Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-29-2022.pdf
PDF · 108.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému D. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. U., J. E.. S.. Š. XX/XA, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, v spore o zaplatenie 632,64 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 632,64 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 582,60 eura od 29. 11. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 6. 2022, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 632,64 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29. 11. 2019 do zaplatenia, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 6228395/182240211, uzavretej medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom, obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., dňa 2. 3. 2016. V žalobe uviedol, že na základe uvedenej zmluvy jeho právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1200 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 33,81 eura, a to do celkovej sumy 2028,60 eura. Žalovaný doposiaľ uhradil 1318,59 eura. Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas neplnil, listom zo dňa 22. 9. 2019 ho vyzval na úhradu dlžných splátok. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti nesplnil, ku dňu 19. 11. 2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 23. 11. 2019. Úroky z omeškania si uplatnil od 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, pričom bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 71,28 eura v zmysle prehľadu splátok a úhradu si v konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 1951,23 eura, uhradil 1318,59 eura, preto si v konaní uplatnil rozdiel vo výške žalovanej sumy. V konaní si neuplatnil náklady na vymáhanie pohľadávky.
2. Súd vydal vo veci dňa 22. 7. 2022 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 632,64 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 632,64 eura od 29. 11. 2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 145,99 eura. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. Uznesením zo dňa 12. 9. 2022 preto súd, v súlade so zákonným ustanovením § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Namietal porušenie povinnosti overiť jeho bonitu v zmysle zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky a jeho súladnosť so zákonom. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by vznik uvedených nákladov preukazovali. Namietal porušenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Preto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti nemôže spôsobovať žiadne právne následky. Navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu (replike), doručenom súdu dňa 28. 9. 2022, uviedol, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsob odcudzený a žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, a že mu ku dňu podpisu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu a jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky bola primeraná. Žalovaný uviedol v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 650 eur. Príjem bol preukázaný výpismi z účtu za mesiac október 2015 až január 2016 vo výške priemerne 613,71 eura. Žalovaný uviedol, že nemá nezaopatrené deti, žiadne finančné náklady. Pre zistenie skutočných finančných nákladov bol vykonaný dopyt do Registra NRKI dňa 2. 3. 2016, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady vo výške 60 eur. Žalovaný uviedol iné mesačné výdavky vo výške 78 eur. Výsledok rozdielu medzi príjmami a výdavkami bol vypočítaný na 349,32 eura. Bonita žalovaného bola posúdená s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to, že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky si v konaní neuplatňujú. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zaslané žalovanému obyčajnou zásielkou, nakoľko pred zosplatnením mu bola doručená výzva aj s doručenkou, v ktorej bol upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. O zosplatnení dlhu sa mohol žalovaný dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby.
4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 2. 11. 2022, uviedol, že povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí analyzovať aj spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to stranu príjmov ako aj stranu výdavkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Žalobca však uvedeným spôsobom nepostupoval, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), dostupnej na stránke V..M..J., bola RPMN uvedená v zmluve nesprávne, keďže, podľa jeho názoru, žalobca nezapočítal do jej výpočtu aj poplatok za poistenie. Nakoľko žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a mimoriadna splatnosť úveru nebola vyhlásená do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, nemá nárok na splátky, zročnosť ktorých nastane až po vyhlásení rozsudku, preto bola žaloba v uvedenej časti podaná predčasne.
5. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 24. 11. 2022, uviedol, že celková suma pôžičky v zmluve bola uvedená správne, nakoľko poistenie nebolo obligatórnou súčasťou úveru, ale fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného.
6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a advokáta žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili hospodárnosťou konania a pojednávanie odročiť nežiadali.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
8. Na základe projektu rozdelenia zlúčením, uzavretého dňa 11. 12. 2017 medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a. s., R.Š. Ú. T., a. s. a R. Leasing, a. s. došlo k zániku obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie jej rozdelením a zlúčením so spoločnosťami R. Ú. T., a. s. a R. Leasing, a. s., pričom, s výnimkou práv a povinností vyplývajúcich z produktov QCar a Triangel, sa jej právnym nástupcom stala R. Ú. T., a. s.
9. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 2. 3. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 182240211, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 1200 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 25,55 % ročne, v 60 mesačných splátkach vo výške 33,81 eura, so splatnosťou prvej splátky 20. 4. 2016, splatnosťou splátok k 20. dňu v mesiaci a termínom konečnej splatnosti dňa 20. 3. 2021. RPMN predstavovala 25,55 %, priemerná hodnota RPMN 32,03 %, celková čiastka na úhradu 2028,60 eura. V článku I. zmluvy žalovaný uviedol počet vyživovaných osôb 0, v článku II. zmluvy uviedol priemerný čistý mesačný príjem 650 eur, mesačné finančné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) 0 eur a iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie) 78 eur. V článku IV. zmluvy „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“ bola označená možnosť, že žalovaný odmieta poistenie, resp. nespĺňa podmienky pre vznik poistenia. V článku IX. ods. 9.2 zmluvy si zmluvné strany dojednali oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol aj splátkový kalendár s rozpisom jednotlivých splátok, v členení istina a úrok.
10. Dňa 22. 9. 2019 vyzval veriteľ žalovaného predžalobnou upomienkou na úhradu nezaplatených splátok vo výške 101,43 eura, a súčasne ho upozornil, že ak do 5. 11. 2019 nedôjde k ich úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Uvedená upomienka sa dostala do sféry dispozície žalovaného dňa 27. 9. 2019. Dňa 23. 11. 2019 oznámil veriteľ žalovanému, že úver sa stal splatným a vyzval ho na úhradu dlhu v celkovej výške 632,72 eura. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný uhradil veriteľovi celkovo 1318,59 eura, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 2. 7. 2019 vo výške 135,24 eura.
11. Z výpisu z účtu žalovaného v banke za obdobie od 1. 10. 2015 do 31. 1. 2016 mal súd preukázanú priemernú výšku mesačných vkladov na účet žalovaného v sume 1017,67 eura. Taktiež mal súd preukázanú výšku splátky pohľadávky z úveru v sume 172,48 eura mesačne, inkasá vo výške 25,50 eura mesačne a 4,64 eura mesačne. Podľa výpisu z NRKI registra, boli na žalovaného ku dňu 2. 3. 2016 evidované dve zmluvy v zostatkovej hodnote 1953 eur s výškou mesačnej splátky 60 eur.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu, t. j. k 2. 3. 2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa 2. 3. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy predstavovala uzavretá zmluva zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom s takýmto výslovným označením aj zmluva uzavretá bola. Súd mal preukázané, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne uvedenie výšky RPMN v zmluve, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V zmluve o úvere bol dojednaný úrok vo výške 25,55 % ročne a, vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve neboli dojednané žiadne ďalšie poplatky a platby (najmä poistné), bola výška RPMN totožná s výškou dojednaných úrokov, t. j. 25,55 % ročne. Žalovaný poukazoval aj na výpočet výšky RPMN na interaktívnej kalkulačke na webovej stránke V..M..J.. V tejto súvislosti súd uvádza, že takýto výpočet je možné považovať len za informatívny. Žalovaný svoju argumentáciu o nesprávnej výške RPMN odôvodňoval aj tým, že do výpočtu RPMN nebol započítaný poplatok za poistenie. V zmluve o spotrebiteľskom úvere však povinnosť žalovaného platiť poistné dojednaná nebola, pričom v článku IV. zmluvy bolo výslovne označené, že žalovaný odmieta poistenie, resp. nespĺňa podmienky pre vznik poistenia. Uvedená skutočnosť vyplynula aj zo splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v článku X., podľa ktorého poistenie nebolo súčasťou jednotlivých splátok úveru. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý a zaplatiť dojednaný úrok, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dojednanú sumu 2028,60 eura. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, doposiaľ sumu 1318,59 eura, čo nebolo medzi stranami sporné, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 710,01 eura. Žalovaný uhradil 1318,59 eura, čo pri výške dojednanej splátky 33,81 eura predstavuje 39 splátok. Nezaplatených preto zostalo 21 splátok po 33,81 eura, splatných od 20. 7. 2019. Žalobca si podanou žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie sumy 632,64 eura (zrejme úroky len ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru). Nakoľko súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený v žalobe, priznal žalobcovi len právo na zaplatenie uplatnenej sumy.
22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti splácať dojednané splátky riadne a včas neplnil. Právny predchodca žalobcu preto využil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Uvedené oprávnenie bolo dojednané v článku IX. ods. 9.2 zmluvy. Súd mal preukázané aj dodržanie zákonných ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri uplatnení uvedeného práva. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok predžalobnou výzvou zo dňa 22. 9. 2019, ktorá bola doručená do sféry jeho dispozície dňa 27. 9. 2019, pričom súčasne upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť splatnosť celého zostatku úveru. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť nesplnil, čo vyplynulo aj z prehľadu vykonaných úhrad, právny predchodca žalobcu, po uplynutí zákonnej doby 15 dní v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 23. 11. 2019. Súd považoval argumentáciu žalovaného o neúčinnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru za účelovú. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru mu bolo doručené. Žalobca uviedol, že uvedené oznámenie bolo doručované obyčajnou poštovou zásielkou. Z poštovej doručenky k predžalobnej upomienke mal súd preukázané, že žalovaný sa v mieste bydliska, do ktorého mu bolo doručované aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, zdržiaval, pričom žalovaný ani netvrdil, že by sa v mieste bydliska nezdržiaval. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že žaloba bola podaná predčasne vo vzťahu ku splátkam, ktoré doposiaľ nenadobudli splatnosť. Posledná splátka úveru však bola splatná dňa 20. 3. 2021, teda aj v prípade, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru (čo súd preukázané nemal), ku dňu podania žaloby už boli všetky splátky úveru splatné.
23. Súd tiež nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a s odbornou starostlivosťou neskúmal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru jeho schopnosť splácať úver. Z údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 650 eur mesačne a výdavky na bývanie vo výške 78 eur mesačne, pri neexistencii vyživovacej povinnosti. Z výpisu z účtu žalovaného, ktorý žalovaný predložil právnemu predchodcovi žalobcu pred uzavretím zmluvy, mal súd preukázané vklady na jeho účet v období predchádzajúcom uzavretiu zmluvy (október 2015 - január 2016) v priemernej mesačnej výške 1017,67 eura. Z výpisu z účtu žalovaného taktiež vyplynulo, že v predmetnom období uhrádzal splátku úveru vo výške 172,48 eura mesačne a mal zriadené inkaso na sumy 4,64 eura a 25,50 eura. Podľa výpisu z registra NRKI, ktorý si zabezpečil právny predchodca žalobcu ku dňu podpisu zmluvy, predstavovala celková výška splátok žalovaného na iných úveroch 60 eur mesačne. Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou preskúmať pred poskytnutím spotrebiteľského úveru schopnosť žalovaného splácať úver a, vzhľadom k výške príjmov a výdavkov preukázaných žalovaným a zistených právnym predchodcom žalobcu, správne aj schopnosť žalovaného splácať úver vyhodnotil. Právny predchodca žalobcu prihliadol nielen na výšku žalovaným tvrdených príjmov, ale túto zisťoval aj výpisom z jeho účtu v banke, prihliadol na výšku tvrdených výdavkov, ktoré taktiež verifikoval výpisom z účtu ako aj lustráciou v registri NRKI (výdavky na splátky úverov). Dôvodnosť argumentácie žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako aj nemožnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch právnym predchodcom žalobcu preto súd preukázanú nemal.
24. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný namietal náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, uvedené náklady žalobcom v konaní uplatnené neboli.
25. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výška bola uplatnená v žalobe v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 5 % ročne, od 29. 11. 2019, keďže súd mal za to, že minimálne uvedeným dňom už bol žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu v omeškaní, prihliadajúc k dátumu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a obvyklej dĺžke poštovej prepravy. Súd však priznal žalobcovi úroky z omeškania len zo sumy istiny, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov. Uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn. 10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 7Co/170/2018. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol. Výšku dlžnej istiny mal súd preukázanú zo splátkového kalendára, keďže žalovaný uhradil spolu 39 splátok, z ktorých istina činila 617,40 eura a neuhradená istina potom predstavovala 582,60 eura.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pokiaľ aj žalobca bol v časti predmetu konania neúspešný, jednalo sa len o neúspech v časti príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania). V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.