Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-144-2022.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/144/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matka: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. K. XX a otec: N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, N. Z., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú F. E., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.12.2022.
III. Styk maloletej s otcom súd ponecháva na dohodu rodičov.
IV. Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2022 navrhovateľka - matka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd zverí mal. F. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca maloletej zaviaže na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne, pričom styk maloletej s otcom sa bude vykonávať na základe predošlej dohody otca s matkou. Návrhom vo veci samej podaným súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala totožnú úpravu práv a povinností k maloletej s tým, že výživné požadovala vo výške 90 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že otec maloletej je jej bývalý druh, spoznali sa cez internet v roku 2017, kedy ešte chodila na strednú školu. Napriek nesúhlasu matky ušla k otcovi maloletej, po ukončení školy otehotnela. Otec maloletej žil u svojej babky, nikdy nepracoval, žili na úkor jeho babky a jeho dvoch príbuzných, ktorí žili s nimi v dome. Po čase sa agresívne správanie odporcu začalo prejavovať aj tým, že ju fyzicky napádal, po fyzickom napadnutí dňa 23.10.2022 ušla s maloletou na ošetrenie do nemocnice a následne požiadala o pomoc Centrum Slniečko, n.o., kde jej pomohli s ubytovaním a bezplatnou právnou pomocou. Otec maloletej na ňu neprispieva, o styk s maloletou nemá záujem. Svoje výdavky vyčíslila na 80 eur mobil a internet a bežné výdavky na stravu a hygienu.
2. Na základe žiadosti súdu vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice šetrenie v mieste trvalého pobytu otca maloletej. Pri osobnom šetrení dňa 02.11.2022 sa otec doma nenachádzal. Následne dňa 10.11.2022 telefonicky kontaktovali tetu otca Oľgu, ktorá uviedla, že otec dieťaťa
vycestoval dňa 04.11.2022 do B. za svojou matkou a vráti sa až po novom roku. Uviedla tiež, že možno tam aj ostane, hľadá si tam prácu.
3. Dňa 30.11.2022 otec telefonicky kontaktoval súdnu kanceláriu a uviedol, že súhlasí s návrhom, zároveň ospravedlňuje svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza v zahraničí a žiada pojednávať v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol adresu miesta pobytu v zahraničí.
4. Súd vykonal pojednávanie za účasti matky a kolízneho opatrovníka. Otec svoju neúčasť vopred ospravedlnil, ako je uvedené vyššie, preto súd pojednával bez jeho prítomnosti.
5. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že momentálne je na E. v krízovom centre, kde platí 1,80 eura na deň. Stravu si kupuje ona. Krátku dobu žila s otcom maloletej, ktorý ju napadol. Podala aj trestné oznámenie, avšak prišlo jej vyrozumenie, že je to ukončené. Po napadnutí otcom maloletej šla k svojej mame, avšak po týždni šla do centra Slniečko z dôvodu, že v domácnosti jej rodičov nie je dostatok miesta. Z tohto dôvodu sa tam ani nemôže vrátiť. S otcom maloletej je v telefonickom a písomnom kontakte. Pôvodne prisľúbil, že bude prispievať, avšak teraz ju žiadal, aby návrh stiahla. Na maloletú má iba bežné výdavky. Výživné požaduje vo výške 90 eur. Na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netrvá, návrh na vydanie neodkladného opatrenia berie v celom rozsahu späť.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že otec s návrhom súhlasí, aj oni súhlasia s úpravou práv a povinností k maloletej ako navrhuje matka.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletej, potvrdením pobyte v centre Slniečko, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, lekárskou správou, potvrdením OR PZ v Leviciach, úradným záznamom, pokladničnými dokladmi, faktúrou za telefón, správou o šetrení pomerov ÚPSVaR Levice, lustráciou v bankách, katastri nehnuteľností a sociálnej poisťovni a zistil nasledujúci stav.
8. Maloleté dieťa F. E., nar. XX.XX.XXXX, je dieťa matky Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. K. XX a otca N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, N. Z.. Rodičia maloletej žili krátky čas spolu u tety otca vo N. Z., kde má otec hlásený trvalý pobyt. Matka spolu s maloletou odišli zo spoločnej domácnosti z dôvodu údajného fyzického násilia dňa 23.10.2022. Matka bola v tento deň ošetrená v Nemocnici AGEL Levice s.r.o. a v rovnaký deň podala na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach trestné oznámenie na otca vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Matke a maloletej bolo od 01.11.2022 poskytované ubytovanie a sociálne služby v zariadení Centra Slniečko, n.o., Bottova 32/A, Nitra „Bezpečný ženský domov“. Momentálne je matka s maloletou v krízovom centre, kde platí za ubytovanie 1,80 eura za deň. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 280 eur a prídavok na dieťa vo výške 30 eur. Otec maloletej nie je zamestnaný, v minulosti podľa lustrácie v sociálnej poisťovni pracoval len občasne, momentálne je odcestovaný v zahraničí.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Súd má z vyjadrenia navrhovateľky a vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu V tomto smere je medzi rodičmi zhoda, matka v návrhu žiadala zveriť maloletú do jej osobne starostlivosti, s čím otec súhlasil. Takéto zverenie je podľa názoru súdu v záujme maloletej, nakoľko osobnú starostlivosť o dieťa vykonávala doposiaľ v zásade matka. Súd preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou súd neupravil, ponechal na dohode rodičov, ako navrhovala matka. V konečnom dôsledku sa otec starostlivosti o maloletú nedomáhal, styk s ňou nežiadal osobitne upraviť.
20. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod..
21. Maloleté dieťa vo veku jeden a pol roka má bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, špecifické potreby matka neuvádzala. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 90 eur na dieťa, s čím otec súhlasil. Súd príjem otca preukázaný nemá, oficiálne teraz nikde nepracuje, podľa jeho slov si však v zahraničí hľadá prácu. Súd nemá preukázané a ani tvrdené, že otcovi bráni nejaká prekážka tomu, aby si našiel prácu a dosahoval primeraný príjem, z ktorého by poskytoval výživu maloletej. Preto ak súd vychádza zo skutočnosti, že otec môže dosahovať príjem najmenej vo výške minimálnej mzdy (646 eur
na rok 2022 - informácia z webovej stránky Národného inšpektorátu práce; súd nemá preukázané, aké má otec vzdelanie, resp. kvalifikáciu), je výživné vo výške 90 eur v jeho možnostiach a schopnostiach. Z uvedených dôvodov (a najmä pre zhodu o výške výživného medzi rodičmi) súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 90 eur mesačne na maloleté dieťa k 15. dňu mesiaca, počnúc dňom 01.12.2022 tak, ako žiadala matka.
22. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
25. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vzala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť na nariadenom pojednávaní, súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Súd dodáva, že v 30-dňovej lehote na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol vo veci meritórne, pričom rozhodnutie vo veci samej kopíruje úpravu požadovanú návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, kto ré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).l
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.