Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sd-17-2015.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky G.. Y. Č., H. XXX/X proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 05.12.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.12.2014 č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku s tým odôvodnením, že u navrhovateľky bolo trvanie invalidity na podklade jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, X. A. Q. opätovne s tým záverom, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, keďže jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne je 45 %. Ďalej dôvodila tým, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 18.11.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľke patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 11.12.2014.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 12.12.2014, podaným u odporkyni, sa navrhovateľka domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. Vo svojom opravnom prostriedku namietala a poukazovala na nepriaznivý svoj zdravotný stav, pričom tvrdila, že suma invalidného dôchodku nepokrýva jej zdravotnú starostlivosť. Súčasne pripojila niekoľko lekárskych nálezov.
Odporkyňa s poukazom na obsah svojho vyjadrenia z 24.03.2015, ktoré bolo doručené navrhovateľke dňa 08.04.2015 s poukazom na to, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť posudku posudkového lekára, o ktoré bolo opreté rozhodnutie odporkyne, a pretože výsledky doplneného
dokazovania boli zhodné aj po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.
Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a pre neprítomnosť navrhovateľky po oboznámení sa s obsahom jej zdravotnej dokumentácie, administratívny dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona).
Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).
Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne, jej zdravotnej dokumentácie, ako aj súdneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka si žiadosťou zo dňa 08.08.2014 u odporkyni požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a súčasne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky X. A. Q. dňa 10.02.2015, ktorý zotrval na svojom posudku zo dňa 18.11.2014, a preto predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky na druhostupňové posudkové konanie.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 11.03.2015, v ktorom boli zhodnotené výsledky odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky (EMG vyšetrenie z 02.04.2014, neurologické vyšetrenie zo 17.09.2014, neurologické vyšetrenie z 24.11.2011, neurologické vyšetrenie z 21.03.2014, neurologické vyšetrenie zo 14.05.2014, ortopedické vyšetrenie z 19.09.2014, CT vyšetrenie C chrbtice z 23.09.2014, rehabilitačné vyšetrenie z 30.01.2014, rehabilitačné vyšetrenie z 10.02.2014, rehabilitačné vyšetrenie z 20.02.2014, rehabilitačné vyšetrenie zo 04.03.2014, RTG vyšetrenie kolien z 26.08.2014, USG štítnej žľazy z 24.09.2012, endokrinologické vyšetrenie z 10.03.2014, interné vyšetrenie zo 17.04.2013 a z 19.02.2014, dekurz ambulancie všeobecného lekára z 25.04.2014, 14.05.2014, 26.05.2014, dekurz ambulancie všeobecného lekára zo 14.04.2014, endokrinologické vyšetrenie z 24.02.2015, ortopedické vyšetrenie z 20.02.2015 a ortopedické vyšetrenie z 25.02.2015) a po vlastnom vyšetrení navrhovateľky posudkovým lekárom dospel k záveru, že u navrhovateľky je rozhodujúcim zdravotným postihnutím artropatia, dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce s poruchou funkcie v zmysle kapitoly XV, oddiel A, položka 1b, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky určená 35 %. Súčasne u navrhovateľky posudkový lekár za iné zdravotné postihnutie, ktorými sú poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, bolesť chrbta - dorzalgia, artériová hypertenzia, obezita, eufunkčná struma, zvýšil o 10 %. Vo vlastnom posudku posudkový lekár uviedol, že v prípade navrhovateľky ide o XX ročnú osobu s vysokoškolským vzdelaním, invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre obojstrannú gonartrózu, chondropatiu ľavého kolena a chronickú bolesť krčnej a driekovej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien a diskopatie, s poruchou funkcie chrbtice. Kontrolné odborné nálezy dokumentujú pretrvávanie ťažkostí, v súčasnosti mierna progresia degeneratívnych zmien v oblasti pravého kolenného kĺbu a doporučená implantácia totálnej endoprotézy, ktorá je plánová na 22.04.2015. Neurológom je dokumentovaná ľahká porucha funkcie driekovej a krčnej chrbtice. Pri kontrolnom MR vyšetrení driekovej chrbtice v auguste 2012 boli zistené protrúzie medzistavcových platničiek L3-4, L4-5, bez hernie, ľahká spondylolistéza L4, degeneratívne zmeny, nervové korene boli voľné, bez útlaku. CT vyšetrenie krčnej chrbite z augusta 2012 a septembra 2014 je bez známok protrúzie, či herniácie platničiek, s difúznymi osteproduktívnymi zmenami tiel stavcov, bez útlaku nervových štruktúr. Artériová hypertenzia je bez závažných orgánových zmien. Nebola riešená hospitalizačne ani pri vyšších hodnotách krvného tlaku. Pohybové ťažkosti sú zhoršované alimentárnou obezitou, ktorá nie je liečená, ale je liečiteľná. Doložené endokrinologické vyšetrenie popisuje eufunkčnú strumu, bez potreby liečenia a bez progresie.
Závery doložených odborných vyšetrení v súčasnosti neodôvodňujú zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je naďalej 45 %. Ako rozhodujúce ochorenie je ponechaná artropatia podľa kapitoly XV, oddiel A, položka 1b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, ak by bola rozhodujúcim ochorením bolesť chrbta, odôvodňovala by rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3b. Arteriálna hypertenzia bez orgánových zmien by predstavovala percentuálne hodnotenie 10 %. Alimentárna obezita so závažným poklesom výkonnosti organizmu by bola zaradená v kapitole IV, položka 4a s percentuálnym hodnotením tiež 35 %.
Ďalšie zdravotné postihnutie, ktoré sú uvedené v príslušnej kapitole, vzhľadom k spoluúčasti na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave, hodnotené navýšením percentuálnej hodnoty o 10 %.
Vzhľadom k plánovanému operačnému zákroku posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku o rok.
Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovanej od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje prechádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu.
Na základe vyššie uvedeného celkového zhodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkový lekár vo výroku svojho posudku uzavrel, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa ust. § 71 ods. 1, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom u nej zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 45 %. Súčasne určil kontrolnú lekársku prehliadku na marec roku 2016.
Preto súd na základe vyššie uvedeného a vykonaného dokazovania v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní po podaní opravného prostriedku navrhovateľky, aplikujúc na zistený skutkový stav navrhovateľky vyššie cit. zák. ustanovenia dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadrené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a zvýšenie tohto percenta o 10 %, čo je maximálne možné zvýšenie v zmysle ust. § 71 ods. 8 zákona, bolo vykonané v súlade so zákonom.
Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po zhodnotení navrhovateľkou predložených posledných výsledkov odborných lekárskych vyšetrení nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu, ale naopak tieto výsledky odborných lekárskych vyšetrení konštatovali rovnaký zdravotný stav u navrhovateľky, ktorý bol zhodný so zdravotný stavom navrhovateľky pred podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a opačné tvrdenie navrhovateľky o zhoršení zdravotného stavu nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Súd vo veci navrhovateľky konal v jej neprítomnosti, pretože navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k naplneniu ust. § 119 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Pretože súd nezistil dôvod na odročenie pojednávania, vec navrhovateľky prejednal v jej neprítomnosti.
Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.