Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-25-2022.pdf
PDF · 112.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa Mgr. Jana Fandáková, LL.M., v právnej veci maloletého dieťaťa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., XXX, t.č. bytom W. K. B., X. X/X a otec I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, t.č. bytom W. K. B., G.K. X, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý Q. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur a to vždy do 15- dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 01. februára 2022.
III. Dlžné výživné na maloletého Q. S., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01. februára 2022 do 30. novembra 2022 v celkovej sume 900,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50,- eur splatných s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa pôvodne domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX a Q. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa 01.02.2022. Matka - navrhovateľka v predmetom návrhu žiadala, aby súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou 150,- Eur mesačne na každé z maloletých detí. Matka v podanom návrhu uviedla, že toho času je nezamestnaná, opísala výdavky na maloleté deti, k pomerom otca sa vyjadriť nevedela, avšak uviedla, že tento na starostlivosť o maloleté deti neprispieva žiadnym spôsobom, preto žiadala priznať aj dlžné výživné. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Matka spolu s návrhom nepredložila súdu žiadne písomnosti preukazujúce jej tvrdenia.
2. Uznesením sp. zn.: 15P/25/2022-17 zo dňa 16.03.2022 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých v tomto konaní.
3. Dňa 29.03.2022 bola súdu doručená správa ustanoveného kolízneho opatrovníka, z obsahu ktorej súd zistil tieto skutočnosti:
Matka, P. S., nar. XX.XX.XXXX poberá rodičovský príspevok vo výške 280 eur a prídavok na maloletú Ľ. vo výške 25,88 eur. Matka s deťmi býva v trojizbovom podnájme spolu so svojou matkou, ktorej mesačne prispieva na bývanie a domácnosť sumou vo výške 150 eur. Stará matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Domácnosť je účelne zariadená, k dispozícií majú vlastnú izbu. Obe maloleté deti sú v celodennej starostlivosti matky. Deti sú zdravé, dispenzarizované v detskej ambulancii MUDr. O. v NZZ W. K. B.. Pri osobnom pohovore sa matka vyjadrila: „Náš vzťah bol spočiatku harmonický, neskôr sme si prestali rozumieť. Začali pribúdať hádky, nedorozumenia. Stále len sľuby a klamstvá. Tak sa postupne vytratila dôvera a náš vzťah, ktorý poriadne nezačal tak skončil. Nežijeme spolu od júla 2021. Ostala som sama na deti, pomáhala mi moja matka, keď bola doma, pracuje v Rakúsku, no keď je doma, je mi nápomocná. Mám obavy o naše deti, doteraz otec nič neplatil. Uverila som mu, že sa o nás postará no zatiaľ to tak nevyzerá. Na svojom podanom návrhu, aby boli deti zverené do mojej osobnej starostlivosti a aby bolo určené výživné na obe deti vo výške po 150 eur mesačne trvám. Stretávanie nechcem upravovať, nechcem brániť otcovi, aby bol s deťmi. Mám záujem, aby na súdnom pojednávaní bola schválená rodičovská dohoda. "
Otec, I. W., nar. XX.XX.XXXX je SZČO ako viazač armatúr, toho času v D. s.r.o. Svoju mesačnú odmenu uviedol vo výške 2.000 eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a so svojimi dvomi súrodencami v dvojizbovom byte. Mesačne prispieva na domácnosť sumou vo výške 270 eur, ďalej spláca dlh v zdravotnej poisťovni mesačne vo výške 250 eur. Pri osobnom pohovore sa vyjadril: „Je pravda, že som sa k matke mojich detí nezachoval pekne a ľutujem to. No snažím sa, začal som pracovať, teraz dostanem prvú výplatu a sľúbil som matke, že budem platiť obom deťom po 150 eur . Nemám s deťmi kontakt a rád by som ich videl. Pracujem teraz v turnusoch, tri týždne robím a jeden týždeň som doma. Dohodli sme sa s matkou detí, že mi dá ešte šancu, aby som si k ním našiel cestu. Budem platiť a stretávať sa s nimi. Chcem pomôcť aj s výchovou a starostlivosťou o deti a nie iba finančne. Súhlasím s návrhom matky, chcem sa starať o rodinu a mám záujem, aby bola na súdnom pojednávaní schválená rodičovská dohoda, na ktorej sme sa s matkou dohodli. "
4. Na pojednávaní dňa 04.08.2022 matka zmenila svoj návrh a to tak, že žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností len k maloletému Q., nakoľko práva a povinnosti rodičov k mal. Ľ. už boli upravené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 02.12.2021 v konaní vedenom pod sp. zn.: 14P/113/2021. Matka v rámci svojej výpovede okrem iného uviedla: „Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti do dnešného dňa neuhradil na výživu nič a preto som na neho podala aj trestné oznámenie. Stretával sa s deťmi sporadicky, raz za 2 mesiace. Vždy to bolo tak, že sa s deťmi stretol za mojej prítomnosti. Otec nikdy neprejavil záujem o to, aby bol s deťmi sám, aby ich niekde vzal. Aktuálne nemám vedomosti o otcovi mal. detí, neviem či pracuje, viem len, že má partnerku. Podľa mojich vedomostí nemá iné mal. deti. Deti sú zdravé, všetko je v poriadku. My sme sa s mamou presťahovali na X. ul. do W. a to od 23.12.2021. Bývame v 3-izbovom byte s mojou mamou a deťmi. Môj príjem je rodičovský prídavok a prídavky na deti. My sa spolu s mojou mamou podieľame na domácnosti. Moja mama pracuje. Mám ukončené základné vzdelanie. Ja som ešte nikde nepracovala.“
5. Dňa 19.09.2022 súd na pojednávaní vypočul otca, ktorý uviedol:
„Aktuálne bývam v 3-izobovom byte u priateľky na ul. G. X, W.. Žijem tam s priateľkou mesiac a pol. Predtým som žil v Y. so svojimi rodičmi. Po celý ten čas som nezamestnaný, v apríli 2022 som nastúpil k pani Q. W., oni hľadali dobrovoľníkov na stavbu, sú tam dobrí majstri, tak som tam šiel, aby som sa niečo naučil. Mám neukončené stredoškolské vzdelanie, v odbore murár. Školu som ukončil v prvom ročníku. Keď som žil s rodičmi, oni ma podporovali, stále ma podporujú. Na úrad práce som sa neprihlásil, keďže som si myslel že je to nepodstatné ale teraz už viem, že to bolo potrebné lebo teraz mi prišlo nedoplatok zo zdravotnej poisťovni v sume 900,- eur. Pani na úrade mi povedala, že mám prísť na začiatku mesiaca nie v polovici, takže 01.10. sa pôjdem zaevidovať na úrad práce. Aktuálne chodím na fušky, kde zarobím niekde 10,- eur, niekde 20,- eur. Priateľke, s ktorou bývam neprispievam žiadnou sumou, keďže aktuálne ani ja nič nemám. Ja som sa rozprával so svojim známym, že potrebujú na strechy ale potrebujú niekoho s praxou a preto sa aktuálne zaúčam. Som zdravý, nemám žiadne zdravotné problémy. Od narodenia som sa s Ľ. stretol 2x, vždy mi bolo povedané, že sa nedá, resp. že mám začať platiť a až tak sa s nimi môžem stretnúť. My spolu nežijeme od minulého roka 2021 od augusta, resp. od mája, nie som si istý. S mal. Q. som sa videl len raz. Mám pocit, že matka mi bráni stretávať sa s mal. deťmi. S matkou komunikujem cez Messenger. Keď s matkou komunikujem stále je tam nejaký problém, prečo nemôžem prísť za deťmi. Keď som chcel mal. deti vziať do Y. bolo mi povedané, že načo, že keď chcú nech oni
prídu za nimi. Viem o tom, že matka žije so svojou matkou. Nechodím do jej domácnosti. Keď som žil s matkou som pracoval vo firme O.. Pracoval som aj v A., kde som odišiel na vlastnú žiadosť, pracoval som aj v Č. ale tam to bolo len na sezónne práce. Momentálne som schopný poukazovať to najnižšie výživné.“
6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je od 05.10.2022 zamestnaný v spoločnosti Y. A. W. s.r.o.. Z predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že otec je zamestnaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Mzdu má otec dosahovať vo výške 646,- Eur mesačne. Za mesiac október 2022 otec zarobil čistú mzdu 482,52 Eur.
7. Na pojednávaní dňa 02.12.2022 matka uviedla, že otec na výživu syna aj naďalej neprispieva. Ustanovený kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu výživným zodpovedajúcim jeho pomerom. Styk navrhol neupraviť.
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.: 14P/113/2021 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 02.12.2021 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne. Súčasne bol otec zaviazaný uhradiť dlžné výživné vo výške 1.575,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou nebol upravený. Otec bol v tomto čase nezamestnaný. Nakoľko o úprave práv a povinností rodičov k mal. Ľ.T. už bolo rozhodnuté, súd aj s ohľadom na prezentované stanovisko matky, že chcela len poukázať na to, že otec na jej výživu neprispieva, v tejto časti ďalej nekonal, nakoľko sa matka nedomáhala zmeny predmetného rozhodnutia.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 26. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým,
33. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
34. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
35. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
36. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
40. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť a to pokiaľ ide o zverenie maloletého Q. do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel v celom rozsahu.
41. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o neho
riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd maloletého Q. výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky.
42. Pokiaľ ide o výživné na maloletého Q., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
43. Matka je toho času nezamestnaná. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na maloleté deti. Býva v prenajatom byte spolu so svojou matkou, ktorá jej so starostlivosťou o maloletého Q. a maloletú Ľ. pomáha. S výdavkami matky a nákladmi na starostlivosti o maloletého sa súd oboznámil v rámci dokazovania.
44. Pokiaľ ide o otca, súd sa oboznámil s pomermi na jeho strane, pričom zistil, že otec naposledy dosiahol u zamestnávateľa Y. A. W. s.r.o. za mesiac október 2022 čistú mzdu 482,52 Eur, s týmto zamestnávateľom má otec uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú. Súd tiež vzal do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. Ľ., avšak v tomto prípade súd pri rozhodovaní uprednostnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom, že súd neprihliada len na skutočné príjmy otca, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, ktoré by otec mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové schopnosti, dopyt na trhu práce. Súd má za to, že v oblasti stavebníctva, v ktorej otec pracuje, je v jeho schopnostiach a možnostiach reálne dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje, pričom nedostatok v podobe nedokončenia stredoškolského vzdelania mohol otec odstrániť absolvovaním kvalifikačných kurzov. Zároveň súd uvádza, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Súd síce nemôže prinútiť otca, aby žil na vyššej životnej úrovni ako doposiaľ, avšak otcovi ako rodičovi plynie zákonná povinnosť plnenia vyživovacej povinnosti voči jeho maloletým deťom primeraným spôsobom.
45. Súd je teda toho názoru, že otec sa úmyselne vyhýba plneniu adekvátnej vyživovacej povinnosti napriek tomu, že je v jeho schopnostiach zamestnať sa a dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje.
46. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy v konaní zistené a odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výrokom II tohto rozsudku výšku výživného na mal. Q. sumou 100,- Eur mesačne od 01.02.2022 do budúcna.
47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na mal. Q. za obdobie od 01.09.2022 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 900,- Eur (t.j. 9 mesiacov x 100,- Eur = 900,- Eur) na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku III tohto rozsudku.
48. Nakoľko ani jeden z rodičov nenavrhol, aby súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým synom rozhodol súd výrokom IV tohto rozsudku tak, že tento styk sa neupravuje.
49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
50. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
51. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd rozhodol výrokom V tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.