Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Csp-24-2022.pdf
PDF · 112.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie sumy 637,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 525,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 525,70 eur od 23.7.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,84 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.4.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 637,92 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2018.
V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 25.11.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo ,,úverová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 533,70 eur tak, že sumu 525,70 eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami poistenia platieb a sumu 8,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil nič z dlžnej sumy. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil
dňa 16.7.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 637,92 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 533,70 eur od 17.7.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 619,92 eur od 17.7.2019 až do zaplatenia.
Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 30.5.2022. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadril.
Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 7.11.2022 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 2.12.2022 o 12.30 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 25.2.2018 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bola uvedená aj aktuálna výška úverového rámca: 500,- eur a výška čerpania 1. revolvingového úveru: 465,70 eur. Výška mesačnej splátky bola stanovená na min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca; splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.
Na základe zmluvy žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške v celkovej výške 533,70 eur tak, že sumu 525,70 eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami poistenia platieb a sumu 8,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému na základe úverovej zmluvy. Do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu splátku.
Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve žalobca vyhlásil dňa 16.7.2019 mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 17.7.2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti - Predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 637,92 eur, ktorý dlh pozostáva z úverovej istiny 533,70 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 86,22 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu meno spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
V prvom rade súd uvádza, že podaním zo dňa 25.4.2022 žalobca prehlásil, že berie späť žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 30.5.2022. Vzhľadom na to, že žalobca vzal sčasti žalobu späť predtým, než bola žaloba doručená žalovanému, súd v zmysle § 145 CSP konal už len o zvyšku nároku, t. j. bez rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 18,- eur.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 25.2.2018 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia dlžníka v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g), l).
Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú žalovaný využil a čerpal, neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v bode 1 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 500,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 465,70 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom. Nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V časti zmluvy o revolvingovom úvere ďalej absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Pokiaľ zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky. Je nesporné, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate tri údaje o výške úverového, resp. aktuálneho úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa príliš zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Naviac mylne a zavádzajúco vyznieva i uvedená výška mesačnej splátky v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedená výška čerpania revolvingového úveru 500,- eur s výškou mesačnej splátky 48,01 eur. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba.
Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa revolvingový úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Naviac súd je toho názoru, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovaného ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.2.2018 a listín k nej pripojených, kde sa neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovaného, jeho osobné a majetkové pomery, resp. jeho finančnú situáciu a možnosť splácať úver. Jediná informácia v tomto smere je obsiahnutá v listine pripojenej k zmluve, označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúsenosti a znalostí týkajúcich sa poskytovania finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb“, kde sa však nachádza iba vyhlásenie žalovaného, žalovaný svoju finančnú situáciu považuje za primeranú k požadovaným finančným službám a že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie jeho záväzkov vyplývajúcich z poskytovaných finančných služieb.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluve, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nej nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovaného, pred uzavretím zmluvy, na jeho finančnú situáciu, na jeho príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch.
Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver.
Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
Súd poukazuje na to, že žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny.
Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Žalovaný, podľa potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov (č.l. 17) vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 525,70 eur, pričom žalobcovi neuhradil žiadnu sumu. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 525,70 eur a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia riadnych úrokov vo výške 27 % ročne zo sumy 533,70 eur od 17.7.2019 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov, nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 27 % ročne z dlžnej úverovej istiny zamietol.
Žalobca požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 619,92 eur od 17.7.2019 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na platné zosplatnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, nepreukázal, že by pred zosplatnením úveru zaslal žalovanému výzvu, ktorou by ho vyzval na úhradu aktuálne dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade jej neuhradenia. V zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ ide pritom o podmienku, ktorá musí byť splnená, ak chce veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Bez splnenia tejto podmienky nemožno považovať zosplatnenie za platné. Na druhej strane v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je špecifický tým, že dlžník má možnosť čerpať ľubovoľnú sumu peňažných prostriedkov až do výšky úverového rámca a tieto môže splácať rôznymi splátkami (samozrejme musí platiť aspoň minimálnu splátku) a ak nemá vyčerpaný celý úverový limit, alebo ak už určitú časť dlhu splatil, môže opakovane čerpať tieto peňažné prostriedky a splácať ich. Tento proces sa môže dookola opakovať až do skončenia zmluvy, ktorá môže trvať roky. V obdobných zmluvách sa pritom doba trvania zmluvy zväčša dohodne na neurčitú dobu, v dôsledku čoho má dlžník možnosť podľa potreby čerpať peňažné prostriedky kedykoľvek. Dlžník teda má povinnosť uhradiť dlh v aktuálnej výške podľa stavu čerpania. Žalobca v danom prípade zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.7.2019, táto listina bola doručená žalovanému dňa 22.7.2019. Skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o zosplatnení úveru, má pritom zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení dlhu dňa 22.7.2019. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so žalovanou sumou, až odo dňa 23.7.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď mu bolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru.
Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok zo omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o zosplatnení úveru, t.j. od 23.7.2019 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol.
Trovy konania
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 637,92 eur (100 %), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 525,70 eur (82,41 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 112,22 eur (17,59 % neúspech žalobcu je úspechom žalovaného) žalobu zamietol. Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 64,84 % (82,41 – 17,59).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.