Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-195-2014.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/195/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: O., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, t.č. bytom C., I. 6, zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova 15 a T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - C., Z. XXX/ X, t.č. bytom G., E. X o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/320/2013-35 zo dňa 28.11.2013 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 115 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne a na maloletú O. Z., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 105 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne počnúc dňom 01.07.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2014 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti Z.: O., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX na sumu minimálneho výživného a to odo dňa podania návrhu. Otec sa svojím návrhom ďalej domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým ho súd zaviaže prispievať na výživu maloletých detí sumou 25,995 eura mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil otec tým, že od 24.03.2014 je nezamestnaný, po ukončení práceneschopnosti od 01.05.2014 je vedený ako uchádzač o zamestnanie a poberateľom podpory v nezamestnanosti.
Okresný súd Nitra návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č.k.: 24P/195/2014 - 27 zo dňa 07.07.2014 zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa napadal otec v zákonnej lehote odvolaním, pričom Krajský súd v Nitre uznesením č.k.: 9CoP/39/2014 - 41 zo dňa 20.08.2014 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa zmenilo to, že mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2014. Vo februári 2014 bol hospitalizovaný na infekčnom oddelení, hneď v prvý deň mu posielali SMS-ky, že musí odovzdať auto. Po ukončení PN-ky čo bolo 21.03.2014 prišiel riadne do práce, na čo mu bolo povedané, že má odovzdať všetky pracovné pomôcky a že má čerpať dovolenku s tým, že sa ďalej rozhodne na ústredí v Bratislave, či bude vo firme pracovať. Bolo mu naznačené, že keďže má miesto výkonu práce celú SR môžu ho dať hocikde a keď nebude súhlasiť, bude to hrubé porušenie pracovnej disciplíny a môžu ho prepustiť okamžite bez odstupného. On dovolenku odmietol čerpať, žiadal, aby
mu to dali písomne. Na základe listu mu zamestnávateľ potom ponúkol dohodu, ktorú podpísali s tým, že dostal dvojmesačné odstupné. Keďže toto ich konanie chápal ako nekorektné, požiadal ich prostredníctvom advokáta, aby mu uhradili nezaplatené nadčasy. Nakoniec prišlo k mimosúdnej dohode a vyplatili mu 1.000,- eur. Advokáta neplatil, išlo to cez jeho poistenie. Odvtedy je nezamestnaný, bol na niekoľkých konkurzoch, no neúspešne. Podáva si tri - štyri žiadosti týždenne, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeden mesiac dostal ešte podporu v nezamestnanosti a odvtedy poberá iba dávku v hmotnej núdzi 117,40 eura mesačne. Odkedy je nezamestnaný, jeho otec mu previedol na účet postupne 1.900,- eur. Čo sa týka bytu v Z., tento nemôže len tak prenajať, jednak preto, že je iba spolumajiteľom a druhým je bývalá manželka a tiež preto, že Z. je dedina a tam o prenájom bytov nie je taký záujem ako v mestách. Tak isto garáž sa nedá prenajať, nie sú to C., na dedine má každý garáž. Poskytuje ju susedovi, ktorý pracuje v Rakúsku a domov chodieva iba na víkendy.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že v čase poslednej úpravy bola zamestnaná v spoločnosti G., postupne jej začal znižovať plat, takže jej výplata bez bonusu bola nejakých 400,- eur. Toto bol veľmi nízky príjem na to aké výdavky mali a majú, a preto si začala hľadať inú prácu. Nakoniec si našla prácu od 01.11.2014 v spoločnosti BMC s.r.o., takže dala u G. výpoveď. Momentálne je v skúšobnej dobe, pracovnú zmluvu má na jeden rok. Čistý príjem spolu s daňovým bonusom na dve deti dosahuje vo výške 559,- eur. Okrem toho poberá prídavky na dve deti a výživné, ktoré posiela otec v naposledy určenej výške. Čo sa týka detí, tak tieto sú staršie, obidve sú už na druhom stupni základnej školy, okrem bežných výdavkov vznikajú s deťmi rôzne mimoriadne výdavky napr. M. ide na lyžiarsky výcvik, zaplatila zatiaľ 130,- eur, potrebuje prilbu čo je okolo 40,- - 50,- eur, lyžiarske okuliare, za požičanie lyží to bude na celý kurz 50,- až 60,- eur. Poplatky na vlek vyše 50,- eur plus vreckové. V 6. ročníku absolvoval plavecký kurz, tento kurz čaká aj O.. Táto pôjde do školy v prírode asi v máji, zatiaľ neplatila, ale bude to okolo 100,- eur. Deťom dobíja kredit na MHD po 5,- eur na dieťa, tiež sa chodia napr. korčuľovať, do knižnice, do kina. Kúpila im obom bicykle, splátky sú mesačne 40,80 eura spolu. Mali starý počítač, ktorý už nevyhovoval ani jej kvôli práci ani deťom, tak kúpila nový na splátky, rok bude splácať 82,99 eura. Deti potrebujú robiť do školy rôzne projekty, potrebujú internet, ten mali doteraz za 9,90 eura, od januára je za 13,99 eura. Ešte má kontokorentný úver, z ktorého jej naposledy stiahli 387,15 eura, keďže na kreditnej karte išla do mínusu. Obidvom deťom dali jej rodičia už použité mobily, každé má mesačné náklady okolo 7,- eur. Finančne jej pomáhajú rodičia aj sestra, v podstate si to od nich požičiava, sestre vracia z toho čo jej požičajú rodičia.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia. Vzhľadom k tomu, že zníženie výživného je vždy zásahom hlavne do peňaženky detí, navrhuje znížiť výživné na sumu 50,- a 40,- eur mesačne od 30.06.2014.
Matka v konečnom návrhu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného pre deti, ešte aj výživné v súčasnej výške je nepostačujúce, nesúhlasí s jeho znížením.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o dĺžke zamestnania, správu z ÚPSVaR o evidencii otca, správu zo Sociálnej poisťovne ohľadne dávky v nezamestnanosti, správu z D.I.SEVEN, potvrdenie o príjme, uznesenie č.l.: 27, odvolanie otca voči rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, doklady oboznamované na poslednom pojednávaní, pripojený spis Okresného súdu Nitra 13P/320/2013 z neho rozhodnutie na č.l.: 35 a nasledujúce, doklady k príjmom rodičov a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť na maloleté deti Z. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/320/2013 - 35 zo dňa 28.11.2013, ktorým súd zvýšil vyživovaciu na maloletého M. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 115,- eur mesačne a na maloletú O. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 105,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2013. Otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaný v spoločnosti D.I.SEVEN a.s., z ktorého pracovného pomeru mu plynul priemerný čistý mesačný príjem vo výške 434,87 eura a z dohody o vykonaní práce priemerný čistý mesačný príjem vo výške 192,34 eura. Matka bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 454,60 eura a okrem toho poberala prídavky na dve maloleté deti vo výške 23,10 eura na každé dieťa.
Otec maloletých detí je od 25.03.2014 nezamestnaný, od 01.05.2014 je vedený ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Posledným zamestnávateľom otca bola spoločnosť D.I.SEVEN, ktorý pracovný pomer trval od 25.06.2013 do 24.03.2014 a kde otec dosiahol za obdobie 06/2013 do 02/2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 760,57 eura. V mesiaci marec 2014 bolo otcovi okrem mzdy a náhrady príjmu pri pracovnej neschopnosti vo výške 232,95 eura brutto vyplatené aj odstupné vo výške 1.492,90 eura brutto. Okrem toho bola otcovi na základe mimosúdnej dohody vyplatená zo strany zamestnávateľa suma 1.000,- eur. Z vyjadrenia zamestnávateľa vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený na základe žiadosti otca podľa § 60 Zákonníka práce, pričom v predmetnej spoločnosti mohol otec pracovať podľa dojednaných podmienok do 30.06.2014, keďže išlo o pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. Otec k predmetnému skončeniu pracovného pomeru uviedol, že v marci 2014 bol hospitalizovaný na klinike infektológie a následne bol v domácom ošetrení. Po skončený práceneschopnosti mu bolo zamestnávateľom prikázané, aby odovzdal všetky pracovné prostriedky a bolo mu ústne nariadené čerpanie dovolenky. Toto on listom zo dňa 21.03.2014 odmietol a požiadal o pridelenie práce. Zároveň vo svojom liste uviedol, že pokiaľ je ale spoločnosť presvedčená, že je pre firmu neprijateľný, navrhuje, aby s ním spoločnosť ukončila pracovný pomer dohodou podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce s odstupným vo výške jeho priemerného dvojmesačného zárobku. Zamestnávateľ vyhodnotil predmetný list podľa otca ako návrh na skončenie pracovného pomeru a oznámil mu, že s predmetným návrhom súhlasí. Na základe tejto skutočnosti mu zamestnávateľ ponúkol dohodu o skončení pracovného pomeru s dvojmesačným odstupným. Otec ku skončeniu predmetného pracovného pomeru ďalej uviedol, že podnet ku skončeniu pracovného pomeru dal podľa jeho názoru zamestnávateľ tým, že mu znemožnil vykonávanie práce odobratím pracovných pomôcok a prácu mu ani na jeho písomnú žiadosť nepridelil. Predseda predstavenstva spoločnosti D.I.SEVEN vo svojom vyjadrení uviedol, že po skončení pracovného pomeru by spoločnosť pracovný pomer s otcom opätovne neuzatvorila, nakoľko mali voči jeho práci výhrady. Za ďalší dôvod označil skutočnosť, že otec si po skončení pracovného pomeru začal uplatňovať neexistujúce mzdové nároky, ktoré mu mali podľa jeho názoru vzniknúť ešte počas trvania pracovného pomeru. Tieto nároky spoločnosť vyhodnotila ako neopodstatnené, avšak vzhľadom na trovy mimosúdneho rokovania z dôvodu hospodárnosti konania a v snahe eliminovať ďalšie trovy prípadného súdneho konania, urovnali predmetný spor bez uznania uplatnených nárokov. Podľa vyjadrenia otca mu však na základe tejto dohody o urovnaní spoločnosť vyplatila 1.000,- eur. Otec poberal od 01.05.2014 do 30.05.2014 dávky v nezamestnanosti vo výške 21,6177 eura na kalendárny deň, pričom podporné obdobie uplynulo dňom 30.05.2014. Od 01.06.2014 poberá otec len dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eura mesačne. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na úhradu nákladov spojených s bývaním podľa svojho vyjadrenia neprispieva. Otec spolu s matkou maloletého dieťaťa majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt, kde otec uhrádza nájomné vo výške 80,- eur mesačne, preddavky za spotrebu elektrickej energie a koncesionárske poplatky vo výške 17,62 eura mesačne, splátky hypotekárneho úveru vo výške 58,49 eura mesačne, poistenie domácnosti vo výške 60,- eur ročne, daň z nehnuteľnosti vo výške 40,- eur ročne, poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške cca 12,- eur ročne. Poplatok za internet uhrádza otec vo výške 18,- eur mesačne, poplatok za mobilný telefón vo výške 16,- eur mesačne a poistenie pre maloletého O. vo výške cca 10,- eur mesačne. Na úhradu výdavkov spojených s predmetným bytom mu podľa vyjadrenia otca prispievajú jeho rodičia a to sumou vo výške 250,- eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že otec si prácu aktívne hľadá, s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach za týmto účelom riadne spolupracuje.
Maloletý M. navštevuje v súčasnosti 7. ročník základnej školy a maloletá O. 5. ročník základnej školy. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky má matka s maloletými deťmi aj rôzne mimoriadne výdavky ako je napr. lyžiarsky výcvik a sním spojené výdavky, plavecký kurz, škola v prírode. Okrem toho sa zúčastňujú maloleté deti rôznych súťaží v matematike, geografii, biológii, histórii a recitačných súťaží, kde je potrebné uhrádzať štartovné, prípadne cestovné. Cestovné do školy predstavuje pre každé dieťa sumu 5,- eur mesačne, náklady na mobilný telefón predstavujú pre každé dieťa sumu 7,- eur mesačne. Matka býva s oboma maloletými deťmi v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 195,- eur, preddavky za spotrebu elektrickej energie vo výške 17,18 eura mesačne, preddavky za spotrebu plynu vo výške 14,- eur štvrťročne, poplatky za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 17,25 eura. Za internet uhrádza matka sumu 13,99 eura, splátky za počítač predstavujú sumu 82,99 eura, splátky bicyklov pre deti predstavujú sumu 40,80 eura mesačne. Matka navštevuje externe vysokú školu, kde uhrádza ročne sumu 1.400,- eur, ďalšie výdavky predstavuje cestovné, keďže matka chodí do školy dvakrát týždenne. Matka pracuje v súčasnosti v spoločnosti BMC s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 559,- eur vrátane
daňového bonusu na dve maloleté deti. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 23,52 eura mesačne na každé dieťa a plynie jej aj príjem z prenájmu nehnuteľností (orná pôda, lesy) v sume cca 11,- eur ročne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol otec riadne zamestnaný v spoločnosti D.I.SEVEN, kde z pracovného pomeru dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 434,87 eura. Okrem toho mal s predmetnou spoločnosťou uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, z ktorej mu plynul priemerný čistý mesačný príjem vo výške 192,34 eura, v dôsledku čoho priemerný čistý mesačný príjem otca v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti predstavoval 627,21 eura mesačne. V ďalšom trvaní predmetného pracovného pomeru sa príjem otca zvýšil na sumu cca 760,57 eura. V súčasnosti je otec nezamestnaný, poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,50 eura. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 454,60 eura a poberala prídavky na dve maloleté deti v celkovej výške 46,20 eura mesačne. V súčasnosti dosahuje matka u svojho nového zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 559,- eura a poberá prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 47,04 eura, čo predstavuje na strany matky zvýšenie príjmu v priemere o niečo viac ako o 100,- eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch maloletých detí, ktoré sú o jeden a pol roka staršie a maloletá O. nastúpila medzičasom tiež na druhý stupeň základnej školy. Okruh vyživovacích povinností zostal na oboch stranách zachovaný. V zmysle vyššie zistených skutočností dospel súd k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane otca spočívajúca v znížení jeho príjmu, ktorý od podania návrhu pozostáva len z dávok v hmotnej núdzi, mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletých detí v pôvodnej výške. Súd dospel k záveru, že ku skončeniu pracovného pomeru pred uplynutím dojednanej doby došlo zavinením otca, ktorý túto možnosť svojmu zamestnávateľovi ponúkol, no na druhej strane je však potrebné uviesť, že vzájomné zlé vzťahy medzi otcom a jeho zamestnávateľom pramenili najmä z dôvodu, že otec si uplatňoval mzdové nároky vyplývajúce z nevyplatenia mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, za prácu v noci, za prácu vo sviatok či príspevku na stravné. Na opodstatnenosť týchto nárokov čiastočne poukazuje aj skutočnosť, že medzi otcom a jeho zamestnávateľom bola uzavretá dohoda o sporných nárokoch, na základe ktorej bola otcovi zo strany zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru vyplatená suma vo výške 1.000,- eur. Ako jeden z dôvodov nepredĺženia pracovného pomeru po skončení pracovného pomeru uzavretého
na dobu určitú zamestnávateľ otca uviedol, že mali k práci otca výhrady, avšak tieto zamestnávateľ nešpecifikoval a ani ich nepreukázal prípadnými písomnými upozorneniami. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu súd preto návrhu otca vyhovel a znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého M. zo sumy 115,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne a na maloletú O. zo sumy 105,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a to počnúc dňom 01.07.2014, ktorý nasleduje po dni, kedy by bol uplynul pracovný pomer otca uzavretý na dobu určitú, nakoľko predčasné skončenie pracovného pomeru otca súd posúdil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy sa otec podľa názoru súdu bez dôležitého dôvodu vzdal svojho zárobku. Uvedené sumy výživného považuje súd za primerané súčasným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, keď jeho jediný príjem predstavuje v súčasnosti len dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eura. Z takto určeného výživného spolu s prídavkami na obe deti a primeraným výživným zo strany matky, ktorá sa s prihliadnutím na svoj zvýšený príjem môže vo vyššej miere podieľať na uspokojovaní ich potrieb, budú podľa názoru súdu riadne zabezpečené odôvodnené potreby oboch maloletých detí. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.