Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8P-11-2015.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa D. Š., L. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí, dieťa rodičov C.. O. Š., L. XX.XX.XXXX, P. J. Y.T. E. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova 2 a otca I. Š., L.Y. XX.XX.XXXX, P. J. T. XX, štátneho občana SR o zníženie výživného takto
rozhodol:
návrh otca na zníženie výživného na maloletú D. Š., L. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného z dôvodu, že pracuje len na dohodu o vykonaní práce, z nej má príjem 84 Eur mesačne, žije u rodičov, je nemajetný, má dlhy a hoci má vyživovaciu povinnosť len k maloletej D., nedokáže platiť výživné v sume určenej súdom. Rodičom do domácnosti ničím neprispieva, lebo nemá z čoho. Dieťaťu kupuje darčeky na narodeniny, meniny Vianoce, má mnoho exekúcií, trpí na astmu, lieky neužíva, lebo si ich nemá z čoho kúpiť. Výživné žiadal znížiť na sumu 40 Eur mesačne.
Matka nesúhlasila s návrhom otca. Považovala ho za snahu vyhnúť sa zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú si otec pravidelne neplní napriek súdnemu rozhodnutiu. K osobným pomerom uviedla, že je rozvedená, žije u rodičov, ktorým do domácnosti prispieva sumou 15 Eur mesačne a túto sumu jej otec pri tankovaní pohonných hmôt vracia, lebo vidí v akej je situácii. Poukázala na to, že dieťa musí užívať lieky, maste s čím vznikajú zvýšené výdavky. Odvtedy, ako bolo ich manželstvo s otcom maloletej rozvedené, otec skončil pracovný pomer, ktorý mal uzavretý a zamestnáva sa len na dohodu. Otec si neuplatnil doteraz nárok na priznanie pomoci v hmotnej núdzi.
Aj právna zástupkyňa matky zdôraznila spôsob života otca to, že sa vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, výživné neplatí pravidelne nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala, aby súd výšku výživného znížil, navrhla návrh otca zamietnuť.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti rodičov, podal písomnú správu dňa 08.04.2015 a žiadal návrh otca zamietnuť. Šetrením zistil, že matka žije s dieťaťom v poschodovom rodičovskom rodinnom dome. Prízemie - 3-izbový byt obývajú rodičia matky - dôchodcovia, a poschodie - kompletne zariadený 3-izbový byt obýva matka s dieťaťom. Mesačné náklady s bývaním sú v sume 150 Eur, matka prispieva polovicou sumy.
Otec dieťaťa žije u rodičov. Šetrenie v domácnosti sa nepodarilo uskutočniť, lebo v domácnosti rodičov nebol. Telefonicky dňa 31.03.2015 oznámil, že v čase šetrenia bol na nákupe pre rodičov o ktorých sa stará, v súčasnosti pracuje na dohodu, dosahuje príjem od 80 do 120 Eur mesačne. Je nemajetný, za používanie mobilného telefónu platí od 10 do 11 Eur mesačne.
Súd dokazovaním zistil, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému dieťaťu. Matka je zamestnaná a má priemernú čistú mesačnú mzdu 591,51 Eur, poberá daňový bonus 21,41 Eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa.
Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti RIMADREV s.r.o., Repno 193/37, Rimavská Baňa, poberá mzdu v priemere 87,5 Eur v čistom. Na dohodu pracuje od 10/2010, čo mal súd preukázané z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota predloženej matkou (č.l. 15 a 16 spisu). Súd výsluchom otca zistil, že naposledy bol v pracovnom pomere, ktorý uzavrel na dobu neurčitú približne pred 5 rokmi, pracovný pomer skončil dohodou na vlastnú žiadosť ku 01.03.2010 (č.l. 14 spisu). Takmer 1,5 roka sa zdržiaval v Českej republike, kedy bol dobrovoľne nezamestnaný. Tam príležitostne pracoval cez agentúru XAVAX a v tej dobe bolo po ňom vyhlásené pátranie cez Interpool (č.l. 54 spisu).
Maloleté dieťa navštevuje 3.A triedu ZŠ P.Kellnera Hostinského, Družstevná 835, Rimavská Sobota a patrí k trom najlepším a najšikovnejším žiakom triedy. Na vyučovanie je vždy zodpovedne pripravené, má všetky potrebné pomôcky, pekne sa správa k spolužiakom aj dospelým. Do školy chodí pekne a slušne upravené. O prospechu a správaní žiačky sa chodí pravidelne informovať matka.
Vyučovací proces sa v súčasnosti nezaobíde bez finančných príspevkov rodičov. Škola poskytuje zdarma len učebnice. Sady pracovných zošitov, všetky zošity, pomôcky na výchovné predmety, farby, výkresy a iné všetko hradia rodičia. Nakoľko sa škola snaží byť modernou a spojenou so životom, organizuje pre žiakov tematické dni, exkurzie, návštevy kultúrnych predstavení, tvorivé dielne a pod. a náklady s tým spojené hradia rodičia. Žiačka navštevuje školský klub v popoludňajších hodinách, ktorý je spoplatnený vo výške 10 Eur mesačne. Stravuje sa v školskej
jedálni, kde pri stravnej jednotke 1,11 Eur za obed rodič v priemer uhradí mesačne 22,20 Eur. Maloletá nadpriemerne vyniká v matematike, reprezentuje školu v matematických súťažiach. Matka podporuje jej talent na matematiku, hradí jej účasť v súťažiach, v škole ako MAKSÍK, KLOKAN (medzinárodná matematická súťaž), Všedkovedko. Škola podčiarkala, že je radosťou pre každého učiteľa mať v triede takú žiačku, akou je D. a aj rodiča, ktorému záleží na vzdelávaní jeho dieťaťa.
O zdravotný stav maloletej D. sa stará MUDr. C. J., ktorá v správe z 18.03.2015 (č.l. 44 spisu) uviedla, že dieťa je v jej ambulancii od narodenia, prekonalo opakovane katary dýchacích ciest, hospitalizované nebolo. Od dojčeneckého veku trpí atopickou dermatitídou, ktorá vyžaduje opakované návštevy detskej ambulancie. Od roku 2010 je sledované aj imunoalergológom pre kožné ochorenie ku ktorému sa pridružila aj alergická rhinitída. Zdravotný stav si vyžaduje pravidelné užívanie liekov a zvýšenú starostlivosť o kožu.
MUDr. Ľ. X. ambulancia klinickej imunológia a alergológie v lekárskej správe zo dňa 31.03.2015 (č.l. 50 spisu) uviedla, že dieťa je dlhodobo sledované v jej ambulancii a na dlhodobej liečbe. Zenaro, lokálne Nasonex, Advantan, Protopic teraz v sezóne sú opakované vzplanutia atopickej dermatitídy, prejavy rhinititídy a lieky ktoré dieťa užíva si vyžadujú doplatok (Zenaro 2 x 5ml 4,60 Eur mesačne, Advantan doplatok 3 Eur mesačne, Excipial lipol doplatok 2,60 Eur mesačne, Nasorex doplatok 5 Eur mesačne), výdavky v priemere 10-20 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5C/146/2009, správ o príjme rodičov, o zdravotnom stave dieťaťa, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, správy o prešetrení pomerov, listinných dôkazov o exekúciách proti otcovi.
Ostatná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/146/2009-34 zo dňa 20.11.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Soni tak, že bola zverená do starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné v sume 80 Eur mesačne, upravený styk otca s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 09,00 hod do 17,00 hod toho istého dňa v prítomnosti matky dieťaťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009. V tej dobe malo dieťa 4 roky, už trpelo alergickým ochorením, rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k nemu, rodičia boli zamestnaní, otec mal priemernú čistú mesačnú mzdu 1088 Eur a matka 469,38 Eur.
V súčasnosti má dieťa 9 rokov, rodičia majú naďalej len k nemu vyživovaciu povinnosť. Príjem matky je 591,51 Eur (o 122,13 Eur viac ako v dobe, keď súd o výživnom rozhodoval naposledy), príjem otca z dohody o vykonaní práce je 87,50 Eur t.j. o 1000 Eur menej. Otec v konaní preukázal, že sú proti nemu vedené exekúcie (používanie mobilu 139,69 Eur, nedoplatky v zdravotnej poisťovni 111,65 Eur oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o., 7947,24 Eur tiež EOS KSI Slovensko, s.r.o., 644,71 Eur Orange Slovensko, a.s. a ďalšie), pričom aj matka v konaní preukázala, že platí úver v sume 70 Eur mesačne z dlhu vzniknutého z manželstva s otcom maloletej v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.).
Podľa § 154 odsek 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Podľa § 78 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného
smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.
Zo zák. ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu dieťaťa je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status, materiálne a finančné zázemie, podľa pomeru ich zárobkov, finančného príjmu a celkovej finančnej a sociálnej situácie.
Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo na strane otca maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že podmienkou pre zmenu pôvodne určeného výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania. Pri zmene pomerov je nutné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, teda musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Touto zmenou, ale nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného, možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles, stratu alebo nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť napr. v dôsledku na vyšší stupeň základnej školy, napr. na strednú či vysokú školu, prípadne tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.
K zmene pomerov závažnejšieho charakteru, tak ako je to uvedené vyššie, však na strane rodičov, resp. otca maloletého dieťaťa, nedošlo. Otec pred takmer 5 rokmi (po rozvode manželstva) ukončil pracovný pomer dohodou, v dôsledku čoho došlo k podstatnému poklesu jeho príjmu, lebo posledné 4 roky pracuje len na dohodu o vykonaní práce z ktorej má príjem len 87,50 Eur mesačne. Takéto správanie sa otca nemožno vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov v tom, že poklesol jeho príjem a preto by to mal byť dôvod zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom. Tak ako je uvedené vyššie, je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, keď u otca k žiadnym zmenám v porovnaní s pomermi, ktoré boli v čase, kedy bola naposledy ustálená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, nedošlo.
Súd podčiarkuje, že správanie sa otca v tom, že žije u rodičov, ktorí ho vyživujú (lebo podľa vlastného tvrdenia im ničím do domácnosti neprispieva, lebo nemá z čoho), nemôže byť na ujmu dieťaťa v tom, že by malo byť znížené výživné ktoré maloleté dieťa potrebuje, lebo od roku 2009 vyrástlo, navštevuje základnú školu, trpí na ochorenie v dôsledku ktorého vznikajú rodičom zvýšené výdavky a všetky odôvodnené potreby dieťaťa musia byť uspokojené z výživného od rodičov a je to práve dieťa u ktorého sa podstatne zmenili pomery od doby ostatného rozhodnutia súdu.
Súd zdôrazňuje, že pred všetkými výdavkami, ktoré rodičom vznikajú, je vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktorú si už matka neplní len osobnou starostlivosťou o dieťa, ale aj sumou minimálne 50 Eur mesačne, ktorou prispieva dieťaťu na uspokojenie jeho odôvodnených potrieb. Je pravda, že došlo k zvýšeniu príjmu matky, ale táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom, aby matka prispievala na výživu dieťaťa vo väčšom rozsahu než otec alebo „prevzala z tohto dôvodu“ povinnosť platiť výživné za otca len preto, že on tvrdí, že nemá z čoho výživné platiť. Súd ešte pripomína, že pokiaľ ide o nevyhnutné výdavky otca napr. strava, ošatenie, platenie faktúr za mobilný telefón a pod., ide o výdavky, ktoré sa predpokladajú i na strane druhého rodiča, teda matky maloletého dieťaťa, ktorá tiež preukázala, že jej tieto výdavky vznikajú a preto nie je možné prihliadať na tieto výdavky výlučne len na strane jedného z rodičov. Súd nevzal do úvahy výdavky otca ktoré mu vznikajú resp. vzniknú v dôsledku exekúcií proti nemu vedených, lebo pred všetkými výdavkami ktoré rodičia majú je povinnosť platiť
výživné na maloleté dieťa a práve nezodpovedným správaním otca došlo k ich vzniku. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj doterajší priebeh styku otca s dieťaťom, ktorý považuje za „finančne obtiažny“, čo mal súd dokazovaním v konaní preukázané. Keďže súd po vykonanom dokazovaní nezistil podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť výšku výživného na maloleté dieťa, návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.