Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sd-241-2014.pdf
PDF · 84.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: L. M., bytom Ul. T. F. č. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014, t a k t o
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 ako zákonné a vecne správne.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla jeho žiadosť zo dňa 23. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku od 27. mája 2014. Poukázal na okolnosti, že podľa jeho názoru splnil potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku v rozsahu, v akom žiadal vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že splnil podmienky pre znížený dôchodkový vek - 58 rokov života, ktorý dovŕšil dňa 27. mája 2014, pretože vykonával službu v I. a II. kategórii funkcií 4136 dní, t.j. 11 rokov a 121 dní, ktoré odslúžil v armáde. Namietol, že odporkyňa mu bezdôvodne nezapočítala do I. kategórie funkcií 1. a 2. ročník vojenskej strednej odbornej školy, pričom poukázal na tvrdú vojenskú disciplínu a vojenský režim, ktorý musel rešpektovať už v mladistvom veku. V ďalšom namietol aplikáciu odporkyne pri jej rozhodovaní v deravej legislatíve, konkrétne znenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., o splnení nepretržitého zamestnania do 31. decembra 1999, ako aj dôsledky znižovania ozbrojených síl v armáde. Uviedol, že na priznanie nároku splnil podmienky vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a jeho odvolaniu vyhovieť. Žiadal priznať trovy konania.
Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu písomné vyjadrenie zo dňa 24. októbra 2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že v danej veci rozhodla podľa platných právnych predpisov a pri posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia dôchodkového veku a zaradenia doby výkonu služobného pomeru vychádzala z ustanovení § 65, § 274 zákona a § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vo vyjadrení podrobne zdôvodnila všetky aspekty v danej veci a paragrafové ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodla. Poukázala na to, že navrhovateľovi
nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100 a podľa zákona č. 461 mu vznikne nárok až splnením vekovej podmienky 62 rokov, t.j. 27. mája 2018. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech.
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľovi jeho žiadosť z 23. júna 2014 o priznanie starobného dôchodku od 27. mája 2014 zamietla podľa § 65, a § 274 zákona a § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 23. júna 2014 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 27. mája 2014. Zo spisu je preukázané, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-37-171/2013-1 zo dňa 17. júla 2013 navrhovateľ nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko nezískal potrebné obdobie výkonu profesionálneho vojaka na nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ získal obdobie od 5. augusta 1973 do 19. júla 1975 v II. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 20. júla 1975 do 13. septembra 1982 v II. kategórii funkcií (výkon služby profesionálneho vojaka) a od 14. septembra 1982 do 30. novembra 1984 v I. kategórii funkcií (výkon služby profesionálneho vojaka), spolu celkom 11 rokov a 121 dní.
Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až 8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31. decembra 2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).
Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60 rokov. V týchto kategóriach navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil zákonné podmienky.
Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného ustanovenia a za podmienok tam uvedených. Jeho služobný pomer však skončil dňa 30. novembra 1984.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.
Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti zákona, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
Ako už bolo uvádzané vyššie, navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 2 roky a 79 dní, v II. kategórii funkcií 9 rokov a 42 dní a v II. pracovnej kategórii vykonával zamestnanie 12 rokov a 306 dní. Hoci navrhovateľ vykonával zamestnanie v trvaní 12 rokov v II. pracovnej kategórii, nevykonával zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), a to v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, nevykonával službu v I. kategórii funkcií 16 rokov alebo 17,5 roka v II. kategórii, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení od dovŕšenia veku 58 rokov. Súčasne nezískal nárok ani podľa písm. d) § 174, lebo nezískal 15 rokov služby v I. alebo II. kategórii funkcií a nesplnil ani podmienku výkonu do 31. decembra 1999 (ods. 2 § 174).
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ k 27. máju 2014 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie iného dôchodkového veku nesplnil, nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona mu vznikne až jeho dovŕšením, teda dňom 27. mája 2018.
K námietkam navrhovateľa súvisiacimi s právnymi nárokmi, ktoré sa priznávajú do roku 2023 je potrebné uviesť, že konkrétne v jeho prípade budú zohľadnené v čase, keď bude spĺňať zákonné podmienky a jeho dôchodok bude vypočítaný podľa obidvoch zákonov, t.j. zákona č. 100 a zákona č. 461 a ktorý dôchodok bude vyšší, ten sa mu bude vyplácať. V tomto kontexte treba tiež poznamenať, že zaradenie poistencov pre dôchodkové účely do preferovaných skupín z hľadiska posudzovania ich štúdia, práce, resp. odpracovaných rokov, nemožno zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo o mimo zákonom stanovené spôsoby. V posudzovanej veci sa k problematike rezortných zoznamov druhov prác odôvodňujúcich zaradenie zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie vyjadrovali aj orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstiev obrany (ČR, SR), pričom z ich stanovísk vyplynulo, že nie sú oprávnení vydávať akékoľvek stanoviská. Ohľadne zadováženia dokumentov štátu súvisiacich so znižovaním ozbrojených síl v armáde je potrebné poznamenať, že takéto vykonanie dôkazov presahuje rámec prieskumného konania a nie je jeho predmetom. Preto námietky navrhovateľa sú pre posúdenie celej veci právne irelevantné a neodôvodňujú nesprávnosť rozhodnutí v jeho dôchodkových nárokoch.
Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Z vykonaného prieskumu napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto zodpovedá zákonu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Odporkyňa ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené, a preto aj súdom preskúmateľné.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.