Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/4346/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX J. proti povinnému: O.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. XXXX/XX, XXX XX J. v konaní zast.: JUDr. Stanislavom Pavolom, PhD., advokátom so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.687,07 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. 6. 2022 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 20.6.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019. V odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní podaného návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že povinným namietané skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nemajú povahu okolností, ktoré by viedli k nevykonateľnosti exekučného titulu, resp. by zapríčinili zánik nároku oprávneného. Súčasne uviedla, že skutočnosti namietané povinným v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a síce, že dňa 24.02.2021 uhradil k rukám oprávneného sumu 700,- Eur v hotovosti a vyplatil faktúru zo dňa 02.06.2021 vo výške 2.500,- Eur za obnovu pomníka hrobového miesta poručiteľky, mohol povinný namietať už v rámci základného konania. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou navyše dodal, že v zmysle Exekučného poriadku sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na poklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Súčasne vo všeobecnosti platí, že exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku nároku vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vzniku. Exekučný titul, ktorým je v danom prípade uznesenie súdu, ktorý schvaľuje dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva bol vydaný dňa 26.10.2021 a povinným namietané skutočnosti preto nemajú povahu okolností, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu. Zároveň uviedla, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, a teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov Okresného súdu Galanta ako orgánu, ktorý exekučný titul prostredníctvom povereného notára vydal. Pričom skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaní exekučného

titulu mal povinný namietať v základnom súdnom konaní a nemôže ich uplatniť v exekučnom konaní, a to ani v prípade, ak by ich dostatočne preukázal. Tiež tvrdenia povinného, smerujúce k čiastočnej úhrade dlhu, resp. k započítaniu pohľadávok, nemajú relevanciu vo vzťahu k nároku oprávneného, nakoľko ten mu je priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané neskôr, ako malo dôjsť k úhradám povinného. V vzhľadom k tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavovali niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu alebo v časti, a preto súd podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol. Súčasne povinnému ako neúspešnému účastníkovi konania náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť nakoľko predmetné uznesenie odporuje a Exekučného poriadku a v neposlednom rade odporuje zároveň aj platnej právnej úprave podľa a . Podľa konajúceho súdu v tejto exekučnej veci, oprávnený k hotovosti v sume 700,- Eur uviedol, že táto bola prevzatá od povinného manželkou oprávneného Bc. E. P., a nie samým oprávneným. K sume 2 500,- Eur, ktoré povinný uhradil za obnovu pomníka oprávnený uviedol, že povinný podľa jeho názoru nemal nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 2 500,- Eur podľa svojej vôle, nakoľko nebol ich majiteľom a dedičské konanie ešte vyporiadané nebolo. Na základe týchto skutočností oprávnený trvá na prebiehajúcej exekúcii, v rámci ktorej má byť vymožená suma vo výške 1 687,07,- Eur. Podľa konajúceho súdu ďalej, tvrdenia povinného, smerujúce k čiastočnej úhrade dlhu, resp. k započítaniu pohľadávok, nemajú relevanciu vo vzťahu k nároku oprávneného, nakoľko ten mu je priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané neskôr, ako malo dôjsť k úhradám povinného. S poukazom na vyššie uvedené prezentované závery konajúceho súdu, poukazujeme na tú skutočnosť, že manželia tvoria podľa nerozlučné spoločenstvo a teda v prípade úhrady sumy 700,- Eur zo strany povinného je absolútne logické, aj keby túto sumu mala prevziať manželka oprávneného stojaca v rozhodnom čase vedľa oprávneného, táto suma bola určená na úhradu oprávnenému zo strany povinného, teda v istom zmysle by šlo iba o platobné miesto, no adresátom bol oprávnený. Pri uplatnení základného testu elementárnej logiky je zrejmé, že vymáhanú peňažnú pohľadávku povinný opravnému už splnil, predtým, ako bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie týkajúcej sa peňažnej úhrady v sume 700,- Eur, teda v časti vymáhanej pohľadávky v celkovej sume 1 687,07,- Eur, táto už bola oprávnenému uhradená, preto povinný nerozumie situácii, keď raz už uhradil sumu 700,- Eur oprávnenému týkajúceho sa dedičstva oprávnenému, je znovu táto suma vymáhaná v tomto exekučnom konaní a nie je ponížená od celkovej exekučne vymáhanej sumy. Je zrejmé, že hoci povinný už dobrovoľne svoju povinnosť k úhrade v tej časti sumy 700,- Eur už splnil, táto je znovu a opätovne vymáhaná v exekučnom konaní a nie je žiadnym spôsobom zohľadnená v exekučnom konaní tým spôsobom, že suma 1 687,07,- Eur mala byť ponížená o už uhradenú sumu 700,- Eur. Takéto vnímanie skutočností je odporujúce nielen základnej elementárnej logike, ale aj odporujúce princípu spravodlivosti a proporcionality ustálených Ústavným súdom SR. Je v tejto exekučnej veci preukázané, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu plnenia - k prevzatiu peňazí v hotovosti v časti vo výške 700,- Eur, teda je povinnosťou súdu, aby po skutkovej stránke vyhodnotil, či bola čiastočne splnená povinnosť povinného a či je tu splnená podmienka splnenia dlhu - teda aspoň čiastočná zo strany povinného vo vzťahu k oprávnenému. Je teda podľa nášho názoru preukázané, že povinný splnil v časti úhrady sumy 700,- Eur vymáhanú pohľadávku a preto v zmysle princípu spravodlivosti a proporcionality sa má táto pohľadávka znížiť na aktuálnu výšku vymáhaného nároku, pričom je zrejmé, že oprávnený a ani poverený súdny exekútor túto skutočnosť nepriznávajú, hoci oprávnený sám priznal, že oprávnený sumu 700,- Eur uhradil, no údajne do rúk jeho manželky, teda samotná skutočnosť úhrady sumy 700,- Eur nebola oprávneným popretá. Podľa výkladových pravidiel účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného aj práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti

exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Podľa vyššie uvedených výkladových pravidiel, skutočne existujúcim právom oprávneného podľa exekučného titulu je v tomto exekučnom konaní peňažné plnenie v sume, kde úhrada 700,- Eur má byť na strane povinného oprávnenému zohľadnená, teda vymáhaná celková suma 1 687,07,- Eur má byť ponížená o už uhradenú sumu 700,- Eur. Oprávnený úhradu sumy 700,- Eur nepoprel a teda jeho skutočným existujúcim právom v tomto exekučnom konaní je úhrada sumy 987,07,- Eur (1 687,07 Eur - 700 Eur). Táto skutočnosť však výslovne oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zohľadnená a je popieraná spôsobom, ktorá je odporujúca . Zastávame názor, zhrnutím uvedeného, že v tejto konkrétnej exekučnej veci, pokiaľ je splnenie dlhu v časti 700,- Eur popieraná oprávneným a súdnym exekútorom, je konajúci exekučný súd povinný vydať uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Keďže vôľa poručiteľky E. P., matky oprávneného a povinného, nie je žiadnym spôsobom akceptovaná zo strany oprávneného, toto exekučné konanie vyvoláva potrebu ďalšieho konania pred príslušným súdom v dedičskej veci po poručiteľke. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na predložené dôkazy zo strany povinného, navrhuje povinný sudcovi Okresného súdu Banská Bystrica, aby podľa Exekučného poriadku exekúciu sp. zn. čiastočne zastavil a nepriznal trovy exekučného konania oprávnenému. Zároveň navrhuje, aby konajúci súd priznal povinnému voči oprávnenému právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa Exekučného poriadku v spojení s Min. spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 22.8.2022 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.687,07 Eur na podklade uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 26.10.2021, sp. zn. , vykonateľné dňa 26.11.2021, a tiež na jeho vyjadrení zo dňa 24.1.2022, nakoľko povinný v podanej sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti a relevantné dôkazy, ktoré by viedli k nevykonateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pôvodne vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - uznesenia o dedičstve pod sp. zn. zo dňa 26.10.2021 vydaného prostredníctvom notára - súdneho komisára Mgr. Martiny Baňásovej na základe poverenia Okresného súdu Galanta, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2021, dňa 29.12.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Falisovej (424EX 659/2021). Dňa 18.01.2022 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho

spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

15. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 13 - 16. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.

16. V bode 13 tohto rozhodnutia je citované zákonné ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúvajúc dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

17. Pokiaľ povinný vo svojej sťažnosti opätovne poukazuje na čiastočnú úhradu dlhu vo výške 700,- Eur do rúk manželky oprávneného v deň konania pohrebu, t.j. dňa 24.02.2021, súd konajúci o sťažnosti v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že námietky povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti, nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil (konkrétne v lehote jedného mesiaca od dňa právoplatnosti uznesenia o dedičstve - viď výrok II. bod 1 predloženého exekučného titulu) mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

18. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, ako to v napadnutom uznesení

správne uviedla aj vyššia súdna úradníčka, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti ako aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutkové tvrdenia (údajný čiastočný zánik vymáhaného nároku dlhu vo výške 700,- Eur do rúk manželky oprávneného v deň konania pohrebu, t.j. ešte pred vydaním exekučného titulu), ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd (tu poverená notárka ako súdna komisárka) rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu, mal voči nemu podať včas odvolanie a v ňom namietať, že oprávneným uplatnený nárok čo aj čiastočne zanikol. Povinný však opravný prostriedok nepodal a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

19. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

20. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie..

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa ako nedôvodnú zamietol.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

24. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).