Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1039-1997.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1039/1997
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Obec Zubrohlava, so sídlom Plátennícka 464, Zubrohlava, IČO: 00315044, zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom AK Podbiel 177, proti povinnému DREVOVÝROBA ŠIROKÁ spol. s r. o, naposledy so sídlom J. Rumana 2, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 586 856, pre vymoženie pohľadávky 8.230,27 eura (247.945,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so sídlom Exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 10454/1997, takto
rozhodol:
Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi trovy exekúcie vo výške 27,42 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 7. 7. 1997 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 10454/1997 na vymoženie pohľadávky vo výške 247.945,- Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1Rob/1653/1996 zo dňa 25. 2. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 * 000600 zo dňa 12. 8. 1997, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku 247.945,- Sk, trovy predchádzajúceho konania 14.756,-Sk a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa 22. 1. 2015 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie s odôvodnením, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51Cb/24K/189/1996 zo dňa 10. 9. 1997 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného z dôvodu nedostatku majetku.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51Cb 24K 189/96 zo dňa 10.9. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10. 1997 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Drevovýroba Široká s.r.o. Liptovský Mikuláš z dôvodu nedostatku majetku. Dlžník nemal majetok, ktorého hodnota by postačovala na úhradu trov konkurzného konania, preto návrh podľa § 5, §13 ods. 1 Zák. č. 328/91 Zb. v znení noviel zamietol. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa uvedená obchodná spoločnosť z obchodného registra dňom 28.4. 1998 vymazáva.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne exekúciu zastavil.
Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie požiadal o priznanie trov vo výške 80,53 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd zároveň poukazuje na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 7. 7. 1997 preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 105 minút, t. j. za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 15 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 30 minút, vypracovanie výzvy - 10 minút, vypracovanie informácie o stave konania - 20 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 30 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd taktiež nepriznal odmenu za úkon označený ako vyúčtovanie trov exekúcie v rozsahu 60 minút, nakoľko ide o nárok exekútora, ktorý nijako nesúvisí s vymáhaním pohľadávky, a teda s uspokojením nároku oprávneného. Rovnako vrátenie poverenia a k nemu uplatnená odmena v rozsahu 30 minút nie je opodstatnená.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje pri určovaní a priznávaní odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky. Pri posudzovaní
dôvodnosti uplatnených trov exekúcie sa súd vzhľadom na obsah a rozsah úkonov nestotožnil s ich časovým trvaním, ktoré v špecifikácii uviedol súdny exekútor a tak ako ich súd stanovil, ich považuje za spravodlivé a účelné.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že toto bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd zvýšil priznanú odmenu 500,- Sk o 20 % DPH, t. j. 100,- Sk. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 600,- Sk, teda odmenu vo výške 19,92 eura.
Súd v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 6,25 eura, čo je s DPH 7,50 eura. Budúce náklady na doručovanie vo výške 1,10 eura ( označené ako poštovné za vrátenie poverenia) nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, preto súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za takto uplatnený hotový výdavok.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 27,42 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.