Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/230/2014

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o C.. O. T., L.. X.X. XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: B. B., L.. XX.XX. XXXX, P. J. C. B., G. O. XX/X G. D. D. B. X, K., C.Ď. O. a L. T., L.. XX.X. XXXX, J. G. O., Y. XX/XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu C.. O., L.. X.X. XXXX zvýšeným výživným zo sumy XX,-EUR na sumu XXX,-EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 27.10. 2014.

Zaostalé výživné za obdobie od 27.10. 2014 do 16.4. 2015 vo výške XXX,XX EUR je otec povinný zaplatiť do 30.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4.11. 2011, č.k. -23.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 27.10. 2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca k mal. dieťaťu zo sumy 80,-EUR mesačne na sumu 100,-EUR mesačne. Poukázala na to, že dcéra už navštevuje druhý stupeň základnej školy. Zvýšili sa na ňu náklady. Otec bežné výživné uhrádza, občas dá dieťaťu darčeky, ošatenie. Stretáva sa s dcérou, avšak v tomto roku ju mal len raz v januári. S dcérou býva sama.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného. Uviedol, že by mu to finančne nevyšlo, nakoľko poberá len výsluhový dôchodok. Nepracuje asi tri roky, pričom u posledného zamestnávateľa skončil pracovný pomer z dôvodu znižovania stavov. Hľadí si zamestnanie, je registrovaný aj v pracovných agentúrach v Maďarsku. Poukázal na to, že má rôzne pôžičky, ktoré však za neho spláca priateľka s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Ona zakupuje i stravu a finančne mu pomáhajú aj rodičia. Pokiaľ dcéra príde k nemu dáva jej vreckové.

Kúpi jej i ošatenie, obuv, avšak niektoré veci ponecháva vo svojej domácnosti, keďže od matky príde dieťa bez vecí. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu 100,-EUR mesačne s poukazom na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa od posledného rozhodnutia o výživnom.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav.

Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.11. 2011, č.k. -23, ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal na výživu mal. dieťaťa prispievať sumou 80,-EUR mesačne. V tom čase matka dieťaťa bola nezamestnaná. Poberala sociálne dávky vo výške 160,-EUR mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 326,92 EUR a mal príjem z pracovného pomeru v priemernej mesačnej výške 283,37 EUR. Mesačne uhrádzal pôžičku vo výške 98,17 EUR, náklady na bývanie predstavovali 215,55 EUR. Mal vyživovaciu povinnosť tiež k dcére E., L.. XX.X. XXXX a L., L.. X.X. XXXX, ktorým deťom mesačne uhrádzal výživné spolu vo výške 130,-EUR. C.. O. navštevovala 2. ročník základnej školy. Navštevovala krúžok ľudových tancov, bola zdravá.

V súčasnosti je matka zamestnaná. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 515,22 EUR, poberá rodinné prídavky z Maďarska vo výške 45,-EUR mesačne. Pracuje v Maďarsku, kde maloletá i navštevuje školu. Má byt v osobnom vlastníctve. Mesačne uhrádza za vodu 11,76 EUR, za teplo 67,53 EUR, telefón 10,82 EUR. Spláca úverové splátky vo výške 144,62 EUR. Naďalej nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Otec dieťaťa poberá výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX EUR. Je vlastníkom bytu. Mesačne uhrádza preddavky za služby spojené s užívaním bytu 116,80 EUR, poistenie 20,75 EUR, elektrinu 20,48 EUR, rozhlas TV 4,64 EURm Slovak Telekom 19,97 EUR. Spláca úvery Poštovej banke vo výške 143,-EUR, Slovenskej sporiteľni 75,-EUR, VÚB 98,17 EUR mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá dosahuje príjem 613,09 EUR netto mesačne. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k synovi L..

Podľa oznámenia spoločnosti GAMA GROUP, s.r.o. Levice v ktorej bol otec zamestnaný v čase ostatného rozhodnutia o výživnom, jeho pracovný pomer bol skončený k 30.11. 2011 dohodou. U tohto zamestnávateľa otec dosahoval príjem v priemernej mesačnej výške 282,87 EUR mesačne.

C.. O. navštevuje 5.ročník základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni. Osobitné záujmy nemá. Je chudokrvná v ktorej súvislosti užíva lieky.

Podľa čl. 1 odsek 1 nariadenia Rady ( ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a spolupráci vo vecia vyživovacej povinnosti ( ďalej len nariadenia ) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o veci je založená nariadením Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práce , uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, keď v zmysle čl. 3 psím. a) je v členských štátoch právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.

Podľa čl. 15 nariadenia rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, ktoré sú viazané haagským protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 sa určuje podľa tohto protokolu.

Podľa čl. 3 odsek 1 Haagského protokolu, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa čl. 4 bod 3 v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom bez ohľadu na čl. 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatí sa právny poriadok tohto štátu.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnos/ v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach.

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie.

Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo . povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

V danej veci bolo preukázané, že k zmene pomerov v zmysle citovaného § 78 Zákona o rodine došlo od posledného rozhodnutia o výživnom na strane všetkých účastníkov konania. C.. O. fyzicky vyspela, zvýšili sa náklady na jej stravovanie, ošatenie, pribudli výdavky so stravovaním v škole i zhoršeným zdravotným stavom. Matka dieťaťa je v súčasnosti už zamestnaná, zvýšil sa jej príjem preto i ona sa môže už vyššou mierou podieľať na výžive maloletej. U otca došlo k zníženiu celkového príjmu, keď v súčasnosti poberá len výsluhový dôchodok a nemá príjem z pracovnej činnosti. Súd však na túto zmenu pomerov u otca nemohol prihliadnuť keď dokazovaním bolo preukázané, že posledný pracovný pomer ( u zamestnávateľa v čase posledného rozhodnutia o výživnom ) ukončil dohodou a zároveň súdu nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania. Skutočnosť, že otec je registrovaný v agentúrach sprostredkujúcich zamestnanie sama o sebe nedokazuje jeho aktívne úsilie nájsť si zamestnanie, a tak si zvýšiť príjem, súc si vedomý svojich dvoch vyživovacích povinností. V konečnom dôsledku otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k staršej dcére. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca spočívajúcich v tom, že všetky úvery ako i náklady so stravou znáša jeho priateľka ako spolužijúca osoba, keď s poukazom na výšku jej príjmu a rozpis mesačných nákladov, ktoré otec do spisu doložil, by zo svojho príjmu tieto nebola schopná uhrádzať. Súd vyhodnotil skončenie posledného pracovného pomeru zo strany otca ako vzdanie sa majetkového prospechu.

Výživné zo strany otca s poukazom na vyššie uvedené súd zvýšil na sumu 100,-EUR mesačne, ktoré výživné je primerané súčasným odôvodneným potrebám mal. dieťaťa ako i možnostiam a schopnostiam rodičov. Takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je povinná poskytovať dieťaťu i matka a rodinnými prídavkami je plne spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby maloletej.

Výživné súd v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine zvýšil odo dňa podania návrhu na súd t.j. od 27.10. 2014. Od tohto dátumu do dňa rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 102,60 EUR ( mal zaplatiť: október 100,-EUR : 31 dní = 3,23 EUR x 4 dni + 5 mesiacov x 100,-EUR, zaplatil : október 80,-EUR:31 dní = 2,58 EUR x 4 dni + 5 mesiacov x 80,-EUR), ktoré je povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré súd mohol začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.