Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/563/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou: PERSPEKTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporkyni: A. Z., K. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX/XX, Š. o návrhu na zaplatenie istiny 687,75 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 189,85 € s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 97,26 € od 04.11.2011 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 92,59 od 04.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 13.10.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky 687,75 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava a odporkyňou o pripojení, keď odporkyňa mala porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.

Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z pripojených zmlúv o pripojení uzavretých dňa 06.08.2011 vyplýva, že medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, bola uzavretá Zmluva o pripojení s odporkyňou. Zároveň boli uzavreté dodatky k Zmluvám o pripojení. V zmysle dodatkov bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 € za porušenie povinnosti odporkyne podľa bodu 3 a 4 dodatku k zmluve o pripojení.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX €. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX €. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX titulom neuhradených služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX titulom zaplatenia zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi konania boli uzavreté dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 . Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytnutie služieb návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporkyňou, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 281/2010 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v čase od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,5 % + 8% = 9,5 % a v čase od 09.11.2011 do 13.12.2011 bola vo výške 1,25 % + 8% = 9,25 %. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ ňou zabezpečil plnenie povinností odporkyňou a zotrvanie v zmluvnom vzťahu po stanovenú dobu. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo všeobecných zmluvných podmienok používa.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute v zmysle Občianskeho zákonníka je písomná forma, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu, v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka preventívne, aby ho donútil tomu, aby povinnosť splnil. Odporca porušil podmienky zmluvy, nezaplatil riadne splatné faktúry za poskytnuté služby, v dôsledku čoho navrhovateľ požadoval zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 497,90 €.

Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, preto zamietol nárok navrhovateľa čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní a zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok žalobcu ako neprijateľný, v danom prípade už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd odporkyni ako pomerne úspešnej účastníčke konania náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1/ O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).