Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-194-2014.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/194/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: E. H., nar. X.X.XXXX, bytom v P., H. č. XX, proti odporcovi: R. H., nar. X.X.XXXX, bytom v P., H. č. XX, v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.10.2014 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej na výživu sumou 30 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je prijímateľom sociálnych služieb v Charitnom dome sv. I. na T. ul. v P., kde aj býva, je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Košiciach, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, pretože nie je rozvedená a momentálne je bez akéhokoľvek príjmu. Od roku 2003 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, pretože pre dlhy prišli o byt a boli deložovaní. V roku 2005 prekonala cievnu mozgovú príhodu, liečila sa približne rok. Prijímateľkou sociálnych služieb v Charitnom dome sv. I. je od roku 2006, keďže vzhľadom na prekonané ochorenie si nenašla zamestnanie a z finančných dôvodov si nemôže iné ubytovanie dovoliť. Od roku 2012 nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a teda nemá žiaden finančný príjem.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom ďalšie návrhy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neboli, a zistil tento skutkový stav:
Lustráciou v Sociálnej poisťovni dňa 16.10.2014 súd zistil, že odporca je zamestnaný v spol. SAUBER SERVIS SK a.s., na Dohodu o vykonaní práce od 1.1.2014. Na výzvu súdu zo dňa 22.10.2014, aby zamestnávateľ odporcu súdu oznámil adresu trvalého, príp. prechodného pobytu odporcu, zamestnávateľ odporcu súdu oznámil, že odporca je u neho zamestnaný od 8.12.2012, nemá inú adresu, len Košice - Západ, nakoľko je bezdomovcom.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd ďalej zistil, že v období od 01/2014 do 08/2014 bol vymeriavací základ odporcu u zamestnávateľa SAUBER SERVIS SK a.s., (pre účely poistných odvodov), priemerne v sume 237,80 eur mesačne.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom dňa 16.4.2015 uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti, návrh na začatie konania podala z dôvodu, že nemala z čoho žiť a keď na ÚPSVaR žiadala o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, odkázali ju na podanie tohto návrhu. Uviedla, že súčasne s týmto návrhom podala i návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60 eur preddavkovo, do skončenia tohto konania.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje v spol. SAUBER SERVIS SK a.s. ako lisár - lisovanie kartónov. V súčasnosti býva v podnájme, v garáži, za ktorý platí mesačne 100 eur, iný príjem ako z Dohody o vykonaní práce nemá. Uviedol, že jeho príjem sa pohybuje od počtu odpracovaných hodín, ak zastupuje kolegu, ktorý má dovolenku, zarobí viac, inokedy menej. Jeho čistý príjem sa pohybuje v rozmedzí okolo 130 - 200 eur mesačne, pričom sa tiež stará o svoju vnučku, ktorej tragicky zahynul otec - syn účastníkov konania, kupuje jej pomôcky do školy a pod.. Nie je teda v jeho možnostiach ani schopnostiach prispievať na výživu manželky, pretože on žije na hranici životného minima. Z uvedeného dôvodu s návrhom navrhovateľky nemohol súhlasiť.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 2 cit. zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod.,
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 30.5.1981. Toto manželstvo doposiaľ trvá. V manželstve účastníkov konania sa narodilo päť detí, t. č. plnoletých. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka býva v Charitatívnom dome sv. I., T. ul v P., odporca ako bezdomovec v prenajatej garáži, nakoľko pre finančné problémy a dlhy prišli o spoločný byt. Navrhovateľka, po prekonanej cievnej mozgovej príhode v roku 2005, si nemôže nájsť zamestnanie a jediným zdrojom jej príjmu je preddavková dávka v hmotnej núdzi v sume 60 eur vyplácaná ÚPSVaR. Jediným príjmom odporcu je príjem z pracovnej činnosti vykonávanej na základe
Dohody o vykonaní práce vo výške 130 - 200 eur mesačne, z ktorej sumy odporca uhrádza nájom v sume 100 eur mesačne a zároveň sa stará o vnučku účastníkov konania.
Vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu odporcu mal súd za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky ani sumou, ktorú si navrhovateľka v konaní uplatnila, t. j. sumou 30 eur mesačne, keďže vzhľadom na jeho príjem (pohybujúci sa v rozpätí od 130 do 200 eur), odporca uhrádza nájomné (pričom býva v garáži) vo výške 100 eur mesačne, svoje nevyhnuté životné náklady a popritom sa stará aj o vnučku, ktorej otec - syn účastníkov konania, tragicky zahynul.
Na základe vyššie uvedeného, v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a zisteným skutkovým stavom rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh zamietol.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Navrhovateľka bola v konaní podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) cit. zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh. Keďže odporca bol v konaní úspešný súd mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.