Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6S-40-2014.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/40/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne T.. Q.. Q. M., K. O., E. XX, zastúpenej JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava so sídlom Ul. 29. augusta 8.-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 6. februára 2014 číslo: 322-2/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 29. októbra 2013 číslo:27030-1/2013-PO na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.02.2014 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 29.10.2013 číslo: 27030-1/2013-PO (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) vo veci zániku sociálneho poistenia tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona rozhodnutie, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe ( ďalej aj SZČO) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 5. februára 2008. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorom uviedla, že v čase podávania žiadosti nebola upozornená na samostatný postup pri prerušení živnosti na projektovú činnosť. Nakoľko v živnostenskom liste z roku 1992 má zapísanú projektovú činnosť pod jednou položkou spolu s inžinierskou činnosťou, ktorá prerušená bola, voviedlo ju to do omylu, že má prerušené všetky formy živnostenského oprávnenia. Pri prerušení živnosti sa vždy informovala u pracovníkov na príslušnom úrade o jej povinnostiach a finančných záväzkoch. Takto postupovala pri prerušení živnosti v roku 2010, 2011, 2012 a 2013. V danom období jej boli prerušené všetky typy živnosti. Z toho usúdila, že posudzovanie možnosti prerušenia živnosti v období do 31. decembra 2010 bolo v zákonoch stanovené nedokonale, a preto žiadala o individuálne riešenie jej prípadu.
Žalovaná ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospela k záveru, že je správne a v súlade so zákonom. Poukázala, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Prešov, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, bola žalobkyňa oprávnená vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu číslo: Ž.-XXXX/XXXXX, s dňom vzniku oprávnenia 4. septembra 1992 a 4. júna 1999. Žalobkyňa mala pozastavenú živnosť v období od 6. februára 2008 do 31. októbra 2008, od 29. júna 2009 do 29. decembra 2009, od 3. júna 2010 do 2. decembra 2010, od 1. júna 2011 do 30. novembra 2011, od 1. júna 2012 do 1. decembra
2012. Pozastavenie živnosti malo právne účinky zániku živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa bola dňa 25. apríla 2001 zapísaná do zoznamu autorizovaných Q. vedenom Slovenskou komorou Q., pod registračným číslom XXXX Q., ako autorizovaný Q..
Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí citovala ustanovenia § 5 písm. b/ a c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010 a ustanovenie § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení účinnom od 01.01.2008. Dôvodila, že námietky žalobkyne v odvolaní, nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba, bola od 1. júla 2007 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, vzhľadom na skutočnosť, že jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2006 bol vyšší ako zákonom ustanovená suma. Konštatovala, že žalobkyňa podala dňa 8. februára 2008 u prvostupňového správneho orgánu Registračný list fyzickej osoby- odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, s dňom zániku poistenia 5. február 2008. Dôvodom podania odhlášky žalobkyňou bolo pozastavenie prevádzkovania živnosti v období od 6. februára 2008 do 31. októbra 2008. V čase podania odhlášky z poistenia v roku 2008 prvostupňový správny orgán nemal informáciu o tom, že žalobkyňa je zapísaná aj v zozname Q.. O tejto skutočnosti sa dozvedel až 13. júna 2013, kedy mu bolo doručené autorizačné osvedčenie vydané Slovenskou komorou Q.. Podľa tohto osvedčenia bola žalobkyňa dňa 25. apríla 2001 zapísaná do zoznamu autorizovaných Q. ako autorizovaný Q.. Na základe tohto oprávnenia mala žalobkyňa postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010. Pozastavením prevádzkovania živnosti žalobkyne však nezaniklo jej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a tým v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže bola zároveň držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré nebolo zrušené ani pozastavené.
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej. Poukázala na priebeh správneho konania na prvostupňovom správnom orgáne a dôvody odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Argumentovala, že samotná registrácia autorizovaného Q., jeho zapísanie do zoznamu autorizovaných Q. nepreukazuje jeho súvislú činnosť. Je možné túto činnosť prerušiť a pritom sa nemusí rušiť registrácia. Dôvodila, že v čase prerušenia jej nebolo zrejmé, že forma oprávnenia podnikania podľa § 5 písm. c/ zákona vyžaduje samostatné odhlásenie sa z tejto živnosti aj inde, ako na živnostenskom úrade. Rovnako jej nebolo zrejmé, že je potrebný samostatný postup pri prihlasovaní sa a odhlasovaní sa z povinných poistení. Po odhlásení sa na Sociálnej poisťovni to považovala ako celkové odhlásenie, ktoré nerozlišuje, podľa akého predpisu je registrovaná. Priznala, že opomenula vykonať odhlásenie činnosti SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona na štatistickom úrade. O tejto skutočnosti nevedela. Neuvedomila si v danej chvíli, že je tento úkon potrebný. Bola presvedčená, že prerušenie činnosti SZČO na živnostenskom úrade platí pre celú jej činnosť, a teda je postačujúce. Ako podstatnú skutočnosť považovala fakt, že uvedené činnosti v období prerušenia živnosti nevykonávala, čo je možné doložiť faktúrami, prípadne účtovníctvom. Poukázala, že podniká od 25.09.1992. Všetky svoje záväzky voči inštitúciám sa snaží plniť včas a v správnom rozsahu, nakoľko si je vedomá následkov pochybenia. Zistenie skutočnosti o pochybení z roku 2008 má pre ňu likvidačné finančné záväzky. Žiadala o individuálne posúdenie tvrdosti zákona a o posúdenie povinnosti platiť zákonné poistenie tak, ako keby bolo prerušenie živnosti vykonané v plnom rozsahu, teda aj s informáciou na štatistickom úrade.
Dôvody žaloby spresnila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 25.03.2015, v ktorom žiadala rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Namietala, že pri vydávaní rozhodnutia prvostupňový správny orgán ani žalovaná nezistili dostatočne, t.j. spoľahlivo skutočný stav veci pri posudzovaní právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa podmienok, ktoré vymedzuje § 5 písm. c/ zákona v spojení so zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, a tým nezhodnotili všetky skutočnosti relevantné pre vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia u žalobkyne vo vzťahu k vydanému osvedčeniu o autorizácii.
V tejto súvislosti poukázala na § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ ods. 5, § 3 ods. 7, § 4, § 9 ods. 1 a § 14c zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Argumentovala,
že žalovaná pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzala z neúplne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko nezhodnotila skutočnosť, že od 21.12.2007 je žalobkyňa zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako A. a C. spoločnosti A. architekti, s.r.o., so sídlom A. XXXX/XX, O., ktorej predmetom činnosti je činnosť autorizovaného Q.. Pre výkon tejto činnosti právnickou osobou je žalobkyňa ako jej konateľka, povinná mať autorizačné osvedčenie podľa zákona č. 138/1992 Z. z. a vykonávať tým funkciu odborného garanta pre poskytovanie architektonických služieb v mene a na zodpovednosť právnickej osoby (§ 3 ods. 7 písm. b/ zákona č. 138/1992 Z. z.). Vznikom funkcie C. spoločnosti s predmetom podnikania „činnosť autorizovaného Q.“ vznikla na strane žalobkyne zákonná prekážka pre výkon slobodného povolania v rovnakom predmete podnikania na základe § 136 ods. 1 pís. a/ Obchodného zákonníka, pričom zákaz potvrdzuje aj ustanovenie spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti A. Q., A..P..U.. v čl. 18 bod 6. Žalovaná sa nezaoberala právnou otázkou, či je možné žalobkyňu ako držiteľku autorizačného osvedčenia naďalej považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona, ak postavením konateľa spoločnosti jej vznikla zákonná prekážka pre výkon činnosti Q. vo vlastnom mene a na vlastný účet (za odmenu). Práve existencia tejto prekážky spôsobuje u žalobkyne zánik (dočasný zánik) možnosti výkonu regulovaného povolania v zmysle § 3 ods. 7 písm. a/ zákona č. 138/1992 Zb., ktorého trvanie je podmienené časovou existenciou prekážky - výkonom funkcie konateľa. Z výpisu z obchodného registra pri spoločnosti A. Q., s.r.o. je preukázateľné, že od vzniku funkcie 21.12.2007 trvá u žalobkyne táto funkcia nepretržite až doteraz, a teda existovala aj ku dňu 06.02.2008 a v nasledujúcom období.
Žalobkyňa poukázala, že v danom prípade ide o obdobnú problematiku zániku účasti žalobkyne na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení z titulu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti, na akú boli v publikovanej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej NS SR) zaujímané stanoviská viacerými rozsudkami pri preskúmavaní rozhodnutí žalovanej vo vzťahu k advokátom, ktorí sa stali spoločníkmi a konateľmi advokátskej spoločnosti (nález Ústavného súdu č.k. II.ÚS/426/2012-53 zo dňa 21.12.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/27/2013 zo dňa 29.04.2013). Poukázala aj na stanovisko Daňového riaditeľstva SR zaslaného pre Slovenskú komoru architektov dňa 08.04.2011, v ktorom sa uvádza, že „autorizovaní Q. vykonávajú činnosť podľa zákona č. 138/1992 Zb., kde nie je presne špecifikované, že ide o vykonávanie podnikania, preto sa ich činnosť posudzuje aj z hľadiska registrácie ako SZČO, čiže povinnosť registrácie majú podľa § 31 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. do 30 dní po mesiaci, kedy činnosť začali vykonávať a nie podľa § 31 ods. 1, t.j. do 30 dní od získania oprávnenia na podnikanie“. S poukazom na vyššie uvedené je preto právne irelevantný záver žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik, t.j. existenciu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je iba existencia oprávnenia žalobkyne - autorizačné osvedčenie - ktoré jej bolo udelené dňa 25.04.2001, a na základe ktorého bola zapísaná do zoznamu A. C. Q.. Ak by platil takýto záver žalovanej a žalobkyňa z dôvodu zákonnej prekážky na výkon povolania vo vlastnom mene a za odmenu nesmela vykonávať po založení s.r.o. vlastnú podnikateľskú činnosť na základe vydaného osvedčenia (podľa § 3 ods. 7 písm. a/ zákona č. 138/1992 Zb.) a napriek tomu by mala uloženú povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, došlo by k nezákonnému zásahu do práv na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Žalovaná neskúmala postavenie žalobkyne, a preto ani k nemu nezaujala v rozhodnutí, ktoré je predmetom prieskumu súdu, svoje právne stanovisko. Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná v doplnenom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2015 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň poukázala, že žalobkyňa v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nenamietala zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodov uvedených v stanovisku zo dňa 25.03.2015, ktorým spresnila dôvody žaloby, t.j. že zmenila formu výkonu činnosti Q., preto k nim v napadnutom rozhodnutí nezaujala stanovisko. Avšak táto skutočnosť by na rozhodnutie vo veci samej nemala vplyv. Stanovisko žalobkyne z 25.03.2015, ktorým ako žalobkyňa uvádza spresnené dôvody žaloby, považuje za rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa v danom prípade nedodržala lehotu na rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia žalovanej, a preto podľa jej právneho názoru, nie je možné na dôvody uvedené v stanovisku žalobkyne z 25.03.2015 prihliadať.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 5. februára 2008, nakoľko na základe osvedčenia, podľa ktorého bola dňa 25.04.2001 žalobkyňa zapísaná do zoznamu autorizovaných Q. ako autorizovaný Q., mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, aj keď z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti jedno oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti zaniklo, druhé oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti však žalobkyni nezaniklo.
Na základe odvolania žalobkyne žalovaná podľa § 218 ods. 2 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
Podľa § 5 písm. b/ a c/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť a má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.
Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázky, či žalobkyňa mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 05.02.2008 s poukazom na to, že od 21.12.2007 je žalobkyňa zapísaná ako A. a C. spoločnosti A. Q., A..P..U.., a či sa jedná o zákonnú prekážku pre výkon činnosti architekta vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa ako držiteľka živnostenského listu, vydaného Obvodným úradom Prešov dňa 17.09.1992 č. Ž. bola považovaná na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010. Na základe rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania živnosti U.-J.-X zo dňa 06.02.2008 mala žalobkyňa podľa § 58 ods. 2 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len živnostenský zákon) v znení účinnom do 31.05.2010 pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 06.02.2008 do 31.10.2008. Vzhľadom na § 57 ods. 1 písm. d/ živnostenského zákona dňom pozastavenia prevádzkovania živnosti žalobkyni zaniklo živnostenské oprávnenie, t.j. dňom 06.02.2008.
Žalobkyňa bola súčasne považovaná na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010.
Podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010 sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa považuje aj „Autorizačné osvedčenie“, na základe ktorého A. C. Q. zapísala žalobkyňu dňa 25.04.2001 do zoznamu autorizovaných Q. pod registračným číslom: XXXX Q. ako autorizovaného Q.. V súlade s 21 ods. 1 zákona vzniklo žalobkyni, ktorá bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, podľa § 5 písm. b/ a písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2007 do 30.06.2008 na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa dňa 08.02.2008 podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (registračný list FO) s uvedeným dňom zániku poistenia 05.02.2008, t.j. dňom, ktorý predchádza dňu pozastavenia živnosti, prvostupňový správny orgán rozhodol o sociálnom poistení ako o spornom prípade. Po preskúmaní skutkového stavu veci a posúdení rozhodujúcej skutočnosti rozhodol, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 05.02.2008, t.j. dňom, ktorý žalobkyňa uviedla na odhláške zo sociálneho poistenia. Vychádzal pritom zo skutočností, že žalobkyňa síce stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010 z dôvodu, že jej Obvodný úrad v Prešove, odbor živnostenského podnikania v období od 06.02.2008 do 31.10.2008 pozastavil prevádzkovanie živnosti, avšak v danom období bola žalobkyňa súčasne považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona na základe oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Keďže žalobkyňa bola naďalej zapísaná do zoznamu autorizovaných Q., nezaniklo jej podľa § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom do 31.12.2010 dňom 05.02.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré jej trvalo od 01.07.2007 (do 30.06.2008) na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006.
Podľa § 2 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len zákon č. 138/1992 Zb.) autorizovaným architektom (ďalej len „architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných Q.. O zapísaní Q. do zoznamu vydá A. C. Q. autorizačné osvedčenie. Autorizačné osvedčenie stráca platnosť až dňom vyčiarknutia zo zoznamu Q.. Dňom vydania autorizačného osvedčenia o zapísaní Q. do zoznamu nadobúda fyzická osoba na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010, pretože má postavenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 138/1992 Zb., ak túto činnosť nevykonáva v pracovnom pomere. Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má autorizačné osvedčenie na vykonávanie činnosti Q. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v súlade s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010 až dňom vyčiarknutia zo zoznamu Q.. Dňom vyčiarknutia Q. z uvedeného zoznamu stráca autorizačné osvedčenie platnosť.
Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 138/1992 Zb. vykonávať regulované povolanie možno a/ sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len slobodné povolanie), b/ v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník alebo konateľ (ďalej len zamestnanec).
Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 138/1992 Zb. poskytovať služby podľa § 4, 4a a 5 (ako Q., C. Q. Q. T.) možno odo dňa zapísania do zoznamu do dňa vyčiarknutia z nich.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. Q. alebo T. môže poskytovať služby sám alebo spoločne s inými Q. alebo T.. Q. alebo T. môžu na vykonávanie povolania vytvoriť obchodnú spoločnosť, ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi. Zmena formy výkonu činnosti Q. nemá za následok zmenu ani zánik autorizačného osvedčenia (oprávnenia). Autorizačné osvedčenia nezaniká, je platné a preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá začne vykonávať činnosť Q. v mene a na zodpovednosť právnickej osoby ako je spoločník alebo konateľ,
zaniká podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.10.2010 najskôr 30. júna kalendárneho roka na základe výšky príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti dosiahnutý za predchádzajúci kalendárny rok.
Aj keď z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalobkyňa od 21.12.2007 začala vykonávať činnosť Q. ako C. a A. spoločnosti A. Q., A..P..U.., t.j. od 21.12.2007 zmenila formu výkonu činnosti architekta, táto skutočnosť však nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu, že žalobkyňa bola naďalej zapísaná v zozname Q., t.j. bola naďalej na účely sociálneho poistenia považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa za rok 2006 dosiahla ako SZČO príjmy relevantné na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2007 do 30.06.2008, nezaniklo jej dňom, ktorý predchádza dňu, kedy pozastavila prevádzkovanie živnosti na základe živnostenského oprávnenia, t.j. dňom 05.02.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže ako držiteľka autorizačného osvedčenia sa naďalej považovala za SZČO.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na právny názor NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 9Sžso/23/2013, podľa ktorého „vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je odvodené od samostatného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Len advokát (fyzická osoba) je zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby poskytoval, napr. aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi a bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení odvíja postavenie SZČO“.
Stanovisko žalobkyne z 25.03.2015 súd nepovažoval za rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia žalovanej, išlo len o spresnenie dôvodov žaloby po udelení plnomocenstva právnej zástupkyni.
Keďže postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, krajský súd podľa § 250j ods. 1 Os.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, žalovaná zo zákona nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.