Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/150/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. B., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky: J. B., G.. XX.X.XXXX, K. C., B. G. Č.. X, za účasti otca: Š. B., G.. X.XX.XXXX, K. C., Z. U. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. Z.Í. B., G.. XX.XX.XXXX, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2011, č.k. -61 zo sumy 100 EUR mesačne na sumu 150 EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred od 17.9.2014 do budúcna.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 17.9.2014 do 30.4.2015 v sume 273,24 EUR je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka, matka mal. Z. B.C., G.. XX.XX.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 17.9.2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca maloletej zo sumy 100 EUR na 200 EUR mesačne od 1.9.2014 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletú bola pri rozvode ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2011, č.k. -61. Od toho času sa podstatne zvýšili potreby maloletej vzhľadom na to, že od septembra 2014 nastúpila do 1. ročníka gymnázia v Košiciach. V dôsledku toho sa zvýšili výdavky jednak na školské potreby, na nákup učebníc, rôzne poplatky do školy, ale aj bežné výdavky súvisiace s maloletou s ošatením, hygienickými potrebami, stravovaním a podobne. Maloletá okrem toho má zdravotné problémy, navštevuje Psychiatrickú ambulanciu MUDr. Ivety Tokárovej, Centrum špeciálno- pedagogického poradenstva, pretože mala diagnostikovanú depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa a obsedantno-kompulzívnu poruchu, bola v dôsledku toho hospitalizovaná vo FN v Martine na odd. psychiatrie a okrem toho sa zúčastňuje aj terapeutického sedenia u psychologičky p. Lukáčovej na E. F.. Z. C..

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý podal dňa 23.10.2014 uviedol, že matka síce žiada zvýšenie výživného, ale nepredložila žiaden listinný dôkaz o tom, ako sa zvýšili výdavky súvisiace s mal. dcérou. Upriamil pozornosť súdu na to, že matke sa zvýšil príjem zo sumy 400 EUR na 650 EUR mesačne, čo je viac ako 50% nárast. Keďže matka platí hypotekárny úver, je zrejme vlastníčkou nehnuteľnosti. Jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu nezvýšil, predstavuje 830 EUR. Z tohto príjmu však

spláca účelový úver 91 EUR mesačne, telefónny paušál 35 EUR mesačne, nájomné za bývanie 150 EUR mesačne, náklady spojené s cestou do práce 90 EUR mesačne, výživné na deti 200 EUR mesačne, strava predstavuje 215 EUR mesačne a iné výdavky 20 EUR mesačne. Otec poukázal na to, že nemal možnosť rozhodnúť o strednej škole maloletej, ktorú začala navštevovať, pričom má vedomosti o tom, že maloletá školu nezvláda. Je to súkromné gymnázium, kde sa platí 100 EUR mesačne, avšak keď sa o tejto škole rozhodovalo, tak nemal možnosť do toho zasiahnuť. Podľa neho mohla dcéra študovať na inej škole s nižšími nákladmi a je to práve on, kto má znášať zvýšené náklady s týmto výberom spojené. Má taký názor, že aj akékoľvek neplatené gymnázium v C. splní účel aj tohto súkromného gymnázia. Preto podľa neho oproti predchádzajúcej úprave nedošlo k žiadnym zásadným zmenám nákladov na strane maloletej, a preto žiadal, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení, ktoré podal 5.2.2015, uviedol, že prešetril pomery na strane matky mal. dieťaťa, otec sa na prešetrenie pomerov nedostavil. Vzhľadom na zistené skutočnosti navrhol zvýšiť výživné podľa odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, jej súčasného zdravotného stavu, zvýšenie výživného podľa neho v záujme dieťaťa. Kolízny opatrovník zistil, že matka býva s dvomi mal. deťmi, pretože z manželstva s otcom pochádza nielen mal. Z. B., ale aj mal. E. B., G.. XX.X.XXXX, ale matka v tomto konaní zvýšenie výživného na tohto syna nežiada. Za 2-izbový byt, v ktorom žijú, matka spláca hypotekárny úver v sume 165 EUR mesačne a platí poplatky súvisiace s bytom 235 EUR mesačne. Mal. Z. navštevuje 1. ročník gymnázia, zvýšili sa výdavky s ňou spojené, avšak maloletá má aj zdravotné problémy a navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. , listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Súd predovšetkým zistil, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. Z., bola pri rozvode manželstva rodičov maloletej, rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2011, č.k. -61, ktorým boli mal. deti Z. G.. XX.XX.XXXX a E., G.. XX.X.XXXX zverení na základe dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca bolo určené sumou 100 EUR na Z. a 100 EUR na E.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2012. V tom čase otec ako profesionálny vojak zarábal 775 až 833 EUR mesačne, matka 394,16 EUR mesačne.

Z opisu mzdového listu otca vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný príjem ako profesionálneho vojaka v období od 1.10.2013 do 30.9.2014 predstavoval 841,29 EUR a na strane matky od Y. A. A..P..U.. za to isté obdobie čistá mzda predstavovala 596,25 EUR.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že zvýšené náklady v súvislosti s maloletou nastali, odkedy nastúpila do 1. ročníka W. Y. G. W.Š. F.. Z. C., ktoré gymnázium je súkromné a vybrali si ho práve z toho dôvodu, že maloletá má psychické problémy. Mesačne platí školné v sume 100 EUR mesačne a podľa nej otec vedel dopredu, že maloletá nastúpi na toto súkromné gymnázium. Keď už dcéra bola prijatá, tak sa ho pýtala, či je ochotný podieľať sa nákladoch školného. Maloletá má už asi 3 roky zistený Aspergerov syndróm, ktorý sa vyvíjal postupne, spočiatku mala úzkostné stavy, depresie a bolo odporúčané, aby dieťa bolo v menšom kolektíve. Práve táto skutočnosť ovplyvnila výber školy. Prvý polrok zvládla dobre, mala však aj trojky. Veľké výdavky boli najmä začiatkom školského roka, keď bolo treba zakupovať učebnice, pretože tieto v súkromnej škole nedávajú. Keďže sa jedná o bilingválne gymnázium anglicko-nemecké, tieto učebnice boli pomerne drahé. Ďalšie výdavky súvisia najmä s ošatením, obutím a hygienickými potrebami maloletej, vrátane stravy a tieto matka odhadla sumou 400 EUR mesačne.

Matka je zamestnaná s príjmom 530 - 540 EUR mesačne, vlastní byt, v ktorom býva, ale tak, že ho zakúpila na hypotekárny úver, ktorý spláca po 180 EUR mesačne, vzhľadom na to, že si hypotekárny úver navýšila. Bude takto splácať ešte 29 rokov. Náklady za bývanie stoja 198 EUR mesačne, inkaso 35,50 EUR, štvrťročne odpad 32 EUR, internet a káblová televízia 18 EUR. Daň z nehnuteľnosti predstavuje 19,60 EUR ročne, poistenie domácnosti 5,15 EUR štvrťročne, mobilný telefón s paušálom 40 EUR a dcére mobil 7 EUR mesačne.

Otec vo svojej výpovedi poukázal na to, že jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje asi 830 EUR, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou na chate, ktorú používajú ako rodinný dom a je to 3-izbový dom. Chata je vo výlučnom vlastníctve jeho priateľky, avšak zobral si úver za účelom

zateplenia tejto chaty. Tento úver spláca sumou 91 EUR mesačne. Na nájomné a bývanie svojej priateľke prispieva 150 EUR mesačne, hypotéku za túto chatu spláca jeho priateľka a ďalšie výdavky spočívajú v jeho stravovaní 215 EUR mesačne, výživnom, ktoré platí na obe deti sumou 200 EUR mesačne. Za cestu do práce platí 90 EUR mesačne s tým, že cestuje autom, avšak nie vlastným, do O. takto cestujú spoločne viacerí s tým, že prispieva za jednu cestu 4 eurá tam a späť. Ostatné výdavky na mobil u neho predstavujú 35 EUR a na hygienické potreby 20 EUR. Otec nepopieral, že má vedomosti o psychickom stave svojej dcéry, pretože aj on s ňou chodieval k lekárovi. Ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodli, že po nástupe maloletej na gymnázium bude platiť zvýšené výživné o 50 EUR viac, napriek tejto dohode, keď zaplatil 2x, tak matka podala návrh na zvýšenie výživného. Preto sa rozhodol tak, že prestal platiť. Takto zaplatil zvýšené výživné za mesiace september a október po 50 EUR. Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi konania nesporná. Uviedol, že s deťmi sa stretáva a keďže dcéra je blízko veku dospelosti, tak sa dohaduje o stretnutiach s ňou. Ďalej tvrdil, že kupuje deťom aj nejaké veci na oblečenie, avšak v rozhodnom období nemá žiaden doklad o nákupe týchto vecí. Tvrdil však, že nedoplatky, pokiaľ matka má na byte, tak nevznikli zavinením dcéry, ale tým, že tam býval aj priateľ matky a zvýšené náklady vznikli práve jeho pričinením. Okrem toho poukázal na to, že podľa neho matka nie je v takej zlej situácii ako to popisuje, pokiaľ si navýšila hypotekárny úver, bolo to z toho dôvodu, že začala prerábať byt.

Na záver otec uviedol, že nie je ochotný prispievať na zvýšené náklady maloletej, maximálne sumu 120 EUR mesačne.

Matka uviedla, že podľa jej vedomostí otec má aj ďalší príjem, a to z hokejových zápasov, keď chodí hrávať, za každý zápas dostane 7 EUR. Otec s týmto nesúhlasil, uviedol, že je v pozícii brankára, peniaze dostane od hráčov akurát na to, že sa mu poskladajú na benzín. Tie zápasy sa mohli uskutočňovať 3x do týždňa, ale momentálne nehrá, pretože mal operované koleno.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

V prejednávanom prípade takáto podstatná zmena pomerov nastala práve na strane maloletej Z., ktorá oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, keď navštevovala 7. ročník základnej školy a mala 13 rokov, od 1.9.2014 nastúpila na štúdium strednej školy, navštevuje súkromné gymnázium. Okrem toho sa zmenil zdravotný stav dieťaťa v tom, že má psychické problémy, zistený Aspergerov syndróm, diagnostikovanú depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa a obsedantno-kompulzívnu poruchu. Tieto závažné psychické problémy súd nepovažoval za potrebné dokazovať, pretože otec prehlásil, že o nich vie, sám s dieťaťom navštevoval lekára. Preto podľa zváženia súdu je jednoznačné, že potreby takéhoto dieťaťa sa podstatne zvýšili, pričom matka, s ktorou navrhovateľka stále žije v spoločnej domácnosti časť svojej vyživovacej povinnosti plní vo forme osobnej starostlivosti o navrhovateľku ale plní spontánne svoju vyživovaciu povinnosť aj vo forme finančnej. Pre rozhodovanie o zvýšení výživného nebolo podstatné, že matkin príjem sa zvýšil.

Súd nepovažoval za neúčelne vynaložené prostriedky, ktoré matky platí za štúdium maloletej na súkromnom gymnáziu, pretože návšteva takejto školy je zrejme odôvodnená jej zdravotným stavom, aj keď otec túto skutočnosť zľahčuje a odmieta prispievať na zvýšené náklady z tohto dôvodu. Náklady na maloletú sa však zvýšili aj bez ohľadu na návštevu súkromnej školy, preto návrh matky na zvýšenie výživného je odôvodnený.

Po preskúmaní pomerov na strane otca, súd dospel k tomu záveru, že aj keď na jeho strane nedošlo k podstatnému, iba miernemu nárastu jeho príjmu, je otec schopný zo svojho príjmu prispievať zvýšeným výživným v sume, na ktorej sa pôvodne s matkou maloletej dohodli- zvýšenej o 50 EUR mesačne.

Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť (§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd zároveň prihliada na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a potreby mal. dieťaťa. Z týchto zákonných zásad súd pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Z. na sumu 150 EUR mesačne od 17.9.2014, pretože takéto zvýšenie výživného považoval za primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám maloletej.

V dôsledku zvýšenia výživného za obdobie od 17.9.2014, do 30. 4.2015 vzniklo otcovi aj dlžné výživné za 14 dní v mesiaci september 2014 a za 7 mesiacov po 50 EUR, spolu 373,24 EUR. Od tejto čiastky súd odpočítal zaplatené zvýšené výživné zo strany otca za 2 mesiace po 50 EUR, t.j. 100 EUR a konečná suma dlžného výživného predstavuje 273,24 EUR. Toto dlžné výživného súd zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol ako právne neodôvodnený.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.