Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-93-2014.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. D. C., L.. K. XX.XX.XXXX, a mal. R. C., L.. K. XX.XX.XXXX, deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov matky B. W., J. C. B. XXX, a otca C. C., J. C. B. X, zast. v konaní Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou v Starej Turej, Družstevná 2, o úpravu práv a povinností rodičov k deťom takto
rozhodol:
I. Maloletá D. C., L.. K. XX.XX.XXXX, a mal. R. C., L.. K. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.
II. Otec detí je oprávnený sa s deťmi stýkať: l. počas každého párneho víkendu od piatka od 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. 2. počas letných školských prázdnin od 15.07. od 09,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. každého roka a následne od 15.08. od 09,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. každého roka. 3. počas zimných školských prázdnin v párnom roku od 26.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a v nepárnom roku od 28.12. od 09,00 hod. do 02.01. (párneho roka) do 18,00 hod. 4. počas jarných školských prázdnin vždy od piatka predchádzajúceho prázdninám od 17,00 hod. do nasledujúceho utorka do 17,00 hod. v každom roku. V období letných, zimných a jarných školských prázdnin neplatí úprava styku podľa bodu I. Matka detí je povinná deti pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi detí v mieste svojho bydliska a otec detí je povinný deti vrátiť v určenom čase matke v mieste jej bydliska.
III. Otec maloletej je povinný prispievať mesačne na výživu maloletej D. sumou XXX,-Eur a na výživu mal. R. sumou XXX,-Eur, a to vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 02.04.2015.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa matka detí domáha, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo uložené prispievať na výživu detí sumou XXX,-Eur mesačne od podania návrhu na súd. Uviedla, že otec detí uprednostňoval svoje záujmy a k deťom len ťažko hľadal cestu. Domov chodieval v nočných hodinách, pod vplyvom alkoholu, na každé podráždenie reagoval agresiou, všetko v prítomnosti detí. V súčasnosti má inú ženu, s ktorou plánuje budúcnosť. Vzťah detí k otcovi je narušený, dcéra D. ťažko situáciu doma znáša, každodenný stres u nej vyvoláva zdravotné ťažkosti. S otcom maloletej sa dohodli na výživnom po XXX,-Eur na každé dieťa.
Otec detí uviedol, že veľa času trávi v práci, aby zabezpečil úhradu nákladov štvorčlennej rodiny. S dcérami má normálny a dobrý vzťah, má ich veľmi rád. Nakoľko však matka detí nepracuje, je nútený tráviť v práci viac času. Kým matka detí poberala rodičovský príspevok, bolo všetko v poriadku, následne však ostala podráždená. Ponúkal jej, že jej nájde prácu, no odmietla. Chcel, aby sa zamestnala, aby i on mohol tráviť čas s deťmi. Odmietla to s tým, že ak obmedzí prácu, budú mať menej financií. Všetky náklady spojené s domácnosťou a osobnými potrebami detí hradil zo svojho príjmu. Z rodinných prídavkov sa hradili náklady na škôlku, od apríla 2014 tieto odovzdáva matke detí v hotovosti.
Kolízny opatrovník navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť vo výške XXX,- Eur na každé dieťa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia otca maloletej, daňovým priznaním otca detí, výsluchom svedkov (matiek rodičov detí) a výsluchom účastníkov konania.
Obe deti pochádzajú z druhovského pomeru ich rodičov. Vzťahy medzi rodičmi detí sú narušené, deti s rodičmi však žili v spoločnom byte až do 02.04.2015, kedy sa matka s deťmi odsťahovala. Do tejto doby otec z domácnosti odchádzal, je pravdou, že má priateľku, s ktorou sa stýka, avšak zabezpečoval potreby domácnosti a potreby detí. V súčasnosti k obnoveniu vzťahu rodičov detí zrejme nedôjde.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Rodičia detí sa v zásade dohodli na zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Táto ich osobnú starostlivosť v plnej miere zabezpečuje, deti sa u nej cítia isto, majú u matky stabilné prostredie, keďže matka nepracuje, je doma a plne sa tak môže venovať deťom. Otec detí je pracovne vyťažený, je preto zrejmé, že s deťmi trávi menej času. Na základe týchto skutočností súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú schopní deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok.
V danom prípade medzi účastníkmi bolo sporné i to, v akom rozsahu sa má otec detí podieľať na výchove detí. Otec poukazoval na skutočnosť, že matka mu bráni v styku s deťmi, deti mu samému nechce dať. Otec detí uviedol, že je schopný si svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa o deti mohol osobne postarať, chcel, aby mohla matka detí pracovať s tým, že deti ráno do školy a škôlky zavedie on. S týmto však matka detí nesúhlasila. Z výsluchu svedkýň W. C. a R. X. (matky rodičov detí) jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia sú schopní sa o deti postarať, otec je schopný sa o deti samostatne postarať, vzťah detí k nemu je v poriadku, k deťom sa správa pekne. Dokáže s deťmi tráviť i dlhší čas. I podľa názoru súdu je potrebné, aby deti boli v styku s oboma rodičmi, ako uviedla svedkyňa C., každý z rodičov má v sebe niečo dobré, čo môže deťom dať. Rodičia detí sa na styku s deťmi nedokázali dohodnúť. Na jednej strane matka detí preferovala, aby styk nebol upravený a vždy sa rodičia dohodli podľa aktuálnych potrieb detí, na strane druhej však nedokázala akceptovať, že by otec trávil s deťmi napríklad celý víkend tvrdiac, že otec si doteraz čas na deti nikdy nenašiel. V skutočnosti však z výsluchu účastníkov a svedkov vyplýva, že otec síce trávil s deťmi menej času, avšak záujem o deti má a je ochotný sa im prispôsobiť úpravou svojho pracovného času. Súd preto upravil styk otca s deťmi tak, aby sa i on mohol podieľať
na starostlivosti. Rozsah styku je upravený tak, aby otec s deťmi mohol realizovať voľnočasové aktivity. Súd tak upravil styk nasledovne: l. počas každého párneho víkendu od piatka od 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. 2. počas letných školských prázdnin od 15.07. od 09,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. každého roka a následne od 15.08. od 09,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. každého roka. Rodičia detí tak budú môcť obaja rovnocenným spôsobom tráviť s deťmi voľné chvíle, realizovať prípadne dovolenku mimo miesta svojho obvyklého pobytu. 3. počas zimných školských prázdnin v párnom roku od 26.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a v nepárnom roku od 28.12. od 09,00 hod. do 02.01. (párneho roka) do 18,00 hod. Súd zatiaľ neurčil styk na obdobie Štedrého dňa, a to s ohľadom na vek detí a doterajšiu prevažnú čas osobnej starostlivosti zo strany matky. 4. počas jarných školských prázdnin vždy od piatka od 17,00 hod. do utorka do 17,00 hod. v každom roku. Pre čas prázdnin súd určil, že neplatí úprava styku podľa bodu 1 tejto úpravy.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Pri určení výživného vychádzal súd z potrieb detí a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na ich výžive.
Maloletá D. navštevuje prvý ročník základnej školy, maloletá R. navštevuje materskú školu. Obe deti majú výdavky primerané svojmu veku.
Matka maloletej je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Nezamestnaná je od skončenia materskej dovolenky (13.11.2013). Podľa vlastného vyjadrenia má vyštudované gymnázium. Uviedla, že do práce je pre ňu ťažké nastúpiť z dôvodu, že nemá ako vypraviť deti ráno do školy a škôlky. Otec detí však uviedol, že ponúkal matke detí možnosť, že deti bude chystať ráno sám, avšak matka túto možnosť nevyužila. Je zrejmé, že matka detí bude musieť vyvinúť väčšiu iniciatívu v hľadaní zamestnania, nakoľko jej príjem nebude postačovať na uspokojovanie potrieb jej a detí.
Otec detí je živnostník, podľa daňového priznania mal v roku 2014 príjem vo výške X.XXX,XX Eur, výdavky mal vo výške X.XXX,-Eur. Vo výdavkoch má zahrnuté výdavky na materiál. Podľa vlastného vyjadrenia spláca vo výške XXX,- až XXX,-Eur mesačne auto, ktoré používa. Zaň platí poistku vo výške XX S. XXX,-Eur ročne. Vlastní byt. Uviedol, že jeho reálny čistý príjem je vo výške cca XXX S. XXX,-Eur
mesačne. Je zrejmé, že jeho príjem bude reálne vyšší, keďže sám uviedol, že platí náklady na bývanie vo výške XXX,-Eur mesačne a na stravu prispel od júla 2014 vo výške X.XXX,-Eur (t.j. cca XXX,-Eur mesačne).
Vychádzajúc z týchto skutočností súd potom určil výživné na každé dieťa vo výške po XXX,-Eur mesačne. Z takéhoto výživného je matka detí schopná uspokojovať všetky nevyhnutné potreby detí, ktoré nie sú momentálne vysoké. Náklady na škôlku sa pohybujú od XX K. XX,-Eur mesačne, náklady na školu sú obdobné. Z ostatných prostriedkov môže matka uhrádzať náklady na stravu, bývanie. Treba tiež zdôrazniť, že otec detí sa bude i v rámci styku s deťmi podieľať na uspokojovaní ich potrieb. Matka detí by navyše mala vyvinúť oveľa vyššiu iniciatívu pri hľadaní zamestnania. Otec detí i obe staré matky deklarovali spoluprácu pri starostlivosti o deti, teda jej zabezpečenie by nemuselo byť iba na matke detí.
Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od 02. apríla 2015. Je zrejmé, že až do tejto doby sa otec detí podieľal na nákladoch týkajúcich sa detí, keď platil všetky náklady spojené s bývaním, nakupoval pre deti stravu, toto potvrdili obe staré matky detí, pričom nešlo o minimálne výdavky. Robil väčšie nákupy. Ťažko možno predpokladať, že stravu deťom financovala ich matka, keď minimálne od skončenia materskej dovolenky (rok 2013) je bez akéhokoľvek príjmu. Poukázala síce na skutočnosť, že jej bolo vyplatené stavebné sporenie v sume X.XXX,-Eur, vo výške X.XXX,-Eur jej bola vyplatená poistka a otec detí jej vyplatil za spotrebiče sumu X.XXX,-Eur (v čase, keď sa prvýkrát rozhodla opustiť spoločnú domácnosť), avšak treba uviesť, že tieto prostriedky matka detí nemohla reálne použiť na stravovanie a uspokojovanie potrieb detí. Z výpovede svedkyne R. X. (matky matky detí) vyplýva, že rekonštrukciu domu, v ktorom momentálne matka s deťmi býva, financovali spolu s dcérou v jednej polovici, náklady na rekonštrukciu boli vo výške cca 300.000,-Kč. Je tak zrejmé, že získané prostriedky išli do rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti a možno minimálna suma mohla byť použitá na uspokojovanie potrieb detí. Matka hospodárila s rodinnými prídavkami, z týchto hradila náklady na školu a škôlku. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že otec detí sa až do 02.04.2015 reálne na nákladoch na deti podieľal, a to finančne v prevažnej výške. Určenie výživného za dobu od podania návrhu tak nie je v danom prípade odôvodnené.
Určením výživného za dobu od 02.04.2015 ešte nevznikol otcovi žiaden nedoplatok na výživnom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.