko v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma právnickými osobami v rámci ich podnikateľskej činnosti, ich vzťah upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Obchodný zákonník upravuje v § 369c v prípade omeškania dlžníka so splatnosťou peňažného záväzku nárok veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky upravila vláda Slovenskej republiky nariadením č. 21/20013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 2 nariadenia je stanovená výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 c ods. 1 Obchodného zákonníka na sumu 40,00 EUR. Nárok na paušálnu náhradu nákladov si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil u žalovaného v liste zo dňa 14.01.2021, pričom v ďalšom liste zo dňa 09.12.2021 ani v podanej žalobe si už túto náhradu voči žalovanému neuplatňuje. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca neuvádza, že uplatnený nárok voči žalovanému vôbec eviduje vo svojom účtovníctve. Zároveň uviedol, že vymáhaný nárok neuvádza v kontrolnom výkaze pre DPH. Nakoľko však žalobca ako aj jeho právny zástupca sú registrovaní platitelia dane z pridanej hodnoty a táto pohľadávky podlieha dani z pridanej hodnoty, musia túto pohľadávku evidovať v čase jej vzniku vo svojom účtovníctve a mali túto pohľadávku v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH uvádzať vo svojom kontrolnom výkaze. Napriek tomu tak neurobili, aj keď voči žalovanému uplatňujú aj úhradu príslušnej DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, nakoľko si žalobca uplatňuje sumu 292,99 Eur, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia ako príslušenstvo pohľadávky a to napriek tomu, že z taxatívneho výpočtu § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že príslušenstvom pohľadávky sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky, len ak ide o súdom priznané trovy konania. V opačnom prípade je možné uplatňovať len paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369 c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a to len v stanovenej výške 40 eur. Podľa žalovaného žalobca pri podaní návrhu nepreukázal existenciu ani právny nárok na vymáhanú pohľadávku.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že práve predžalobnou výzvou možno odvrátiť súdne konanie, a teda má svoj účel. V tomto prípade predžalobná výzva splnila svoj účel, nakoľko žalovaný predmetné faktúry uhradil. Avšak príslušenstvo pohľadávky už nie. Podľa žalobcu išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok žalobcu, ktorý vznikol v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením jeho práva. Žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 14.01.2021 oboznámil žalovaného s tým, že v súvislosti s predžalobnou výzvou má právo uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to odmenu za právne zastupovanie za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; predžalobná výzva), a to odmenu vo výške 2 x 111,21 eur t. j. 222, 42 eur spolu s režijným
paušálom vo výške 2 x 10,87 Eur, t. j. 21,74 Eur a 20 % DPH. Žalovaný si uvedenú predžalobnú výzvu prevzal a nemal k nej žiadne výhrady.
5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že k zániku pohľadávky - istiny (ktorej príslušenstvo má tvoriť uplatňovaný nárok) došlo na základe dohody strán po predchádzajúcom reklamovaní tovaru žalovaným a následnej úprave ceny. Práve neuhradením faktúr v plnej výške v lehote splatnosti si žalovaný zabezpečoval svoje nároky, ktoré mu vyplynuli z vád dodaných služieb a tovaru, tak že strany dospeli k mimosúdnemu vyriešeniu veci a následne žalovaný uhradil poníženú cenu v zmysle dohody strán. Nie je teda pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že k úhrade dlžnej sumy prišlo na základe ním zaslanej predžalobnej výzvy. Účelom právnej úpravy paušálnej náhrady nákladov (podľa § 369c Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.) je pokrytie všetkých nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok. Inými slovami, paušálna náhrada nákladov kryje všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (tak interné ako aj externé). Žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal oprávnenosť ako aj primeranosť uplatnených nákladov na právne služby, ktoré v konaní voči žalovanému vymáha.
6. Pojednávania konaného na Okresnom súde Trnava dňa 01.12.2022 sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného, právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť aj neprítomnosť žalobcu ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti. Právny zástupca žalovaného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uplatnený nárok nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade vymáhaná suma nepredstavuje súdom priznané trovy konania a preto podľa znenia ods. 3 sa nejedná o príslušenstvo pohľadávky. Táto argumentácia zároveň vyvracia skutočnosť, že ide o trovy konania, pretože vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy možno považovať za trovy súdneho konania podľa § 251 CSP iba v prípade, ak vzniknú v konaní ktoré beží na súde. V tomto prípade však tieto úkony boli vykonané mimo súdneho konania a preto túto právnu úpravu v tomto prípade nemožno použiť. Pokiaľ žalobca považuje tieto uplatnené nároky za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, právny zástupca žalovaného poukázal na smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platobám v obchodných transakciách, ktorú s účinnosťou od 01.01.2013 transponoval do Obchodného zákonníka zákon č. 9/2013. Otázkou nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v súvislosti s uvedenou smernicou sa zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie a vo svojom rozsudku vo veci C-287-17 zo dňa 13.09.2018 jednoznačne uviedol, že paušálna náhrada nákladov nepredstavuje maximálnu sumu nákladov ktoré si možno voči dlžníkovi uplatňovať, avšak náklady prevyšujúce paušálnu náhradu by mal uplatniť len v primeranej výške a zároveň by však tento svoj nárok mal riadne preukázať v konaní, teda dokladom o úhrade faktúry za právne služby. Teda podľa uvedeného a podľa aj nášho názoru by mal súd túto žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno procesného útoku, keď nepredložil dôkaz ktorý by preukazoval náhradu nákladov ktoré si v konaní uplatňuje teda faktúru a potvrdenie o úhrade tejto faktúry. V ďalšom odkázal na písomné podania žalovaného v spise a navrhol, aby vzhľadom na predložené dôkazy súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to predžalobnou výzvou, poslednou výzvou pred podaním žaloby a e-mailom zo dňa 25.02.2022, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Z predžalobnej výzvy zo dňa 14.01.2021 vyplýva, že ňou žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného informoval, že z jeho strany neboli uhradené: dlžná suma 1.626,68 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX., splatnej dňa 16.10.2020, dlžná suma 1.229,96 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 23.10.2020, dlžná suma 22,02 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 17.12.2020. Žalovaný bol upovedomený, že v zmysle ust. § 369c č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a ust. § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, má veriteľ právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur za každú omeškanú pohľadávku. Žalovaný bol v dôsledku toho, že do dňa spísania výzvy (14.01.2021) neuhradil vyššie uvedené faktúry, a to ani v čiastočne, vyzvaný, aby dlžnú sumu z titulu neuhradených faktúr vo výške 2.878,66 eur a paušálnu náhradu vo výške 40 eur, teda spolu sumu vo výške 2.918,66 eur uhradil v termíne do 28.01.2021 na bankový účet klienta. Právny zástupca žalobcu žalovaného oboznámil s tým, že v súvislosti s touto predžalobnou výzvou má
právo uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Poukázané bolo na to, že v súvislosti s touto predžalobnou výzvou má žalovaný právo uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; predžalobná výzva), a to odmenu vo výške 2 x 1 1 1 ,21 eur, t. j. 222,42 eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 10,87 eur, t. j. 21 Eur a 20 % DPH zo sumy 244,16 Eur vo výške 48,83 wur. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky za uvedené dva úkony právnej služby, spolu vo výške 292,99 eur žiadal zaplatiť v termíne do 28.01.2021 na bankový účet kancelárie právneho zástupcu žalobcu. Ak v uvedenom termíne nedôjde k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.918 66 eur na bankový účet žalobcu a k úhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 292,99 eur na bankový účet advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu, na základe pokynu žalobcu bude podaná žaloba na príslušný súd, pričom nárokovať si bude okrem dlžnej sumy aj zaplatenie úrokov z omeškania, trov právneho zastúpenia a úhradu súdneho poplatku.
9. Z poslednej výzvy pred podaním žaloby zo dňa 09.12.2021 vyplýva, že ju adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému. Žalovaný bol informovaný, že právneho zástupcu žalobcu jeho klient upovedomil o tom, že žalovaný žalobcovi uhradil dlžnú sumu. Právny zástupca žalobcu opätovne poukázal na to, že podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je povinnosťou žalovaného zaplatiť okrem dlžnej sumy aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavujú jej príslušenstvo, a to odmenu za právne zastupovanie za dva úkony právnej služby vo výške 2 x 111,12 eur, t. j. 222,42 eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 10,87 eur, t. j. 21,74 eur a 20 % DPH zo sumy 244,16 eur vo výške 48,83 eur. Do dňa spísania tejto výzvy právnemu zástupcovi žalobcu neboli uhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 292,99 eur, preto pristúpil k spísaniu predžalobnej výzvy a vyzval žalovaného na úhradu sumy 292,99 eur, pričom uviedol, že v prípade neuhradenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 292,99 Eur pristúpi k podaniu žaloby na príslušný súd (pričom požadované bude aj zaplatenie úrokov z omeškania, úhrada súdneho poplatku a ďalšie trovy právneho zastúpenia).
10. Z e-mailu zo dňa 25.02.2022 vyplýva, že jeho odosielateľom bol žalobca, išlo o odpoveď na e-mail s predmetom: OKNO-TRADE s.r.o. - informácia, pričom v tele mailu bolo uvedené: ,,...platby OKNO-TRADE: 26.3.2021 - 964,72, 16.4.2021 - 964,72, 31.05.2021 - 964,72“. Tento e-mail predložil žalobca ako dôkaz na preukázanie svojho nároku, pričom uviedol, ž uvedeným e-mailom informoval žalovaného o uhradených sumách.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom
13. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil sumu požadovanú žalobcom ešte pred podaním žaloby - po doručení predžalobnej výzvy. Medzi stranami bol sporný nárok žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
18. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 292,99 eur s príslušenstvom, Ktorej sa domáha z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré v zmysle žaloby pozostávali z dvoch úkonov právnej služby: prevzatia a prípravy právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a predžalobnej výzvy. V konečnom výpočte išlo o odmenu 222,42 eur (2x 111,21 eur), režijný paušál vo výške 21,74 eur (2x 10,87 eur) a 20% DPH zo sumy 244,16 eur vo výške 48,83 eur. Predmetné právne úkony boli vykonané z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry za dodaný tovar v celkovej výške 2.878,66 eur a žalobca sa snažil domôcť úhrady tejto pohľadávky práve predžalobnou výzvou. K úhrade pohľadávky zo strany žalovaného došlo. Neuhradil však požadované náklady spojené s uplatnením pohľadávky za vyššie špecifikované dva úkony právnej služby vo výške 292,99 eur.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že dlh žalovaného voči žalobcovi vyplývajúci z neuhradenia faktúr za dodaný tovar zanikol splnením. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi určitú sumu až po tom, čo žalovanému bola doručená predžalobná výzva. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi neuhradil celú požadovanú sumu (2.878,66 eur), nakoľko tovar mal vady, ktoré u žalobcu reklamoval, v dôsledku čoho sa so žalobcom dohodli, že žalovaný mu uhradí za dodaný tovar zníženú sumu. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaný nepredložil žiadny dôkaz.
20. Veritelia v obchodnoprávnych vzťahoch majú popri nároku na dlžnú sumu a úroky z omeškania (či už zákonné alebo zmluvne dohodnuté) tiež právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok vo výške 40 eur, ktorá sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola do nášho právneho poriadku zavedená novelou Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.2.2013, a to zákonom č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Touto novelou došlo k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-287/17 zo dňa 13.09.2018 poukázal na to, že paušálna náhrada nákladov nie je zároveň maximálnou sumou nákladov, ktorú si možno voči dlžníkovi uplatňovať. Konštatoval, že popri paušálnej náhrade nákladov možno uplatňovať aj ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávok. Súdny dvor Európskej únie ďalej uviedol, že paušálna náhrada nákladov kryje všetky náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (tak interné ako aj externé) s tým, že pokiaľ tieto náklady prevýšia sumu 40 eur, môže si túto prevyšujúcu sumu nákladov veriteľ v primeranej výške uplatniť popri paušálnej náhrade nákladov. Rozdiel medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi je ten, že nárok na paušálnu náhradu nákladov je automatický bez potreby osobitného preukazovania, zatiaľ čo vo vzťahu k prevyšujúcim nákladom by sa mala posudzovať primeranosť ich vynaloženia.
21. Konajúci súd ďalej uvádza, že náklady na právne služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy nie je možné považovať za trovy súdneho konania. V zmysle ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku, za trovy konania sa považujú „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu alebo upomienku nevznikajú v súdnom konaní, ale pred jeho začatím, nemožno sa ich preplatenia domáhať cestou náhrady trov konania. Tieto náklady však možno zahrnúť pod príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“ V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že pokiaľ sa veriteľ rozhodne, že si popri istine, úrokoch z omeškania, paušálnej náhrade nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok bude v súdnom konaní uplatňovať aj náklady na právne
zastúpenie v súvislosti s predžalobnou výzvou v rámci príslušenstva pohľadávky, je potrebné, aby si tieto náklady uplatňoval len v primeranej výške (teda vo výške, ktorá spolu s ostatnými nákladmi vynaloženými na uplatnenie pohľadávky prevyšuje sumu 40 EUR), a mal by tento svoj nárok riadne preukázať (napr. dokladom o úhrade faktúry za právne služby).
22. Žalobca si však neuplatňoval úhradu pohľadávky vyplývajúcej z neuhradených faktúr v súdnom konaní, nemohli mu teda byť priznané ani trovy konania, ktoré sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 121 ods. 3. Občianskeho zákonníka je príslušenstvo pohľadávky taxatívne určené, pričom medzi príslušenstvo v zmysle zákona patria: úroky, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, medzi ktoré treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Trovy konania však musia byť priznané súdom. Nakoľko k zániku pohľadávky prišlo pred tým, než žalobca pristúpil k uplatneniu nároku na súde, žalobcovi nemohli byť priznané trovy konania, ktoré sa považujú za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konajúci súd rovnako ako žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.9.2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019 v zmysle ktorého: „Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí).“
23. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že žalobca v konaní nepredložil žiadny doklad o úhrade faktúry za právne služby vo výške žalovanej sumy. Predmetná faktúra, z ktorej by žalovaná suma vyplývala, taktiež nebola žalobcom predložená. Žalobca teda v konaní nepreukázal vynaloženie nákladov na právne služby v hodnote 292,99 eur a ani ich vznik. Možno konštatovať, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že vymáhaný nárok neuvádza v kontrolnom výkaze pre DPH. Žalobca ako aj jeho právny zástupca sú registrovaní platitelia dane z pridanej hodnoty a pohľadávka uplatnená v tomto konaní podlieha dani z pridanej hodnoty, museli túto pohľadávku teda evidovať v čase jej vzniku vo svojom účtovníctve a mali túto pohľadávku v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH uvádzať vo svojom kontrolnom výkaze. Napriek tomu tak neurobili, hoci voči žalovanému uplatňujú aj úhradu príslušnej DPH a to vo výške 48,83 eur.
24. Na základe vyššie uvedeného súd považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobca si neuplatňoval úhradu pohľadávky vo výške 2.878,66 eur v súdnom konaní, nemohli mu teda byť priznané trovy konania, ktoré sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd konštatuje, že žalobca nepreukázal vznik nároku, ktorý si v konaní uplatňuje (faktúra, prijatá platba, zápisnica o porade a pod.). Žalobca teda pri podaní návrhu nepreukázal existenciu ani právny nárok na vymáhanú pohľadávku. Uplatnený nárok nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade vymáhaná suma nepredstavuje súdom priznané trovy konania a preto podľa znenia ods. 3 sa nejedná o príslušenstvo pohľadávky. Z taxatívneho výpočtu § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že príslušenstvom pohľadávky sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky, len ak ide o súdom priznané trovy konania.
25. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami. Súd nevykonal žiadny ďalší dôkaz, nakoľko skutkový stav má súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. Zo strany žalovaného bolo navrhnuté vykonanie dôkazu - výsluchu svedka N. ktorého vykonanie však súd považoval za nadbytočné. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že na výsluchu označeného svedka netrvá.
26. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
27. Podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).