Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5C-568-2014.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/568/2014
Rozhodnutie
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci : D. V. E., E..A..O.., E. E. G. XX, R., B.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti žalovaným : X./. C. G., U.. XX.XX.M., R. N. E., A. T. Č.. XXXX/XX, X./. Ľ. L., U.. XX.XX.M., R. F. XXX, L.y, za účasti vedľajšieho účastníka H. O. D. E., E. E. Š. U.. Č..X, R., B. XXXXXXXX, zast. JUDr. Patrikom Podhorným, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 36, o zaplatenie istiny 72,02 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 05.09.2014 sa domáhal, odvolávajúc sa na platnú zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú dňa 05.12.2005, pod č. XXXXXXXXXX, vo výške 608,94,-€, ktorú poskytol žalovaným na základe ich žiadosti , so záväzkom splatiť ju v 36 mesačných splátkach po 27,68 €, keď mali porušiť podmienky zmluvy, nezaplatením pravidelných splátok riadne a včas. Do predčasného zosplatnenia úveru zaplatili celkom 1356,32€. V dôsledku omeškania sa žalovaných so zaplatením 53. splátky viac ako tri mesiace, žiadal zaplatenie dlhu naraz po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia s poukazom na § 565 Obč. zákona. Nedoplatok 304,48€ mali uhradiť dňa 22.01.2012, v ktorej lehote žalovaní pohľadávku nezaplatili.
V súlade v odvolaní sa na ustanovenia zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ revolvingový úver dňa 7. 5. 2009 vo výške 664,32 €, ktorý sa mal zaviazať žalovaných 1/ splácať dvadsiatich štyroch mesačných splátkach vo výške 27,68 euro, v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Prípisom zo dňa 5. 12. 2014 súd vyzval žalobcu na špecifikáciu spôsobu výpočtu výšky pohľadávky, poukázal na nedostatok náležitosti zmluvy s odkazom na zákon o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na § 4 ods. 2 ako aj ods. 5, keď zo zmluvy nevyplývajú dojednania o úrokoch.
Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15. 1. 2015 sa odvolal na zmluvu identifikovanú číslom aj dátumom zhodne ako bolo uvedené v žalobe, keď uviedol, že mal byť poskytnutý úver vo výške 498,31 € žalovanému, bez identifikovania, ktorému. Ten mal splácať úver v počte 36 mesačných splátok vo výške 27,68 € splatných vždy v dohodnutý deň splatnosti. Následne poskytnutý úver mal byť 7. 5. 2009 vo výške 338,84 €, ktorý mal byť splácaný v počte 24 mesačných splátok po 27,68 eura. Do podania žaloby mal zaplatiť žalovaný, bez identifikovania ktorý, 57 splátok po 27,68 euro a časť splátky vo výške 11,02 €. Žalobou uplatnený nárok 72,02 € predstavovalo súčet čiastočne neuhradenej splátky číslo 61 vo výške 16,668 € a dve splátky 62 - 63. Započítanie jednotlivých úhrad boli v poradí ich splatnosti v zmysle splátkového kalendára, kde splátka pozostávala z istiny a úroku a úhrada bola započítaná najskôr na splátku istiny a potom na splátku úrokov. V súvislosti s náležitosťami zmluvy mal za to, že
zmluva má všetky náležitosti požadované zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/, kde splátka obsahuje istinu úroky aj poplatky. K otázke dojednania výšku úrokov sa žalobca nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že predmetom sporu je pohľadávka do 1.000-€, pohľadávka drobného sporu, súd vo veci môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, úverovou zmluvou o revolvingovom úvere pod č. 8000072332 uzavretej dňa 03 .05 .2007, keď bola akceptovaná zmluva veriteľom, zmluvných podmienok o revolvingovom úvere poskytovanou spoločnosť D. V. E. , oznámenia veriteľa o schválení úveru dňa 03.05.2007, karta klienta o jednotlivých splátkach zo dňa 12.12.2013, oznámenie o zosplatnení pohľadávky 26.12.2011, výpis z obchodného registra žalobcu, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Z predloženej zmluvy podpísanej žalobcom dňa 03.05.2007, ktorú podpísali žalovaní dňa 30.04.2007 , výška úveru bola schválená 03.05.2007 , a to na sumu 30 024,-Sk (996,61€), so splatnosťou v počte 36 splátok , jedna splátka vo výške 834,-Sk (27,68€), zmysle bodu 7 ,zmluva v ostatných častiach odkazuje na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane tejto zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou , ktorými sa dlžníci oboznámili a nemali k nim žiadne výhrady, ktoré sa zaväzujú dodržiavať.
Žalobca predložil kartu klienta pod č. zmluvy XXXXXXXXXX, ktorý je dokumentom výhradne pre interné potreby spoločnosti D. V.. Z rozpisu úhrad nevyplýva, či žalovaný zaplatili celkom 54 splátok po 27,68 euro, v celkovej sume 1 494,72 €. Následne platili nepravidelné splátky 58 splátky 4,64 euro a 23,04 euro, 59 splátku sumou 5,38€ a 22,30 euro. 60 splátku tiež v dvoch častiach 3,76euro a 23,98 euro a 61 splátku čiastočne 11,02 euro. Celkom na poskytnutom úvere zaplatili 1.591,84€.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 4 Zákona č. 285/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä : a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje :
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa §4 ods.5 citovaného zákona Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej právnej forme. Na posúdenie tejto okolnosti, či sa jedná o spotrebiteľský úver, zásadne je rozhodujúca akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, teda či je to pôžička, úver, nepomenovaná zmluva, ale dôležitá je kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Takouto zmluvou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľský úver upravuje jednak zákon o spotrebiteľskom úvere, ktorý hovorí o poskytnutí úveru spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania, a vo vzťahu obchodným zákonníkom a účinky normy lex specialis a popri tejto špeciálnej norme požívajú výraznú ochranu spotrebitelia v normách neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, vrátane služieb na finančnom trhu, podľa § 53 Obč. zákonníka. Náležitosti zmluvy vymedzuje zákon o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 1 a 2 a stanovuje sankciu neplatnosti v prípade nedodržania písomnej formy, a jednotlivých náležitostí, ktoré musí obsahovať táto zmluva, jednak sumu, výšku úveru, počet termín splátok, istiny, úrok a iný poplatok, popis tovaru služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, cenu tovaru, poskytnuté služby, identifikácia vlastníka, podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, v prípade leasingu adresu predávajúceho, na ktoré môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky spisová značka I. ÚS 3512/11.
Podľa § 44 Obč.zák., Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 451 Obč.zák., Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 559 Obč.zák., Splnením dlh zanikne.
Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu . Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Keďže je nemysliteľné, aby sa návrh prijímal odpoveďou adresáta návrhu , v ktorej použije tie isté slová alebo rovnaké výrazové prostriedky, zákon ustanovuje, že napriek iným výrazovým prostriedkom prijatím návrhu je aj odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami bez toho, aby sa dotkla obsahu návrhu . Je dôležité dbať na správny výklad, prihliadajúc na § 35, a súčasne aj na pravidlá jazyka, v ktorom je odpoveď formulovaná.
Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákona, pri posudzovaní zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, kde jej žiadosť datovaná zo dňa 30. 05. 2007 znela na úverový rámec 30. 024,-Sk s mesačnými splátkami 834,Sk v počte 36 splátok, s výškou RPMN 83,01% keď akceptácia veriteľom v zmysle článku VI schválený úverový rámec bol vo výške 30 024 SK, poskytnutý vo výške 15012,-Sk, kde poplatok za uzavretie zmluvy činil 15.000,-Sk, s mesačnými splátkami 834,-Sk, s RPMN 80,78%, podpísaný veriteľom až dňa 03.05.2007 sa považuje za nový návrh, ktorým pôvodný návrh (v žiadosti žalovaných o poskytnutie úveru) bol v skutočnosti odmietnutý. Tým, že nedošlo k akceptácii nového návrhu žalovanými , k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky , došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Takto prijaté plnenie bol oprávnený žalobca požadovať titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona, ktoré získala žalovaná bez právneho dôvodu.
Podľa § 3Obč.zák. ,Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Obč.zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 35 Obč.zák., Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
V tomto smere súd poznamenáva, že aj v prípade platnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé že zmluva neobsahuje dojednania o úrokoch v zmysle § 4 ods. 5 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky,
ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 1. 2015 číslo konania X V. - XXX, ktoré v prípade špecifikovania úroku v zmluve s odkazom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výkladu právnych úkonov vyjadrené slovami, ktoré treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Odvolací súd konštatoval v prípade zmluvy, kde okrem dojednania o výške poskytnutého úveru počte splátok, výške splátok iné údaje zo zmluvy nevyplývajú, posúdiac uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2Občianskeho zákona a podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje úroky , tým žalobca nebol oprávnený domáhať sa ich zaplatenia. Považoval za nepostačujúce, kde možno odplatu za poskytnutý úver vypočítať ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a konečnou výškou úveru.
Z obsahu uvedenej zmluvy , kde schválená výška úveru predstavuje celkom sumu splátok úveru, úrokov a poplatkov za uzavretie zmluvy 30.024,-Sk, pričom poskytnutá čiastkach úveru mala byť len 15 012,-Sk, kde poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 1500,- Sk. Žalovaní potom boli povinní vrátiť za poskytnutý úver 15.012,-Sk rozdiel 30.024,-Sk - 15.012,-Sk =15 012,-Sk, teda 100% úrok. V tomto smere súdy zaujali právny názor o neprípustnosti úrokov, ktoré prevyšujú úroky požadované bankami v rozhodnom čase s odkazom na § 3 ods.2 Obč. zákona a § 39 Obč. zákona, ktoré dojednania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi boli od počiatku neplatné. V máji 2007 bola úroková miera 11,70% ročne v prípade poskytovaných spotrebiteľských úverov bankami. Požadovaný úrok z úveru by predstavoval o 90% vyšší úrok ako bol bežný.
Na základe predložených listinných dôkazov preukázateľne podľa karty klienta žalovaní zaplatili na úvere 1591,84 eura. Vyplatená výške poskytnutého úveru bola vo výške 498,31 euro, nie schválenou výškou poskytnutého úveru . Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie úveru vo výške 664,32 dňa 7. 5. 2009, ktoré mal splácať žalovaný 1/ v mesačných splátkach v počte 24 po 27,68 eura. Aj v prípade, že by bol poskytnutý úver v súhrnnej sume 498,31 euro + 664,32 euro, žalovaní predplatili poskytnutý úver, ktorý im mal byť poskytnutý na základe neexistujúcej zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní pohľadávku žalobcovi vydali, v plnej výške získaného bezdôvodného obohatenia, tým dlh zanikol, jeho splnením.
Žalovaní boli úspešní v konaní, čím im vznikol nárok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Žalovaným týmto konaním trovy nevznikli, v dôsledku čoho súd im náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).