Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-159-2011.pdf
PDF · 140.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2015 samosudcom JUDr. Milanom Strakom takto
rozhodol:
Obžalovaný H. A., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom O. - T., O. č. XXX
j e v i n n ý, že
dňa 10. februára 2011 v čase o 19,30 hod. v Trenčíne, viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, EČV: NM-XXX BU po ceste I/61 tak, že v km 127,300 v smere od centra mesta na Dubnicu nad Váhom, v blízkosti križovatky ciest ulíc gen. M.R. Štefánika a Pred Poľom, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, najmä v inkriminovanom mieste, kde bola dovolená rýchlosť 50 km/h, jazdil nepovolenou rýchlosťou 99 km/hod., následkom čoho pravou prednou časťou vozidla narazil najprv do chodkyne J. E. a následne do chodkyne mal. dcéry D. E., ktoré prechádzali cez vozovku z pohľadu vodiča smerom zľava doprava tak, že vstúpili do jazdnej dráhy, v dôsledku čoho chodkyňa J. E. utrpela pomliaždenie pľúc, krvácanie do svalstva hrudníka, kompletné roztrhnutie srdcovnice v jej oblúku, trhliny pečene a ďalšie poranenia, v dôsledku ktorých zranení došlo k traumaticko - hemoragickému šoku a následnej smrti, ako aj chodkyňa ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX utrpela mnohopočetné rezné rany, krvácanie do hrudnej steny, trhliny v zostupnej časti aorty, zlomeninu krčnej chrbtice, natrhnutie črevného úponu a ďalšie zranenia, následkom ktorých došlo k zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy a následnej smrti, pričom vodič závažným spôsobom porušil ustanovenia § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
t e d a
iným z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 3 Trestného zákona v spojení s § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1 a 2 Trestného zákona s použitím § 353 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 (päť) rokov.
Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodeného Ing. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXXX/XX, N. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
Obžalovaný H. A. (č. l. 403) vypovedal, že má najazdených množstvo kilometrov po celej Európe. V inkriminovanom čase jazdil v pravom jazdnom pruhu, keď si všimol vychádzať autobus zo zastávky do jeho jazdného pruhu. Pred železničným priecestím ostatné vozidlá spomalili a preto ich predbehol v rýchlosti asi 50 až 55 km/h. Pred ostatné autá sa zaradil za železnicou. Následne odbočil do ľavého jazdného pruhu a vychádzal z Trenčína. Pred ním v jeho jazdnom pruhu nešlo žiadne ďalšie vozidlo, ale v protismere zaregistroval bielu dodávku Iveco. V dôsledku pípnutia a zasvietenia kontrolky sa pozrel na palubnú dosku a keď sa pozrel späť na cestu zbadal ako mu na kapotu padla osoba, ktorú pred tým nevidel. Ešte dodal, že pravý jazdný pruh, v ktorom sa pohyboval, sa stáva odbočovacím pruhom.
Poškodený Ing. J. J. (č. l. 403), brat nebohej matky dieťaťa, vypovedal, že nebol na mieste dopravnej nehody a o veci sa dozvedel od vyšetrovateľov. V súvislosti so žalovaným skutkom mal náklady na pohreb, z ktorých mu nebolo zatiaľ nič uhradené. Uplatnil si nárok na náhradu škody, ktorej výšku nevedel uviesť.
Svedkyňa S. J. (č.l. 403) vypovedala, že v inkriminovanom čase cestovala na vozidle Citroen C1 tmavej farby z práce z Trenčína do Dubnice. Vozidlom sa pohybovala v ľavom jazdnom pruhu. Železničné priecestie prechádzala rýchlosťou cca 50 km/h, keď si v spätnom zrkadle všimla v pravom jazdnom pruhu vozidlo obžalovaného. Asi na úrovni bledých nižších panelákov, ktoré sa nachádzajú asi 15 pred križovatkou v časti Pred Polom , ju vozidlo obžalovaného vo veľkej rýchlosti začalo predbiehať a zaradilo sa pred ňu. V križovatke, presnejšie vo vzdialenejšom pravom rohu križovatky, zaregistrovala akoby z vozidla obžalovaného malo niečo vypadnúť. Obete nehody neregistrovala, všimla si ich až po vystúpení z vozidla. Dodala, že v protismere v križovatke si všimla protiidúce vozidlo, pravdepodobne asi dodávku. Ďalej uviedla, že pred a v križovatke bola povolená rýchlosť 50 km/h a až za križovatkou nejakých 15 metrov je už 90-tka rýchlosť.
Z výpovede svedka W. A. (č. l. 403) súd zistil, že cestoval v smere z Dubnice nad Váhom do Trenčína. Bol asi 400 až 500 pred miestom dopravnej nehody, keď videl ako svetlá vozidla obžalovaného klesli dole, resp. sa na krátku dobu stratili. V jeho jazdnom pruhu na vzdialenosť minimálne 200 metrov nešli žiadne autá a obojsmerná premávka bola slabá. V čase, keď na mieste nehody vystupoval z vozidla, auto obžalovaného ešte len zastavovalo. Svoje vozidlo zastavil asi 10 metrov pred miestom dopravnej nehody. Nebohé nejavili známky života. Prvú pomoc poskytovali ako prvému dieťaťu, až neskôr si všimli druhu nebohú pri zvodidlách.
Z výpovede svedka H. M. (č. l. 404), vodiča autobusu, vyplynulo, že s autobusom jazdil v ľavom jazdnom pruhu v smere na Dubnicu. Po výjazde zo zastávky sa zaradil do pravého jazdného pruhu a z neho v miestach za koľajami prešiel do ľavého jazdného pruhu. Pred ním išli 3 vozidlá rýchlosťou od 40 do 50 km/h. Ním riadený autobus sa pohyboval povolenou rýchlosťou, nakoľko by ho elektronika na prekročenie rýchlosti upozornila. Posledné, bezprostredne pred ním idúce vozidlo, bolo od neho vzdialené asi 50 až 70 metrov na úrovni predajne Citroen, keď ho začalo v pravom odbočovacom
jazdnom pruhu, teda po pravej strane, obiehať vozidlo. Predmetné vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou asi 80 až 100 km/h. Potom ako ho predbehlo vozidlo obžalovaného si aj vďaka verejnému osvetleniu, ktoré sa nachádzalo v danom úseku cesty, všimol jednu osobu v bielom. Videl nohy osoby, nebohej, akoby utekala, resp. išla rýchlejšie bez toho, aby sa zastavila. Vozidlo obžalovaného pohybujúce sa v pravom odbočovacom pruhu následne prebiehalo vozidlá idúce pred jeho autobusom a v križovatke na poslednú chvíľu prešlo z pravého do ľavého jazdného pruhu a urobilo reflexnú kľučku akoby reakciu na poslednú chvíľu. Následne uvidel rozsvietiť sa brzdové svetlá vozidla.
Ďalej uviedol, že k dopravnej nehode došlo v križovatke v pravom jazdnom pruhu. V čase dopravnej nehody bol od križovatky asi 50 až 100 metrov. V protismere sa vo vzdialenosti asi 200 až 400 metrov pohybovalo len jedno vozidlo. Tiež sa vyjadril, že tri pred ním idúce vozidlá nemuseli reagovať na chodkyne, lebo mali dosť času a miesta na reakciu.
Svedok J. X. (č. l. 422) k veci uviedol, že v žalovaný večer cestoval s priateľkou do Teplej. S vozidlom boli zaradený v ľavom jazdnom pruhu a šiel rýchlosťou do 50 km/h. Pred nimi bolo vozidlo riadené ženou. Z pravej strany ho dosť rýchlo obehlo iné vozidlo. To sa zaradilo pred neho asi ešte pred koľajami. Zo zastávky pri BILLE si všimol vychádzajúci autobus, ktorý sa zaradil za neho. Chodkyne zaregistroval už pri ich vstúpení do vozovky a videl ich počas ich prechodu do polovice cesty. V čase, keď prvý krát zbadal chodkyne, bol s vozidlom za koľajami. Jedna z chodkýň mala bielu bundu. Chodkyne prechádzali cez cestu plynule bez zastavenia a kráčali normálne, ani neutekali ani nešli pomaly. Samotnú dopravnú nehodu nevidel, len počul náraz. Telá chodkýň boli odhodené za križovatku, kde je už len jeden jazdný pruh. V blízkosti križovatky nešli od Teplej žiadne vozidlá.
Svedkyňa J. X. (č. l. 422) vypovedala, že vo večerných hodinách cestovala s priateľom z Maxu v Trenčíne. Vo vozidle, ktoré sa pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu v smere na Tr. Teplú, sedela na mieste spolujazdca. Išli asi 50km/h rýchlosťou. Pred nimi jazdilo ďalšie auto riadené mladou ženou. Pri zastávke autobusu ich obehlo z pravej strany rýchlo idúce vozidlo až sa zľakla a zaradilo sa hneď pred nich. Chodkyne zbadala asi 100 metrov dopredu vďaka tomu, že jedna z nich mala oblečenú bundu. Cez cestu prechádzali normálnou chôdzou. Potom čo chodkyne prekročili stredovú čiaru, počula náraz a videla telá vo vzduchu. Samotný náraz však nevidela. V čase dopravnej nehody nevidela ísť v protismere žiadne vozidlá.
Súdny znalec z odboru dopravy, Ing. J. T. (č. l. 428), vo svojom znaleckom posudku (č. l. 125-195) ustálil rýchlosť vozidla obžalovaného v čase reakcie na 95 až 105 km/h, nárazovú rýchlosť vypočítal na 81,7 až 90,3 km/h.. Obžalovaný začal na poškodené chodkyne reagovať vo vzdialenosti 41 až 45 m od nich, čo vyhodnotil ako oneskorenú reakciu. Vylúčil, že by poškodené chodkyne vytvorili obžalovanému náhlu technickú prekážku. Za situácie, že by obžalovaný brzdil tesne pre nárazom a pri nárazovej rýchlosti 65 km/h by podľa jeho názoru mohol obžalovaný s vozidlom od nárazu zastaviť na dráhe 21,7 až 29,6 m (č. l. 447). V dodatku č.1 znaleckého posudku (č. l. 509-521) týkajúceho sa možnosti brzdenia vodiča až po náraze pri nárazovej rýchlosti 65 km/h pri rôznej intenzite brzdenia a brzdnej dráhe 45,5 m vylúčil popísaný priebeh nehody ako technicky prijateľný.
V rámci obrany obžalovaného súdny znalec Ing. G. R., súdny znalec z odboru dopravy (č. l. 428), vyhotovil znalecký posudok (č. l. 278 až 393), zo záverov ktorého vyplynulo, že obžalovaný mal z technického hľadiska začať reagovať na chodkyne v čase cca 2,4 s pred zrážkou, kedy sa jeho vozidlo VW pohybujúce sa rýchlosťou 68 km/h nachádzalo vo vzdialenosti cca 45,26 m pred polohou vozidla v čase zrážky. Obžalovaný začal na poškodené chodkyne reagovať cca 1,4 s pred zrážkou, kedy sa vozidlo obžalovaného pohybujúce sa rýchlosťou 68 km/h nachádzalo cca 26,37 m pred polohou vozidla v čase zrážky. Obžalovaný začal s vozidlom VW brzdiť v čase cca 0,2 s pred zrážkou, t.j. cca 3,71 m pred polohou vozidla v čase zrážky. Nárazovú rýchlosť stanovil na hodnotu 65 km/h. Technickú príčinu dopravnej nehody videl v tom, že obžalovaný jazdil rýchlosťou 68 km/h, t.j. vyššou ako bola v danom úseku dovolená a že obžalovaný oneskorene reagoval na pohyb chodkýň cez cestu, a to cca 1 sekundu, ako aj na strane chodkýň, ktoré vstúpili do jazdného pruhu a koridoru pohybu vozidla v čase, keď im muselo byť zjavné že vodič vozidla nemá možnosť zastaviť pred chodkyňami a tiež v tom, že prechádzali cez vozovku mimo prechodu pre chodcov spôsobom, kedy prinútili vozidlo k zmene rýchlosti jazdy. V dodatku č. 1 znaleckého posudku (č. l. 449- 455) sa vyjadril, že vzhľadom neobjasneným okolnostiam spôsobu brzdenia obžalovaného bolo možné ustáliť len dráhu, ktorú vozidlo prešlo od jeho polohy v čase zrážky po konečnú polohu po dopravnej nehode, a to 45,5 metra. Podľa dodatku č. 2 znaleckého
posudku (č. l. 476- 506) by prípadné brzdenie vozidla obžalovaného až po zrážke s poškodenými nemalo vplyv na posúdenie už vysloveného záveru o technickej príčine dopravnej nehody. Za danej alternatívy, kedy by obžalovaný reagoval až na zrážku vozidla s chodkyňami, by sa vozidlo tesne pred zrážkou ako aj v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou 65 km/h, čo by znamenalo oneskorenú reakciu obžalovaného o cca 2,4 s.
Rozpory medzi oboma znaleckými posudkami, resp. výpoveďami znalcov sa nepodarilo odstrániť ani po dodatočných výsluchoch oboch súdnych znalcov a ani po vykonanej ich vzájomnej konfrontácii (č. l. 526-527). Z tohto dôvodu bolo preto súdom nariadené vyhotoviť vo veci kontrolný znalecký posudok, ktorého vypracovaním bol poverený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (č. l. 559- 787) a z vypočúvania jedného z vyhotoviteľov znaleckého posudku, doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. (č. l. 802) vyplynulo, že oba skôr zmieňované znalecké posudky trpeli či už väčšími alebo menšími nedostatkami. V tomto bode treba predovšetkým spomenúť, že na rozdiel od znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Púpalom znalecký ústav ustálil iné miesto zrážky vychádzajúc z poškodenia vozidla VW Passat, postačujúceho množstva stôp na mieste činu, keď boli brané do úvahy miesta nájdenia stôp ako hrniec, veko hrnca, bunda a igelitka a miesta nájdenia (odhodenia) tiel nebohých chodkýň. Na námietky obhajoby znalec zdôraznil, že igelitka ani vzhľadom na svoju hmotnosť nemenila svoju polohu, čo je zjavné z vyhotovených fotografií. Na základe týchto faktov znalecký ústav predpokladá, že miesto zrážky je od miesta dopravnej nehody popísaného súdnym znalcom Ing. Púpalom posunuté viac k centru mesta Trenčín, presnejšie pri jazde v smere z Trenčína na Dubnicu na Váhom na začiatku križovatky ciest Ul. Gen. M.R. Štefánika a Ulice Pred poľom. Za najlogickejší a súčasne najpravdepodobnejší spôsob prechodu poškodených chodkýň cez cestu znalec, ktorý vychádza aj z výpovedí svedkov, označil priamočiary a plynulý prechod cez križovatku, aj keď nie kolmo cez cestu, ktorého trajektória je zobrazená na obrázku 12 na str. 58 znaleckého posudku čiernou farbou. Znalec pripustil aj možné odchýlky od ustáleného miesta prechodu chodkýň cez cestu, ale posunuté skôr v smere do centra mesta. Pred miestom dopravnej nehody vozidlo jazdilo v priebežnom pruhu, ktorý sa mení na odbočovací pruh, a v čase zrážky bolo natočené v smere jazdného pruhu (súbežne s ním). S prihliadnutím k zisteným okolnostiam nehodového deja, predovšetkým ale na miesto zrážky podporeného miestom nálezu stôp na mieste dopravnej nehody, ďalej k miere poškodenia vozidla VW Passat a na rozsah poranení nebohých chodkýň bola následne stanovená minimálna nárazová rýchlosť 75 km/h.
Pre účely trestného konania pri zohľadnení vyššie spomenutých okolností znalci ústavu stanovili a pracovali s troma variantami priebehu nehodového deja. Variant A vychádza z predpokladu, že obžalovaný reagoval až v čase zrážky a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Pri tejto možnosti brali do úvahy aj obranu obžalovaného o prebliknutí kontrolky na palubnej doske vozidla riadeného obžalovaným. Variant B bol založený na premise, že obžalovaný začal na chodkyne reagovať už pred zrážkou a intenzívne brzdiť cca 0,1 sekundy pre zrážkou a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Variant C je podobný ako variant B s tým rozdielom, že nárazová rýchlosť vozidla bola 95 km/h. V čase vstupu chodkýň do vozovky bolo vozidlo VW Passat od miesta zrážky 120 až 200 metrov a v čase vstupu chodkýň do jazdného pruhu vozidla bolo toto od miesta zrážky vzdialené 29 až 43 metrov. Obžalovaný mohol rozpoznať chodkyňu v bielom na vzdialenosť minimálne 50 metrov pred koridorom ich pohybu a začal na ne reagovať v čase 1,2 sekundy pred zrážkou, kedy bol 28 až 33 metrov pred miestom zrážky. Pre varianty B a C bolo spoločné, že v ich prípade obžalovaný reagoval na chodkyne vedením vozidla vľavo a jeho brzdením.
Variant A založený na výpovedi obžalovaného znalci vyhodnotili za technicky nepravdepodobný opierajúc sa o stopu po intenzívnom brzdení vozidla VW Passat a natočení vozidla v konečnej polohe k pravému okraju jeho jazdného pruhu z čoho vyplýva, že vodič reagoval ešte pred zrážkou natočením volantu (vedením vozidla) doľava ako výsledok uvedomenia si, že nezastaví po miesto zrážky a oneskorenej reakcie. Dospeli tiež k zisteniu, že pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo minimálne rýchlosťou 75 km/h, hoci v danom mieste je povolená rýchlosť 50 km/h. Reakcia obžalovaného na chodkyne bola podľa znalcov oneskorená o 2,4,sekundy.
Variant B vyhodnotili ako technicky pravdepodobnejší. Vychádzali z predpokladu o intenzívnom, ale prerušovanom brzdení vozidla pred zastavení, teda brzdení s meniacou sa intenzitou. V tomto prípade
rýchlosť vozidla pred zrážkou ustálili v rozpätí od 79 až 98 km/h a vodič reagoval na chodkyne s oneskorením minimálne 1,1 sekundy.
Na rozdiel od variantu B pri variante C mal obžalovaný cca 0,1 s pred zrážkou brzdiť intenzívne a to až po zastavenie vozidla v konečnej polohe, čo je z hľadiska praxe bežný spôsob reakcie vodičov na danú situáciu. Pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 99 km/h a reakcia vodiča na chodkyne bola oneskorená o 0,6 sekundy.
Ako poznamenal znalec na hlavnom pojednávaní, na oneskorenú reakciu obžalovaného nemalo vplyv ani prípadne oproti idúce vozidlo z dôvodu prítomnosti vodorovného dopravného značenia, ktoré oddeľuje jazdne pruhy na vzdialenosť 5 metrov. Ďalej dodal, že pri hodnotení kolíznej situácie bral do úvahy aj brzdnú stopu, ktorá bola zjavná len na fotodokumentácii z dopravnej nehody (str. 62 znaleckého posudku, obrázok 16), presnejšie na fotografii zachytávajúcej konečnú polohu vozidla VW Passat pri pohľade zozadu, na ktorej je zachytená brzdná stopa o dĺžke 2 vozidiel smerujúca mierne zľava doprava, čo svedčí o intenzívnom brzdení vozidla pred miestom zastavenia. Na upresnenie uviedol, že si nepamätá z praxe, že by vodič intenzívne brzdil a potom uvoľnil brzdu a zase intenzívne brzdil, čo ale technicky nemôže ani vyvrátiť. Dodal, že sa nezistilo nič, čo by bránilo obžalovanému včas zbadať chodkyne.
K správaniu chodkýň v inkriminovanom čase znalec poznamenal, že z pohľadu smeru jazdy vodiča - obžalovaného tieto prechádzali cez cestu zľava doprava. Či prechádzali cez cestu kolmo alebo inak nemalo vplyv na posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 50 km/h, chodkyne by bezpečne prešli cez vozovku bez toho, aby vozidlo muselo meniť smer jazdy alebo rýchlosť. S najväčšou pravdepodobnosťou chodkyne situáciu na vozovke pred vstupom na ňu ani počas prechodu cez vozovku nesledovali. Podotkol ale, že na vzdialenosť 120 až 200 metrov je za zníženej viditeľnosti ako v prejednávanom prípade značne sťažené rozpoznať skutočnú rýchlosť vozidla, hlavne pri rýchlosti 99 km/h. Z toho vyplýva, že chodkyne posúdili dostatočnú vzdialenosť vozidla a nepredpokladali jeho skutočnú rýchlosť. Poškodeným chodkyniam možno podľa znalca pričítať podiel na vzniku kolíznej situácie v prípade, ak tieto mali v danom úseku predpokladať rýchlosť vozidla od 75 až 99 km/h, čo je už ale právna otázka. Chodkyne svojim správaním obžalovanému nevytvorili ani náhlu prekážku.
Za technickú príčinu dopravnej nehody na základe vyššie uvedeného označil nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla VW Passat v dôsledku jazdy rýchlosťou (75 až 99 km/h) vyššou ako bola pre daný úsek dovolená (50 km/h) a oneskorenú reakcia na pohyb chodkýň cez vozovku (0,6 s až 2,4 s).
V oboznámenom znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo vo veci pitvy nebohej J. E., nar. X.X.XXXX (č. l. 59 až 92) sa konštatuje ako bezprostredná príčina smrti nebohej traumaticko-hemoragický (úrazový) šok pri roztrhnutí srdcovnice a vykrvácaní do dutiny hrudnej, ktoré spolu s ďalšími poraneniami utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. v Trenčíne, následkom čoho došlo k smrti na mieste dopravnej nehody. Nebohá pri dopravnej nehode utrpela viaceré poranenia, z ktorých boli najzávažnejšími pomliaždenie pľúc, krvácanie do svalstva hrudníka, kompletné roztrhnutie srdcovnice v jej oblúku, trhliny pečene, ktoré všetky sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou. V krvi nebohej objavili alkohol vo výške 0,57 promile, čo zodpovedá ľahkej podnapitosti na jej dolnej hranici. Jej smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej laickej prvej pomoci a ani poskytnutím odbornej lekárskej pomoci. Neboli zistené ani iné chorobné zmeny, ktoré by viedli k smrti nebohej.
Zo znaleckého posudku vo veci pitvy nebohej D. E., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 93 až 122) súd zistil, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej bolo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy pri kompletnej priečnej zlomenine krčnej chrbtice, ktoré spolu s ďalšími poraneniami utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. v Trenčíne, následkom čoho došlo k smrti na mieste dopravnej nehody. Nebohá pri dopravnej nehode utrpela viaceré poranenia, z ktorých boli najzávažnejšími krvácanie do hrudnej steny, trhliny v zostupnej časti aorty, zlomenina krčnej chrbtice, natrhnutie črevného úponu, ktoré všetky sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou. Nebohá nebola v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Jej smrti nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej laickej prvej pomoci a ani poskytnutím odbornej lekárskej pomoci. Neboli zistené ani iné chorobné zmeny, ktoré by viedli k smrti nebohej.
Pri dychovej skúške vykonanej dňa 10.2.2011 o 19,53 hod. nebol u obžalovaného podľa zápisu o dychovej skúške (č. l. 196) zistený alkohol v dychu.
Zo záznamov o dopravnej nehode zo dňa 11.2.2011 a 26.5.2011 (č. l. 197 až 200) súd zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. Vodičom motorového vozidla VW Passat EČ NM XXX BU bol obžalovaný, u ktorého nezistili alkohol v dychu. Na vozidle došlo k poškodeniu nárazníka, pravého svetlometu, masky, kapoty a čelného skla.
Podľa zápisníc o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 11.2.2011 a 26.5.2011 (č. l. 201 až 204) k nehode došlo v Trenčíne na ceste I. triedy číslo 61 v km 127,3 na Ul. M.G.R. Štefánika v blízkosti križovatky s ulicou Pred Poľom. V mieste dopravnej nehody je priamy úsek cesty s troma jazdnými pruhmi a s povolenou rýchlosťou do 50 km/h. Povrch vozovky je zo živice, v dobrom suchom neznečistenom stave. Na komunikácii zavada nebola objavená. V čase obhliadky boli nesťažené poveternostné podmienky. V noci je miesto osvetlené verejným osvetlením a viditeľnosť nie je znížená poveternostnými podmienkami.
Obec Chocholná-Velčice v správe o povesti zo dňa 14.9.2011 (č. l. 230) obžalovaného hodnotila pozitívne.
Podľa evidencie priestupkov zo dňa 14.4.2015 (č. l. 799) má obžalovaný evidované 3 priestupky z oblasti dopravy, v roku za rýchlosť jazdy, v roku 2013 parkovanie na zeleni a v roku 2014 za rýchlosť jazdy, za čo mu bola uložené pokuta 40 €.
Z kópii lekárskych správ ohľadom zdravotného stavu rodičov obžalovaného založených na č. l. 547 spisu vyplynulo, že títo trpia viacerými vážnymi zdravotnými problémami. Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní ako svedecké výpovede, záznamy o dopravnej nehode a zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že dňa 10.2.2011 v čase o 19,30 hod. sa stala dopravná nehoda so smrteľným následkom, pri ktorej došlo k usmrteniu dvoch chodkýň, matky s dcérou. Účastníkom dopravnej nehody bol aj obžalovaný v tom čase riadiaci osobné motorové vozidlo VW Passat EČ NM XXX BU, ktoré zrazilo chodkyne J. a D. E. v mieste križovania cesty M.R. Štefánika / cesta I/61 / s ulicou Pred Poľom v Trenčíne, kde bola povolená maximálna rýchlosť 50 km/h.
Podľa znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo obe nebohé chodkyne pri dopravnej nehode utrpeli poranenia nezlučiteľné so životom /z ktorých najzávažnejšie sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku/ , na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomreli. Oba znalecké posudky zhodne potvrdili, že poranenia zistené u nebohých sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou zo žalovaného dňa. Súčasne vylúčili spolupôsobenie iných zdravotných faktorov, ktoré by privodili smrť nebohých.
Na rozdiel od týchto skôr popísaných skutočností, ktoré medzi procesnými stranami neboli sporné, v priebehu hlavného pojednávania vystala ako najkomplikovanejšia a súčasne najpodstatnejšia okolnosť potrebná na zistenie viny otázka ustálenia príčiny vzniku dopravnej nehody. Za týmto účelom orgány činné v trestnom konaní ešte v prípravnom konaní pribrali do konania súdneho znalca Ing. Šuleka, ktorý dospel k záveru o nesprávnom spôsobe jazdy obžalovaného spočívajúcom v prekročení dovolenej rýchlosti jazdy minimálne o 45 km/h a oneskorenej reakcii obžalovaného na chodkyne. V rámci svojej obhajoby predložil obžalovaný súdu po podaní obžaloby znalecký posudok vypracovaní Ing. Pupalom, ktorý v značnej miere polemizoval so znaleckým posudkom vyšetrovacích orgánov. Nielenže dospel k nižšej rýchlosti vozidla pred dopravnou nehodou, ktorú stanovil na 65 km/h, ale podľa jeho názoru príčinou vzniku dopravnej nehody bolo nielen konanie obžalovaného, ktorý okrem prekročenia povolenej rýchlosti oneskorene reagoval na chodkyne, ale aj konanie chodkýň tak ako je uvedené vyššie.
Z dôvodu neúspešnej snahy súdu odstrániť rozpory medzi oboma znaleckými posudkami, resp. zmierniť rozdiely medzi nimi, bol na základe uznesenia súdu Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vo veci vypracovaný nový tzv. kontrolný znalecký posudok. V ňom sa jeho spracovatelia podľa súdu vysporiadali so všetkými otázkami, ktoré im boli zadané. Nielenže poukázali na nedostatky skôr v konaní vypracovaných znaleckých posudkov, ale podľa súdu vierohodne a odborne zodpovedali otázky
týkajúce sa podstatných skutkových okolností prejednávanej dopravnej nehody. Poverený znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Na vysvetlenie uviedol, že pracovali s tromi variantmi, podľa toho z akých predpokladov vychádzali. Variant A vychádzal z predpokladu, že obžalovaný reagoval až v čase zrážky a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Pri tejto možnosti brali do úvahy aj obranu obžalovaného o prebliknutí kontrolky na palubnej doske vozidla riadeného obžalovaným. Variant B bol založený na premise, že obžalovaný začal na chodkyne reagovať už pred zrážkou a intenzívne brzdiť cca 0,1 sekundy pre zrážkou a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Variant C je podobný ako variant B s tým rozdielom, že nárazová rýchlosť vozidla bola 95 km/h. V čase vstupu chodkýň do vozovky bolo vozidlo VW Passat od miesta zrážky 120 až 200 metrov. Obžalovaný mohol rozpoznať chodkyňu v bielom na vzdialenosť minimálne 50 metrov pred koridorom ich pohybu a začal na ne reagovať v čase 1,2 sekundy pred zrážkou, kedy bol 28 až 33 metrov pred miestom zrážky. Pre varianty B a C bolo spoločné, že v ich prípade obžalovaný reagoval na chodkyne vedením vozidla vľavo a jeho brzdením.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že znalci na podklade skutočností vyplývajúcich zo spisu vychádzali z nárazovej rýchlosti v rozpätí od 75 km/h do 95 km/h, čomu zodpovedá podľa ich zistení prednárazová rýchlosť v rozpätí od 75 km/ do 99 km/h, ktorá je v prípade variantu A z dôvodu brzdenia vozidla až po náraze do chodkýň totožná v jej dolnej hranici s nárazovou rýchlosťou. Pri stanovení minimálnej nárazovej rýchlosti 75 km/h znalci podľa súdu správne a logicky brali do úvahy najpravdepodobnejšie miesto zrážky vozidla VW Passat s chodkyňami, mieru poškodenia vozidla VW Passat a rozsah poranení nebohých chodkýň, ktoré ako jediné predstavujú objektívne merateľné vstupné hodnoty umožňujúce dospieť k objektívne merateľnému výsledku v podobe nárazovej rýchlosti.
Jedným z najdôležitejších kritérií na stanovenie nárazovej a od nej sa odvíjajúcej prednárazovej rýchlosti motorového vozidla bolo určenie najpravdepodobnejšieho miesta zrážky vozidla VW Passat s chodkyňami. V tomto bode sa kontrolný znalecký posudok rozchádzal so znaleckým posudkom Ing. Pupalu. Vysvetlenie, na základe ktorého znalecký ústav ustálil pravdepodobné miesto zrážky, si osvojil aj súd ako správne a úplne. Súd považoval za správne úvahy znalcov, ktoré sa opierali o nespochybniteľné miesta nájdenia stôp ako hrniec, veko hrnca, bunda a igelitka, ako aj miest nájdenia (odhodenia) tiel nebohých chodkýň, na základe ktorých znalecký ústav predpokladá, že miesto zrážky je od miesta dopravnej nehody popísaného súdnym znalcom Ing. Púpalom posunuté viac k centru mesta Trenčín, presnejšie pri jazde v smere z Trenčína na Dubnicu na Váhom na začiatku križovatky ciest Ul. Gen. M.R. Štefánika a Ulice Pred poľom (str. 60 znaleckého posudku, obrázok 15, čierna trajektória, na č. l. 618 spisu).
Ako vyplýva z obsahu argumentácie znalca, variant A priebehu nehodového deja vylúčil ako technický neprijateľný, s čím sa súd stotožnil nielen pre jeho rozpor s výpoveďou svedka Faita jazdiaceho v protismernom jazdnom pruhu, ale aj s poukazom na znalcom logicky prezentované skutočnosti, vrátane ním získanej profesionálnej praxe, ktoré svedčia o reakcii obžalovaného na chodkyne ešte pred zrážkou, s ktorou počítajú varianty B a C. Rozdiel medzi nimi je daný len zistením, či obžalovaný v reakcii na chodkyne intenzívne brzdil vozidlo nepretržite až po jeho zatavenie do konečnej zadokumentovanej polohy alebo brzdenie bolo prerušované. V závislosti od zodpovedania tejto otázky bude môcť súd následne dospieť aj k záveru o najpravdepodobnejšej rýchlosti vozidla obžalovaného tesne pred zrážkou ako aj v čase nárazu.
Pri ustálení rýchlosti, ktorou sa pohybovalo vozidlo obžalovaného na inkriminovanom úseku cesty (prednárazová rýchlosť) súd vychádzal nielen zo záverov tzv. kontrolného znaleckého posudku z odboru dopravy, ale aj na hlavnom pojednávaní oboznámených svedeckých výpovedí. Všetky uvedené dôkazy sa podľa súdu vzájomne dopĺňali, neodporovali si a pomohli súdu vytvoriť ucelený obraz na seba nadväzujúcich udalostí tvoriacich priebeh skutkového deja - dopravnej nehody ako aj udalostí, ktoré jej bezprostredne predchádzali. Ako už bolo skôr uvedené, súd si osvojil v znaleckom posudku preferovaný predpoklad o brzdení vozidla obžalovaného pred zrážkou s chodkyňami. Skutočnosti zistené z výpovede svedka M., vodiča autobusu, o zasvietení brzdových svetiel (nie o ich prerušovanom svietení), vrátane výpovede svedka Faita, vodiča vozidla idúceho v protijazdnom pruhu, ktorý aj na väčšiu vzdialenosť videl ako svetlá vozidla VW Passat klesli dole, resp. sa na určitú dobu stratili svedčia o neprerušovanom intenzívnom brzdení vozidla obžalovaným až po zastavenie vozidla do jeho konečnej polohy, čomu nasvedčuje aj brzdná stopa zistená súdnym znalcom (str. 62 znaleckého posudku, obrázok 16), ale aj prax vodičov motorových vozidiel prezentovaná znalcom, keď v priebehu trestného konania sa
ani obžalovaný o prerušovanom spôsobe brzdenia nezmienil. Predmetné dôkazy tak korešpondujú s variantom C predneseným znalcom, čomu zodpovedá rýchlosť vozidla pred nárazom 99 km/h a tomu zodpovedajúca ustálená nárazová rýchlosť 95 km/h. Na vysvetlenie treba asi už len uviesť, že pri prerušovanom brzdení vozidla obžalovaného v závislosti od intenzity brzdenia (variant B) znalecký posudok vychádzal z rozpätia rýchlosti vozidla od 75 km/h do 98 km/h, čomu zodpovedá aj formulácia na str. 114 znaleckého posudku (č. l. 672 spisu), kde sa výslovne uvádza : „Ak vodič viedol vozidlo rýchlosťou 99 km/h (variant C)“. Je tak zrejmé, že variantu C možno priradiť najvyššiu ustálenú prednárazovú rýchlosť 99 km/h.
Obhajoba obžalovaného venovala značnú pozornosť aj prítomnosti nebohých chodkýň na mieste dopravnej nehode, t.j. napádala fakt, že chodkyne nemali vstúpiť do vozovky, keď videli alebo mali vidieť prichádzajúce motorové vozidlá, resp. nepokračovať v prechode cez cestu. V tomto bode je podľa súdu potrebné uvedomiť si niektoré zásadné skutočnosti. V prvom rade je ňou denný čas vzniku dopravnej nehody. Podľa zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a svedeckých výpovedí k dopravnej nehode došlo vo večerných hodinách zimného obdobia, t.j. o 19,30 hod., v čase tmy. V mieste dopravnej nehody, kde prechádzajú tri jazdné pruhy, je umiestnené verejné osvetlenie, pričom v mieste nebola viditeľnosť znížená poveternostnými podmienkami. I s prihliadnutím na dané okolnosti podľa znalca existujúca znížená viditeľnosť chodkyniam v čase ich vstupu do vozovky, keď sa vozidlo od miesta zrážky nachádzalo vo vzdialenosti cca 120 až 200 metrov, značne sťažila rozpoznať skutočnú rýchlosť vozidla VW Passat a tým pádom aj možný vznik kolíznej situácie. S najväčšou pravdepodobnosťou chodkyne situáciu na vozovke pred vstupom na ňu ani počas prechodu cez vozovku nesledovali. Z toho vyplýva, že chodkyne posúdili vzdialenosť vozidla ako dostatočnú a nepredpokladali jeho skutočnú rýchlosť. Pri hľadaní odpovede prečo tomu tak mohlo byť bude súd vychádzať z dokazovania zisteného najpravdepodobnejšieho spôsobu reakcie obžalovaného na chodkyne. Na strane obžalovaného vodiča podľa súdu prichádzajú pri jeho reakcii na vstup nebohých chodkýň do vozovky, resp. jeho jazdného pruhu do úvahy dve alternatívy. Prvá alternatíva vychádza z predpokladu, že chodkyne videl a predpokladal, že nebudú pokračovať v prechode cez cestu. Druhá alternatíva počíta s predpokladom, že obžalovaný zbadal chodkyne na poslednú chvíľu a nestihol na ne včas reagovať. Pre obe je spoločné, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo vyššou ako dovolenou rýchlosťou ustálenou na 99 km/h a obžalovaný oneskorene reagoval na chodkyne. S prihliadnutím na doposiaľ objasnené okolnosti prípadu sa súd prikláňa k druhej alternatíve, čomu zodpovedajú závery kontrolného znaleckého posudku o reakcii obžalovaného na chodkyne v čase 1,2 sekundy pred zrážkou a o intenzívnom brzdení vozidla pred zrážkou v čase cca 0,1 s a tiež výpoveď svedka M. o reflexnej kľučke vozidla obžalovaného a zasvietení brzdových svetiel vozidla, vrátane skutočností vypovedaných svedkom Faitom ako vodičom vozidla jazdiaceho v protismernom jazdnom pruhu. Ďalším dôležitým faktom, ktorý vyplynul z výpovedi všetkých vo veci vypočutých svedkov je, že obžalovaný obiehal ostatné motorové vozidlá jazdiace rovnakým smerov v ľavom jazdnom pruhu cez pravý jazdný pruh, ktorý ako bolo preukázané sa mení na obdočovací pruh na Ulicu Pred Polom, a na úrovni ktorej tento jazdný pruh končí. Z pohľadu chodkýň, ktoré ako konštatoval znalec mali značne sťaženú možnosť odhadnúť skutočnú rýchlosť vozidla, mohli a mali podľa súdu tieto rozumne predpokladať, že vozidlo obžalovaného bude odbočovať doprava na Ulicu Pred Polom a preto boli v rozumnom presvedčení, že prechodom cez cestu ho neprinútia k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Uvedenému nasvedčujú aj výpovede svedkov M., X. a X. ako ostatných účastníkov cestnej premávky v inkriminovanom čase a mieste, z ktorých zhodne vyplynulo, že títo viedli svoje vozidlá na mieste povolenou rýchlosťou a preto včas zbadali chodkyne, a to aj vďaka bielemu oblečeniu jednej z nich. Súdu sa tento predpoklad javí ako logický dôvod prečo chodkyne podľa výpovedí viacerých svedkov plynule bez zastavenia pokračovali v prechode cez vozovku bez toho, aby sledovali situáciu na vozovke.
K príčine vzniku dopravnej nehody z pohľadu chovania nebohých chodkýň sa znalec Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline vyjadril, že zistenie či chodkyne prechádzali cez cestu kolmo alebo inak nemalo vplyv na posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Za podstatné označil fakt, že ak by sa vozidlo obžalovaného pohybovalo rýchlosťou 50 km/h, chodkyne by bezpečne prešli cez vozovku bez toho, aby vozidlo muselo meniť smer jazdy alebo rýchlosť. Chodkyniam, ktoré vozidlu obžalovaného nevytvorili náhlu prekážku, možno podľa znalca pričítať podiel na vzniku kolíznej situácie len v prípade, ak tieto mali v danom úseku predpokladať rýchlosť vozidla od 75 až 99 km/h, čo je už ale právna otázka. K uvedenému súd môže poznamenať len toľko, že hlavným cieľom zákonnej úpravy na úseku dopravy je dosiahnutie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a tým zabezpečenie ochrany života a zdravia jej účastníkov. Aby sa uvedený zámer mohol dosiahnuť, je potrebné, aby všetci účastníci cestnej premávky dodržiavali
zákonné predpisy. Z uvedeného možno preto vyvodiť záver, že od účastníka cestnej premávky treba očakávať a predpokladať dodržiavanie predpisov cestnej premávky a nie ich porušovanie. Preto má súd za to, že v prejednávanom ale ani v inom podobnom prípade nemožno vychádzať z predpokladu porušenia predpisov iným účastníkom cestnej premávky. Okrem iného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že chodkyne nemohli predvídať značné prekročenie dovolenej rýchlosti obžalovaným vodičov a rovnako ani to, že vozidlo obžalovaného bude pokračovať vjazde v smere na Dubnicu nad Váhom. Prechod cez cestu preto podľa názoru súdu uskutočnili v odôvodnenej dobrej viere, že tým neobmedzia vodičov vozidiel jazdiacich po Ulici M. R. Štefánika v smere na Dubnicu nad Váhom. Nakoľko s ohľadom na tieto prijaté závery nebolo povinnosťou nebohých chodkýň predpokladať nepovolenú rýchlosť vozidla obžalovaného 99 km/h a súd nezistil nepovolený prechod chodkýň cez cestu, nemožno im pričítať podiel na vzniku kolíznej situácie - dopravnej nehode.
Ani namietaná okolnosť týkajúca sa zisteného množstva alkoholu v krvi z jednej z nebohých chodkýň nemôže mať v konečnom dôsledku dopad na pričítanie podielu chodkýň na vzniku dopravnej nehody. Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva sa jednalo len o ľahkú podnapitosť na jej dolnej hranici, ktorá ako bolo preukázané zo svedeckých výpovedí nemala žiaden vplyv na rýchlosť a plynulosť prechodu chodkýň cez vozovku.
Na základe takto vyhodnotených dôkazov súd neuveril obrane obžalovaného, ktorá bola v rozpore so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, a ktorý spoločne so zabezpečenými svedeckými výpoveďami jednoznačne a zhodne svedčí o vine obžalovaného, rovnako ako znalecké posudky z odboru zdravotníctva. Z týchto dôvodov sa súd plne stotožnil so záverom kontrolného znaleckého posudku, ktorý za príčinu dopravnej nehody označil nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla VW Passat spočívajúci v jazde rýchlosťou 99 km/h, teda vyššou ako bola pre daný úsek dovolená (50 km/h), a v oneskorenej reakcii na pohyb chodkýň cez vozovku
Preto súd dospel k záveru, že obžalovaný neprispôsobením rýchlosti vozidla miestnym pomerom a svojim schopnostiam v mieste, kde bola povolená rýchlosť do 50 km/h vrátane, viedol motorové vozidlo VW Passat nepovolenou rýchlosťou 99 km/h, následkom čoho spôsobil smrť dvom osobám.
Porušenie povinnosti obžalovaným jazdiť rýchlosťou do 50 km/h súd vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, nakoľko ide o nedodržanie povinnosti podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorej porušenie má za preukázaných okolnosti za následok zvýšené riziko ohrozenia života a zdravia, čím sa zvyšuje miera závažnosti konania obžalovaného.
Súd upozorňuje, že prekročenie povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla v obci skoro o 100 %, sa s poukazom na § 197 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009Z.z. už považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Objasnené skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že obžalovaný konal z vedomej nedbanlivosti, keď vedel, že porušuje predpisy o cestnej premávke a že ich porušením môže spôsobiť v zákone predpokladaný následok v podobe smrti človeka. Nakoľko však nemohol predpokladať, že rýchlou jazdou usmrtí dieťa, osobu mladšiu ako 18 rokov, nemožno mu pričítať spáchanie činu na chránenej osobe (§ 149 ods. 2 písm. b) v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 2 Tr. zákona)
Žalovaným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.
S poukazom na význam chránených záujmov a spôsobený následok bola závažnosť konania obžalovaného posúdená vyššia ako nepatrná.
Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona .
Obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný. Priestupkovo bol riešený 3x za priestupky z oblasti dopravy, v roku 2010 za rýchlosť jazdy, v roku 2013 parkovanie na zeleni a v roku 2014 za rýchlosť jazdy, za čo mu bola uložené pokuta 40 €. Z miesta bydliska je hodnotený pozitívne.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol najmä na účel trestu, na spôsob spáchania činu a jeho následky, formu zavinenia, ako aj na pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy, ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Berúc do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (vedenie riadneho spôsobu života) bez zistenia priťažujúcej okolnosti, súd upravil zákonnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona (základná sadzba od 2 roky až 5 rokov) s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona a vychádzal z upravenej sadzby 2 roky až 4 roky. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu dospel súd k záveru, že u obžalovaného, ktorý nebol doteraz súdne trestaný a preto u neho prevažovali poľahčujúce okolnosti, sa z pohľadu naplnenia účelu trestu nejedná o kriminálne narušenú osobu, ktorú by bolo potrebné izolovať od zvyšku spoločnosti výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Avšak s ohľadom na značnú závažnosť spôsobeného nenapraviteľného dvojnásobného následku, vrátane závažného spôsobu spáchania činu, pri ktorom takmer dvojnásobne prekročil povolenú rýchlosť, je súd toho názoru, že z pohľadu naplnenia princípu spravodlivosti v podobe generálnej prevencie a morálneho odsúdenia je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho reálnym výkonom. S prihliadnutím na doposiaľ riadny spôsob života obžalovaného, jeho príkladný postoj k hlavnému pojednávaniu, ktorý nebol zo strany obhajoby zaťažovaný zbytočnými a účelovými obštrukciami, keď sa riadne dostavoval na nariadené termíny hlavných pojednávaní, nedbanlivostnú formu zavinenia, čas, ktorý uplynul od spáchania žalovaného činu, počas ktorého súd nezistil spáchanie závažnejšieho protiprávneho konania, ako aj zdravotného stavu rodičov obžalovaného, ktorí sú odkázaní na jeho starostlivosť, keď podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa pri čo najmenšom vplyve na ostatnú rodinu a blízke osoby, ma súd ten názor, že bude postačovať, ak uloží obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 roky.
Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný skutok pri vedení motorového vozidla, súd mu súčasne uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu uložil pri strede zákonného rozpätia v trvaní 5 rokov.
Z dôvodu, že poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil a nakoľko pri rozhodovaní o tomto nároku je súd viazaný návrhom poškodeného čo do výšky a dôvodov, bol poškodený so svojim nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. iným z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.