Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-72-2014.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, W. a otec neuvedený, na návrh Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, W. o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o nariadenie ústavnej starostlivosti z úradnej povinnosti takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, W., do ktorej bola maloletá B. U. D., nar. XX.XX.XXXX zverená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 44P 12/2012-56 zo dňa 30.11.2012. Súd nad maloletou B. U. D., nar. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť v T. domove X., so sídlom v W., H. č. 6. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumou 30 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy vopred do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet príslušného ústavného zariadenia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2014 sa navrhovateľka Y. D. domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu pretrvávajúcich výchovných problémov s maloletou, ktorá prestala navrhovateľku rešpektovať, čoraz častejšie klame, zhoršil sa jej záujem o školu a tým aj prospech, uchyľuje sa k rôznym schválnostiam a provokáciám a to aj k synovi navrhovateľky, ktorý to veľmi zle znáša a súčasne sa zhoršuje zdravotný stav navrhovateľky, ktorá napriek počiatočnému dobrému úmyslu časom zistila, že vychovávať maloletú je nad jej schopnosti a možnosti. V rámci prípravy pojednávania kolízny opatrovník na žiadosť súdu prešetril pomery v rodine navrhovateľky za účelom zistenia iných vhodných osôb, ktoré by mohli zabezpečiť starostlivosť o maloletú, resp. vhodného ústavného zariadenia, ako aj vykonania pohovoru s maloletou.
Uznesením zo dňa 30.03.2015 súd z úradnej povinnosti vzhľadom na podaný návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že v rámci širšej rodiny nikto neprejavil záujem prevziať si maloletú do náhradnej starostlivosti, a teda prichádza do úvahy jedine jej umiestnenie do detského domova, ktorý sa priebežne vybavuje a rozhodne sa o ňom v čase termínu pojednávania vo veci, súd z úradnej povinnosti začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou.
Matke, ktorej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, bola v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka pre konanie. Na pojednávanie nariadené vo veci na 17.04.2015 sa opatrovníčka napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vo veci v neprítomnosti opatrovníčky matky v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Bratislave zo dňa 10.02.2015 a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu 44P 12/2012, 44P 19/2012 a 17P 46/2003, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17Nc 501/2003-29 zo dňa 07.02.2003, právoplatným dňa 03.03.2003 bola maloletá B. U. zverená do pestúnskej starostlivosti starej matky B. D. s tým, že matka maloletej bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne. Pestúnska starostlivosť plnila svoj účel v prospech maloletej, avšak stará matka maloletej dňa 13.09.2012 zomrela. Na základe nariadeného predbežného opatrenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 44P 19/2012 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky odo dňa 07.11.2012 a matka zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima patriaceho nezaopatrenému neplnoletému dieťaťu. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44P 12/2012-56 zo dňa 30.11.2012 bola maloletá B. U. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej tete Y. tým, že matke maloletej bola určená vyživovacia povinnosť v rozsahu 30 eur. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na dôvodoch uvedených v jej návrhu. K tomu dodala, že od podania návrhu sa situácia v zásade nezmenila, hoci maloletá sa medzičasom do istej miery upokojila a je zmierená s tým, že odíde do ústavného zariadenia. Očakáva, že to bude T. domov X., ktorý je v bezprostrednej blízkosti bydliska navrhovateľky, takže môže chodiť do tej istej školy a navštevovať rovnaké krúžky a tiež príbuzných. V mesiaci máj 2015 navrhovateľka očakáva narodenie druhého dieťaťa, a teda trvanie náhradnej osobnej starostlivosti by jej aj z tohto dôvodu komplikovalo situáciu. Vzťahy medzi synom navrhovateľky a B. U. sú naďalej veľmi zlé a napäté, cítiť z nich značnú rivalitu, deti dokonca nevedia vedľa seba vydržať. Kolízny opatrovník sa vzhľadom na okolnosti prípadu a tiež po vykonanom pohovore s maloletou pripojil k návrhu a odporučil mu vyhovieť s tým, že maloletú navrhol umiestniť do T. domova X. v W., čím bude súčasne zmiernený prechod maloletej z rodiny do ústavného zariadenia, keď bude v prostredí v ktorom vyrastala, bude zachované školské zariadenie a krúžky, ktoré doposiaľ navštevovala. S rodinou sme boli v intenzívnom kontakte ešte počas pestúnskej starostlivosti starej matky. Matke navrhol určiť rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa, keďže matka nikdy nepracovala a výživné ani neplatila. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 45 ods. 2 a 3 Zákona o rodine). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (§ 45 ods. 4 Zákona o rodine).
Náhradná osobná starostlivosť zaniká okrem iných dôvodov právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 ods. 1 písm. e/ Zákona o rodine). Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada (§ 47 ods. 2 Zákona o rodine).
Nakoľko boli splnené podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka o dieťa naďalej nejaví skutočný záujem, jej pobyt nie je známy a z dostupných indícií z jej spôsobu života sa javí, že sa o maloletú ani nedokáže postarať. Otec dieťaťa nie je známy. Nakoľko výchova dieťaťa po zrušení náhradnej osobnej starostlivosti zo strany príbuznej dieťaťa nie je momentálne zabezpečená a v súčasnosti neprichádza do úvahy ďalšie zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti inej osoby (§ 54 ods. 1 Zákona o rodine), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. S poukazom na ostatne citované zákonné ustanovenia súd matke určil výživné na maloletú vo výške 30 eur a to s prihliadnutím na ostatné rozhodnutie o rozsahu jej vyživovacej povinnosti a jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré sa od vtedy zjavne nezmenili a teda s poukazom na odôvodnené potreby dieťaťa sa javí ako dôvodné určenie výživného matke v sume blízkej minimálnemu výživnému. Vzhľadom na spôsob života matky nie je predpoklad, že v jej schopnostiach a možnostiach bude za nezmenených podmienok platiť na výživu maloletej vyššou sumou. Preto súd aj s poukazom na odporúčanie zástupkyne kolízneho opatrovníka o rozsahu vyživovacej povinnosti matky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Výživné súd matke uložil platiť od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to v zmysle zákona na účet príslušného zariadenia, v ktorom je maloletý umiestnený. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.