Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17Pc/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Janou Macalovou v právnej veci navrhovateľky: H. E., J.. XX.XX.XXXX, bytom A. X, H. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: Z. G., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., v konaní o návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: M. E., J.. XX.XX.XXXX, bytom A. X, H., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o určenie otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

I. Konanie o určenie otcovstva voči mal. M.D. E., J.. X.XX.XXXX z a s t a v u j e.

II. Mal. M. E., J.. X.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. výživným v sume 70 eur mesačne, ktorú bude zasielať vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca na účet matky maloletej IBAN U. odo dňa 9.11.2020 opakovane do budúcna.

V. Dlh na výživnom voči mal. M. za obdobie od 9.11.2020 do 30.11.2022 vo výške 1 731,26 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť na účet matky maloletej IBAN U. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Styk otca s mal. M. sa n e u p r a v u j e.

VII. Otca z a v ä z u j e uhradiť matke trovy konania vo výške 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2021 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že Z. G., J.. X.X.XXXX je otcom maloletej M.. Zároveň žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 80 € mesačne od právoplatnosti rozsudku prevodom na označený účet s tým, že je oprávnený stýkať sa s maloletou v akomkoľvek čase aj bez jej prítomnosti. Žiadala ho zaviazať nahradiť jej trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Uviedla, že s domnelým otcom maloletej aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. Pred pôrodom žili spolu až do konca augusta 2020, t.j. do konca druhého trimestra jej tehotenstva. Počas trvania vzťahu ani po jeho ukončení neudržiavala žiadnu inú známosť a intímne sa s iným mužom nestýkala. Po rozchode domnelý otec odcestoval do Holandska za prácou. Jedným z dôvodov rozchodu bol rozpad stabilnej rodiny, možná strata bývania a jeho neistá práca. Vzťah nemali v pláne ukončiť natrvalo. Po odcestovaní do Holandska sa domnelý otec dozvedel, že požiadala o určenie výživného na ich dve maloleté dcéry, čo vnímal ako urážku. Už dlhšiu dobu neprejavoval o ňu záujem. Neprispel ani na výbavu pre novorodenca. V čase pôrodu a po pôrode ho kontaktovala vo veci určenia otcovstva. Nakoľko nie sú manželia a stále sa zdržiava v Holandsku, nemôže mu odoslať zápis na určenie otcovstva z dôvodu potreby overenia podpisu. Svoje otcovstvo uznáva.

3. Domnelý otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Dňa 19.9.2022 navrhovateľka súdu predložila čestné vyhlásenie domnelého otca zo dňa 25.4.2022, ktorým prehlasuje, že je otcom maloletej M. E.H., J.. X.XX.XXXXX, trvale bytom A. XXX/X, H. - L., prechodný pobyt E. XX, H. - H., a taktiež dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. zo dňa 29.11.2021 podpísanú oboma rodičmi. V zmysle dohody sa rodičia dohodli, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne. Otec sa zaväzuje uhradiť dlh v sume 840 eur na výživnom, ktorý vznikol neplnením vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa za obdobie odo dňa narodenia maloletej X.XX.XXXX do 31.10.2021 na účet matky. Zaväzuje sa prispievať na výživu mal. M. výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca na účet matky. V prípade nevyhnutných a neočakávaných výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú sa obaja rodičia budú podieľať na nákladoch s nimi spojených. Stretávanie otca s maloletou sa neupravuje. Rodičia sa zaväzujú navzájom informovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, ako aj o dlhších pobytoch maloletej mimo miesta pobytu a dovolenkách v zahraničí. Zároveň bolo súdu doručené podanie otca, ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť na súdnom konaní vo veci určenia otcovstva na mal. M.. Uviedol, že v súčasnosti sa nachádza v zahraničí v Poľsku, kde je zamestnaný. Nemá prostriedky a možnosti na to, aby mohol pricestovať na Slovensko. Súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti a prihliadal k uzavretej rodičovskej dohode.

5. Zo strany súdu bol domnelý otec dňa 7.10.2022 telefonicky kontaktovaný, kedy potvrdil, že dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. M. zo dňa 29.11.2021, čestné vyhlásenie zo dňa 25.4.2022 a ospravedlnenie neúčasti boli ním podpísané. Tieto osobne podpísal a poslal poštou navrhovateľke.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa domnelý otec nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Doručenie predvolania mal súd priadne a včas vykázané, preto v súlade s ustanovením vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

7. Matka na pojednávaní dňa 5.12.2022 zotrvala na svojom návrhu, ako aj na dôvodoch jeho podania. Z jej výpovede vyplynulo, že v čase otehotnenia s maloletou M. s domnelým otcom žili v spoločnej domácnosti, a to od júna 2016 do augusta 2020, kedy odišiel do zahraničia za účelom zabezpečenia práce a financií pre rodinu. Z ich vzťahu pochádzajú ďalšie dve maloleté deti a to maloletá J.Á. a I. E.. Rodičovské práva vo vzťahu k týmto deťom boli upravené v konaní tunajšieho súdu č. . Otcovstvo voči týmto deťom bolo určené súhlasným vyhlásením. Otcovstvo k maloletej M. otec dobrovoľne neuznal. Po narodení maloletej sa nachádzal pracovne v Holandsku. Vtedy mal záujem prísť uznať otcovstvo k maloletej, avšak zo strany zamestnávateľa mu nebolo umožnené pricestovať na Slovensko. Medzičasom sa ich vzťahy narušili a rozišli sa. Otec nadviazal známosť v zahraničí a nebol ochotný uznať otcovstvo. Maloletú M. doposiaľ osobne nevidel. Návrh predloženej rodičovskej dohody a čestného vyhlásenia spísala ona. Tieto listinné doklady mu doručila do zahraničia do Poľska, ktoré jej po podpísaní zaslal poštou naspäť. Spolu s maloletými deťmi býva so svojím partnerom v dvojizbovom byte v H. v jeho výlučnom vlastníctve. Poberá rodičovský príspevok na maloletú M. spolu s rodinnými prídavkami na maloletú v celkovej výške 306 eur mesačne. Dňa 15. novembra 2022 sa zamestnala na dobu určitú jedného roka s dohodnutou mzdou vo výške 800 eur brutto. Jej mzda bude vyššia nakoľko bude pracovať i v noci a počas sviatkov. Maloletá M. od 2. septembra 2022 chodí do jaslí, za ktoré uhrádza 4 eurá na hodinu, mesačne v sume cca 150 eur. Ďalšie výdavky na maloletú sú bežného charakteru. Jej zdravotný stav je dobrý. Nosí okuliare. V tejto súvislosti mala jednorazový výdavok, kedy jej v októbri 2022 zakúpila okuliare v hodnote 80 eur. Výdavky na maloletú J. a I. sú taktiež bežného charakteru. Obe navštevujú materskú škôlku, kde uhrádza na začiatku školského roka ZRPŠ 35 eur. Mesačne uhrádza školné 20 eur na každé dieťa a stravné cca 30 eur mesačne podľa počtu dní a prítomnosti detí v škôlke. Taktiež škôlke uhrádza príspevok rodičov vo výške 7 eur mesačne. Ide o nepovinný príspevok, ktorý uhrádza v prípade keď deti navštevujú škôlku po celý mesiac. S partnerom býva v spoločnej domácnosti od mája 2022. Nájomné uhrádza partner spolu so splátkou hypotekárneho úveru v sume cca 520 eur mesačne. Ona zabezpečuje potreby domácnosti a stravu. Na úhradu nájomného mu doposiaľ neprispievala. Keďže sa zamestnala, na úhradu tohto výdavku začne prispievať. Okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej osobnej hodnoty. Maloletú M. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne a to počnúc od narodenia maloletej. Keďže dlžné výživné v predloženej dohode bolo vyčíslené ku dňu spísania dohody t. j. 29.11.2021, vzhľadom na uplynutie doby od jej spísania výška dlžného výživného nie je aktuálna, preto žiadala, aby súd v tejto časti rozhodol autoritatívnym rozhodnutím. Dlžné výživné žiadala zaviazať otca uhradiť do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na jeho majetkovú situáciu. Má od neho vedomosť o tom, že je zamestnaný v Poľsku s minimálnym príjmom po prepočte cca 680 až 700 eur mesačne. Zariaďuje vyplácanie prídavkov na maloleté deti v Poľsku. Keď odišiel do zahraničia, zanikol jej nárok na poberanie prídavkov na mal. J. a I. v SR, nakoľko tieto poberala z Holandska. Za obdobie jedného roka jej na ne bola vyplatená celková čiastka 1 100 eur. Pokiaľ pracoval v Holandsku podľa jej vedomostí vedel zarobiť i 1500 eur v čistom mesačne. V Holandsku pracoval po dobu jedného roka od odchodu zo spoločnej domácnosti cca do septembra 2021. V Poľsku vykonáva brigádnické práce od roku 2021. Nevlastní žiaden majetok. Má vedomosť o tom, že býva v Poľsku v prenajatom byte spolu s partnerkou. Má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu maloletej O. S., ktorá má cca X rokov. V čase keď spolu bývali, na maloletú uhrádzal výživné vo výške 95 eur.

8. Kolízny opatrovník odporučil uzavretú dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M. schváliť.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.12.2021 matka nie je a ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá a ani nikdy nepoberala dávku v hmotnej núdzi a ani iné štátne sociálne dávky. Podľa potvrdenia zo dňa 13.12.2021 matka poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa: E. I., J.. X.XX.XXXX od 1.1.2021 do 30.11.2021 v roku 2020 vo výške 370 eur mesačne, v roku 2021 vo výške 275,90 eur mesačne.

10. Na základe výsledkov lustrácie matky v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je od 15.11.2022 zamestnaná v spoločnosti Q. U. N. N..V..Q.., S., G. - S. Č. N. S. IČO XXXXXXXX.

11. Na základe výsledkov lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol evidovaný ako zamestnanec spoločnosti N. Y. E. N..V..Q.. od 08.01.2018 do 07.01.2019, od 17.01.2019 do 21.06.2019 ako zamestnanec spoločnosti Z. S. N., M..N.., od 04.06.2019 do 31.07.2019 ako pracovník na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa X. N., N..V..Q.. a od 17.07.2019 do 23.03.2020 ako zamestnanec Z. Y., N..V..Q... Po tomto období otec nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec ani ako pracovník na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

12. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR má otec vyživovaciu povinnosť k mal. O. S., J.M.V.. XX.X.XXXX, mal. I. E., J.M.V.. X.XX.XXXX a mal. J. E., J.. XX.XX.XXXX.

13. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:

14. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené za použitia ( ) a hmotnoprávne o rodine (ZOR).

15. Podľa ust. a podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa ust. účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

17. V zmysle ust. , a konanie o určení otcovstva je konaním o určení rodičovstva, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko a konanie môže začať len na návrh.

18. V zmysle ust. účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

19. Podľa ust. ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

20. Nakoľko v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd konanie v tejto časti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

21. Podľa ust. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

22. Podľa ust. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

23. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. (2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

25. V zmysle ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

26. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Vychádzajú z cit. ust. zákona zákon o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, t. j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd. Rodičia súdu v konaní predložili na schválenie uzavretú dohodu, ktorá však nie je aktuálna, nakoľko bola uzavretá pred rokom dňa 29.11.2021. Dlžné výživné bolo v dohode vyčíslené slovne od narodenia maloletej, avšak s uvedením nesprávneho dátumu narodenia dieťaťa ku dňu vyhotovenia dohody bez určenia jeho splatnosti. S poukazom na uvedené matka žiadala na pojednávaní zaviazať otca uhradiť dlžné výživné od narodenia maloletej do rozhodnutia súdu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodol autoritatívne s prihliadnutím na uzavretú dohodu rodičov.

31. Rodičia maloletej spolu nežijú, otec svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva. Maloletú od narodenia osobne nevidel. Súd ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto zabezpečuje sama od narodenia maloletej a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 ZOR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom a realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Styk otca s maloletou súd neupravoval, nakoľko tento rodičia nežiadali upraviť.

32. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej súd tento určil predovšetkým vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej za použitia všeobecných zásad pre jeho určenie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Žiadny právny predpis neurčuje rodičovi povinnosť pracovať, avšak zákon o rodine ukladá rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoju pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Uvedená povinnosť rodičom vyplýva z ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ako aj z ods. 5 tohto ustanovenia, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov s tým, že súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Rodičia sa na výške výživného dohodli. Žiadali určiť výživné vo výške 70 eur mesačne. Otec v konaní svoje majetkové pomery nepreukázal a na výzvu súdu nereagoval. V priebehu pojednávania doručil matke listinný doklad vyhotovený v poľskom jazyku s uvedením sumy brutto 1 970 zlotých. Spolu s matkou majú vyživovaciu povinnosť k ďalším 2 maloletým deťom, na výživu ktorých bol zaviazaný prispievať v konaní tunajšieho súdu č. výživným vo výške 90 eur mesačne na mal. J.Á. E., J.. XX.XX.XXXX a 70 eur na mal. I. E. J.. X.XX.XXXX rozsudkom zo dňa 19.11.2021, právoplatným 21.12.2021. Z pripojeného spisu č. súd zistil, že na základe oznámenia zamestnávateľa Z. S. N., M..N.., zo dňa 19.10.2020 súd zistil, že otec bol zamestnaný v pracovnom pomere u tohto zamestnávateľa od 17.01.2019 do 21.06.2019, pracovný pomer zamestnanca skončil podľa § 68 Zák. práce za absencie. V tomto období poberal nemocenské dávky a tiež ošetrovné a to od 08.02.2019 do 12.02.2019, od 25.04.2019 do 30.04.2019 a od 09.05.2019 do 18.05.2019, náhrada príjmu mu bola vyplatená za obdobie 20.05.2019 - 29.05.2019 vo výške 224,- Eur a nemocenské dávky od 30.05.2019 do 31.05.2019. Daňový bonus si neuplatňoval. Zamestnanec mal neospravedlnenú neprítomnosť v práci dňa 19.05.2019 a od 01.06.2019 do 21.06.2019. Z toho dôvodu za mesiac jún 2019 nemal vyplatenú žiadnu mzdu. Na otázku súdu, aký by bol čistý príjem zamestnanca, ak by zotrval v pracovnom pomere, nie je možné podľa zamestnávateľa jednostranne odpovedať, pretože čistý príjem závisí od viacerých skutočností, najmä od toho, aký druh práce by zamestnanec vykonával a aký by bol rozvrh pracovných zmien a podobne. Poskytnutie iných zložiek mzdy ako je základná hodinová a časová mzda by bolo závislé od toho, či by zamestnanec na ich poskytnutie splnil podmienky podľa platnej kolektívnej zmluvy. Za predpokladu, že by zamestnanec daný druh práce vykonával v rovnakom rozsahu pracovných zmien ako tomu bolo počas trvania pracovného pomeru, tak by mohol dosiahnuť pravdepodobný priemerný čistý príjem v roku 2019 vo výške 1.062,45,- Eur a v roku 2020 v tomto čase vo výške 1.224,75,- Eur. Podľa doloženého potvrdenia o príjme od otca za január až jún 2019 bola otcovi vyplatená netto mzda v celkovej výške 4.035,60,- Eur a PN vo výške 224,95,- Eur. Na základe oznámenia Z. Y., N..V..Q.. z 15.02.2021 súd zistil, že otec skončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa 23.03.2020, nakoľko bola spoločnosti pozastavená činnosť z dôvodu nariadenia vlády, pracovný pomer bol ukončený dohodou. Otcovi vybavili prácu v V.-Y., bol aj na pohovore, mal nastúpiť do zamestnania, ale nenastúpil. Odvtedy nebral telefón ani o ňom nepočuli. Ku dňu podania správy 15.02.2021 zamestnávateľ mal asi 20% tržieb za minulý rok, znížili stav zamestnancov, predávajú vozidlá, robia tak, aby sa nedostali do registra medzi dlžníkov. Zvažujú ukončenie prevádzky. V zmysle mzdového listu otca za rok 2020 - január až marec 2020 bola celkovo otcovi vyplatená čistá mzda v úhrnnej výške 180,53,- Eur. Úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za január až marec 2020 bol 208,42,- Eur.

34. Pri určení výšky výživného súd prihliadol tak na majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Maloletá je v nízkom veku, navštevuje jasle. Je zdravá. Matka nemá zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom ani mimoškolskými aktivitami. Má bežné výdavky primerané najmä jej veku a ostatným potrebám detí vo veku X rokov. Otec je podľa vlastného vyjadrenia aktuálne zamestnaný v pracovnom pomere v Poľsku bez uvedenia výšky pravidelného príjmu. Svoje majetkové pomery nepreukázal, na výzvu súdu nereagoval. Nie je zrejmé aké listiny doručil matke, nakoľko bol vyhotovené v poľskom jazyku. Súd však mal preukázané, že otec má dostatok pracovných skúseností na to, aby si vedel priebežne nájsť prácu s príjmom, ktorý mohol dosahovať na území SR pokiaľ by s ním nebol rozviazaný pracovný pomer vo výške 1 224,75 eur mesačne. Okrem mal. J. a I. pochádzajúcich zo vzťahu s matkou mal. M. má vyživovaciu povinnosť aj k mal. O. S., J.. XX.X.XXXX. Otec svojím podpisom na predloženej dohode sám potvrdil, že výživné vo výške 70 eur bude schopný na mal. M. do budúcna riadne plniť popri svojich ostatných doterajších výdavkoch. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na mal. M. v sume 306 eur mesačne. Dňa 15.11.2022 sa zamestnala na dobu jedného roka s dohodnutou mzdou vo výške 800 eur brutto. Matka za sumu primeranú odôvodneným výdavkom mal. M. určila sumu 70 eur mesačne vychádzajúc z aktuálnych výdavkov maloletej.

35. Súd v konaní o určenie výživného rozhoduje o určení výživného od vzniku nároku, čo je narodenie dieťaťa, v danom prípade spĺňajúc aj podmienku priznania nároku tri roky spätne pred podaním návrhu. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. M., počnúc od jej narodenia, t.j. od X.XX.XXXX. Keďže otec výživné od narodenia dieťaťa neuhrádza, vzniklo mu dlžné výživné. Výživné na maloletú určené za obdobie od 9.11.2020 do 30.11.2022 predstavuje 1 731,26 eur mesačne, t.j. alikvótna časť za 11/20 22 dní á 2,33 eur , t.j. 51,26 plus 24 mesiacov 12/20 -11/2022 á 70 eur. S prihliadnutím na výšku dlžného výživného, ako aj skutočnosť, že otec má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, súd predĺžil zákonnú lehotu a zaviazal ho uhradiť dlžné výživné do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov účastníkom konania, ktorí mali vo veci úspech , proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a zaviazal otca uhradiť matke, ktorá bola v konaní úspešná trovy pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Vzhľadom na postoj otca k otázke určenia otcovstva a pasivitu v konaní považuje takéto rozhodnutie za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bolo upravená starostlivosť o mal. dieťa, styk s mal. dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k mal. dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.