Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/128/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobkyne Veronica Rockwell, rod. Bajmóciová, nar. 18.1.1948, bytom 334 Saybrook Road, ORANGE CT 064 77, USA, zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Peter Bajmóczi, nar. 24.8.1943, bytom Postupimská 6, Košice, zastúpenému JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2013, č.k. -152 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 4.358,57 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa 18.4.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 149.186,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 1.5.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodňovala tým, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I bol žalovaný právoplatne uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 18.4.2008 spôsobil dopravnú nehodu, pričom v osobnom motorovom vozidle bola aj žalobkyňa, ktorá pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to podľa uznesenia o vznesení obvinenia zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu siedmeho rebra vľavo, pohmoždenie chrbta, prítomnosť vzduchu v ľavej hrudnej dutine s predpokladanou práceneschopnosťou a liečbou šesť týždňov. Pre účely trestného konania bol vo veci ustanovený znalec MUDr. Zoltán Sidor, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 46/2008 dňa 16.7.2008. V tomto znaleckom posudku vyčíslil bolestné v počte 280 bodov pri náhrade 402,92 Sk za jeden bod, ktorú poisťovňa žalovaného aj v skutočnosti vyplatila žalobkyni, o čom svedčí likvidácia poistnej udalosti č. 9513192002 z 5.12.2008. Doplnkom k znaleckému posudku vypracovaného znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom, PhD. bolo vyčíslené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Týmto znaleckým posudkom č. 27/2011 znalec vyčíslil sťaženie spoločenského uplatnenia na 485 bodov a v zmysle tohto posudku poisťovňa KOOPERATIVA, a. s. uhradila žalobkyni doplatok v sume 11.188,95 eur, t. j. 485 bodov x 15,38 eur pri 50%-nom navýšení bodového ustálenia vykonaného znalcom, o čom je ako dôkaz doklad označený ako poistná

udalosť 9518098824 zo dňa 4.11.2011. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené znalecké dokazovanie v celom rozsahu, nezohľadnilo subjektívne pocity stále pretrvávajúcej bolestivosti utrpených zranení, spôsobilosť v bežnom živote jej obmedzenia nad rámec, ako to ustanovil znalec v znaleckom posudku č. 27/2011. Pretrvávajú u nej subjektívne pocity bolesti, štípania, pálenia v miestach zranení a to aj v kľudovom stave, čo jej spôsobuje pocit čerstvej rany. Po dopravnej nehode vnímaná citlivosť v miestach nervových ukončení nebola v dodatku znaleckého posudku č. 27/2011 náležite ohodnotená. Pred dopravnou nehodou bola žalobkyňa vo svojom okolí známa ako energická osoba. V súčasnosti u nej pretrvávajú opuchy, má podstatne zhoršenú ohybnosť, niektoré úkony nemôže vonkoncom vykonávať tak, ako ich robila v minulosti a preto následky dopravnej nehody ju obmedzujú v rodinnom, intímnom živote, v starostlivosti o domácnosť, v hraní sa s vnúčatami, v cvičení, zúčastňovania sa spoločenských akcií a pod.. Pri dopravnej nehode boli poznačené všetky časti jej tela, t. j. krk, lopatka, čelo, hlava, ktoré jej každodenne spôsobujú subjektívne ťažkosti. Vizuálne dopady dopravnej nehody u nej spôsobili aj psychickú traumu v dôsledku ktorej osivela, čo doposiaľ nebolo ohodnotené a preto vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom v znaleckom posudku č. 27/2011 považovala za nedostatočné a žiadala primerané 20-násobné plnenie v zmysle bodového hodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Sidorom z 13.4.2011. Navrhovala pribratie znalca z plastickej chirurgie, keďže má aj vizuálne následky a to zohyzdenie na tvári.

Následne žalobkyňa uviedla, že vyčíslila uplatnený nárok vo výške 20-násobku poistného plnenia na základe voľnej úvahy. Mminimálne vo výške 6.000,- eur je nárok preukázaný na základe bodového vyčíslenia znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 2/2012 z 10.12.2012 s tým, že zdôraznila, že uplatnený nárok sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50%, ale taktiež zahŕňa aj bolestné a jeho zvýšenie, nakoľko z tohto znaleckého posudku sa dozvedela aj o rozdiele v bodovom hodnotení bolestného.

Žalovaný a vedľajší účastník žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť pričom žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu a bol toho názoru, že žalovaná mala byť Kooperativa poisťovňa a.s.. Poukazovali na na absenciu relevantných dôkazov a tak na nepreukázanie uplatneného nároku. Vzniesli námietku premlčania s poukazom na ust. a , (ďalej len „“).

Na základe zisteného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia v zmysle , , , , a , a prvá veta cit. zák., cit. zák., a cit., zák., cit. zák., a cit. zák., cit. zák., a cit. zák., cit. zák., ,, až 8 cit. zák., ,,, cit. zák., , a dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobkyni bola v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.4.2008 spôsobená škoda na zdraví. Nehodu zapríčinil žalovaný ako vodič a prevádzateľ motorového vozidla EVČ: KE437BK. Na predmetné motorové vozidlo bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa mohla uplatniť nárok na náhradu škody voči žalovanému ako vodičovi - vinníkovi nehody ( ), voči žalovanému ako prevádzateľovi vozidla ( ) alebo voči vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi ( ), či voči všetkým zároveň, ale voľba je výlučne na poškodenej. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa označila na strane žalovaného vodiča - vinníka nehody, ktorý je tak podľa konštatovania súdu prvého stupňa pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Ďalej súd prvého stupňa posudzoval vznesenú námietku premlčania a uviedol, že podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Skonštatoval, že v dôsledku nehody bola žalobkyňa liečená do 1.7.2008. Podľa lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012 prvý krát bolo možné hodnotiť bolestné 3.7.2008 a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné po prvýkrát stanoviť v roku 2009. V konaní nebolo preukázané, aby po skončení

liečenia bol vykonaný u žalobkyne v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, s ktorým by bol spojený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ( ), ani aby vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal a ktorý by zakladal ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ). Podotkol, že sama žalobkyňa vypovedala, že všetky komplikácie a obmedzenia sa u nej prejavujú od prvého dňa, čelo ju bolí stále rovnako a asi po roku sa zhoršili bolesti v hrudnej kosti, kolene, lopatke, krku, aj pocity strachu sa zhoršili. Neabsolvovala, ale už ďalšiu hospitalizáciu, ústavnú liečbu ani rehabilitáciu a nenavštívila psychiatra. Pneumotorax vpravo a dvojnásobná zlomenina členku dolnej končatiny sa v zdravotnej dokumentácii od samého počiatku neuvádzali, a žalobkyňa nepreukázala, že by vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Vzhľadom na uvedené mal tak súd prvého stupňa za preukázané, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné uplynula najneskôr dňa 3.7.2010 a na uplatnenie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jeho zvýšenia uplynula najneskôr o rok neskôr, t.j. 3.7.2011 a keďže žaloba bola na súd prvého stupňa podaná dňa 18.4.2012, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Pre úplnosť dodal, že vedľajší účastník žalobkyni uhradil plnenie podľa bodového hodnotenia uvedeného v znaleckých posudkoch, ktoré mu žalobkyňa včas predložila, a to v zákonom maximálne prípustnej výške ( a ).

Keďže žalovaný a vedľajší účastník sa úspešne dovolali premlčania, súd prvého stupňa na ňu musel prihliadnuť a nemohol žalobkyni premlčané právo priznať a preto žalobu zamietol.

Keďže mal súd prvého stupňa za dostatočne zistené a preukázané rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to výsluch MUDr. Burdu, MUDr. Sidora, príp. MUDr. Kmeťovej, ani znalecké dokazovanie o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorých vykonanie navrhovala žalobkyňa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) a zaviazal žalobkyňu, ktorá nemala v tomto konaní úspech, zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 4.358,57 eur, v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie s odkazom na ust. a

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , , a , teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu odvolania aj podľa . Uplatnené odvolacie dôvody odôvodňovala tým, že kým dňa 19.7.2012 v Nórsku neutrpela úraz členka v dôsledku zlej funkcie kolena (ako dôsledok nesprávnej liečby), pociťovala zdravotné problémy, ktoré síce dávala do súvisu s poistnou udalosťou, ale nemala odborné vyjadrenie lekára na príčinu takto subjektívne vnímaných ťažkostí. Po uvádzanom úrazovom deji zistila, že na jej výslednom zdravotnom stave sa môže významnou mierou podieľať aj zdravotnícka neodbornosť, v dôsledku ktorej buď bola nesprávne liečená, resp. zdravotne závadný stav nebol vôbec diagnostikovaný a v dôsledku toho nebol ani liečený. Podotkla, že už v priebehu r.2012 z dôvodu subjektívnych ťažkostí bola presvedčená o existencii iného, než hodnoteného zdravotného následku a preto hľadala znalcov za účelom revízie znaleckého posudku a jeho dodatku a tiež lekárskej správy - bodového hodnotenia. Preto požiadala lekárov špecialistov na prehodnotenie jej zdravotného stavu z pohľadu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia pri súčasnom porovnaní so znaleckým posudkom a jeho dodatkom vypracovaným znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom. Bez vypracovania nového znaleckého posudku preto nemohla pristúpiť ani k mimosúdnemu uplatneniu plnenia vedľajším účastníkom, keďže nepoznala inú škodu, len takú, aká bola z dôvodu jednotlivých hodnotených položiek podľa platnej úpravy vyčíslená. To sa až stalo vypracovaním znaleckého posudku LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., ktorý obsahoval nové položky hodnotenia bolestného a spôsob hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že nedostatky tohto znaleckého posudku vzhľadom na námietky žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka mienila odstrániť procesne v konaní výsluchom MUDr. Rastislava Burdu, hlavného konzultanta a zodpovedného za výkon znaleckej činnosti, čo súd odmietol vykonať, pričom formálna

neúplnosť tohto znaleckého posudku spočívajúca v pochybnostiach o podkladoch, na základe ktorých bol tento posudok vypracovaný, je podľa nej stále vysvetliteľným nedostatkom, ktorý môže odstrániť navrhnutý znalec. Podotkla, že za účelom vypracovania tohto znaleckého posudku sa musela dostaviť do Košíc z miesta svojho bydliska v USA. Aj keď súd prvého stupňa jej návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. Burdu a MUDr. Sidora nevyhovel, zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného LEGE ARTIS znaleckou organizáciou, s.r.o. je ale zrejmé, že doterajším postupom vypracovaná lekárska správa a bodové ohodnotenie pre účely vyčíslenia bolestného neobsahovala položku 86b - pneumotorax vpravo, a taktiež obsahuje novú položku 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a to len preto, že bola podrobená psychiatrickému vyšetreniu u znalkyne MUDr. Ivici Mitríkovej Kmečovej. Znalci, ktorí vypracovali znalecký posudok č. 2/2012 predložený v konaní sú zapísaní v zozname znalcov vedeného na Ministerstve spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo a ním sama žalobkyňa poskytla podklady, resp. dala súhlas k vyžiadaniu dokladov. Zdôraznila, že námietka vedľajšieho účastníka spočívajúca v premlčaní uplatneného nároku titulom uplatnenia parciálnych nárokov je nesprávna, nakoľko do doby vypracovania tohto znaleckého posudku v rozsahu nových položiek sa dozvedela o nových hodnotiteľných diagnózach a od uvedeného dňa jej preto plynie premlčacia lehota nová. Bez tohto znaleckého posudku preto nemala vedomosť o škode a preto bola toho názoru, že jej nárok sa nepremlčuje. Poukazovala na Zborník rozhodnutí Z IV str. 632 a to, že „Poškodenému môže zo škodlivej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu vzniknúť aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok z hľadiska premlčania treba posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Nemožno paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na vykonanie práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína vždy plynúť v prvý deň po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného. Pojem „dozvie sa o škode" ( ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde". Ďalej bližšie ozrejmila prečo v konaní ako žalovaného označila vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil ako aj poisťovateľa na strane vedľajšieho účastníka. Na záver uviedla, že k takto v žalobe uvádzanej sume 149.186,- eur nad rámec hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100.000,- eur je škoda jej spôsobená zásahom do osobnej integrity s poukazom na ust. a , ako aj čl. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11.7.2007. Uviedla, že v rámci náhrady škody spôsobenej na zdraví je daná odporcova zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, akou je bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom výška náhrady sa určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom v zmysle týchto ustanovení má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej lehote ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. , , pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a rozsudok v súlade s verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.4.2015 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. posch. oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 8.4.2015.

Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobkyňa uvádza existenciu odvolacích dôvodov podľa teda, že že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa , teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj podľa a to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ).

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. až , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa v súlade s vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie uplatneného nároku z hľadiska relevantného hmotného práva. Odvolací súd preto súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že aj keď žalobkyňa navrhovala vypočuť MUDr. Burdu, MUDr. Sidora, prípadne MUDr. Kmeťovú a vykonať ďalšie znalecké dokazovanie na hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa vzhľadom na dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci postupoval správne, ak ďalšie dokazovanie navrhnutými dôkazmi vo veci nevykonal. Aj odvolací súd podotýka, že vzhľadom na dôvodnosť vznesenej námietky premlčania by vykonanie týchto dôkazov z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj pre posúdenie uplatneného nároku nebolo účelné.

Odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa správne a dôsledne vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z a nasl. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pri posudzovaní významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti, pravdivosti a vierohodnosti), pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo. Uplatnený nárok posúdil podľa správny ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových záverov) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o nedôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku a to vzhľadom na dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola v dôsledku dopravnej nehody dňa 18.4.2008 spôsobená škoda na zdraví, pričom nehodu zapríčinil žalovaný ako vodič a prevádzateľ motorového vozidla a na predmetné motorové vozidlo bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u vedľajšieho účastníka. Preto si mohla žalobkyňa uplatniť nárok na náhradu škodu tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa voči žalovanému ako vodičovi - vinníkovi nehody ( ), voči žalovanému ako prevádzateľovi vozidla ( ) alebo voči vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi ( ), či voči všetkým zároveň. Žalobkyňa za žalovaného označila vodiča - vinníka nehody a prevádzateľa vozidla a tým správne na strane žalovaného označila pasívne legitimovaného účastníka vo veci.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ustanovený znalec MUDr. Zoltán Sidor vypracoval znalecký posudok č. 46/2008 dňa 16.7.2008 v ktorom vyčíslil bolestné v počte 280 bodov pri náhrade 402,92 Sk za jeden bod, pričom náhradu bolestného poisťovňa žalovaného žalobkyni vyplatila, čo žalobkyňa ani v podanom odvolaní nenamietala. Taktiež na základe doplnku k tomuto znaleckému posudku v znaleckom posudku č. 27/2011 bolo vyčíslené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 485 bodov, v zmysle ktorého poisťovňa Kooperativa, a.s. uhradila doplatok v sume 11.188,95 eur, t.j. 485 bodov x 15,38 eur pri 50-násobnom navýšení bodového ustálenia vykonaného znalcom. Žalobkyňa v priebehu konania dala vypracovať znalecký posudok na bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že podľa tohto znaleckého posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012 prvý krát bolo možné hodnotiť bolestné 3.7.2008 a sťaženie spoločenského uplatnenia v r. 2009, pričom v ústavnej starostlivosti bola žalobkyňa od 18.4.2008 do 22.4.2008 a bolestné bolo stanovené na 460 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 690 bodov. Prílohu tohto posudku tvorila správa o psychiatrickom vyšetrení od MUDr. Mitríkovej Kmečovej z 22.11.2012, o neurologickom vyšetrení od MUDr. Georgíny Takátsovej z 23.11.2012 a o spirometrickom vyšetrení z 22.11.2012.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby po skončení liečenia bol u nej vykonaný v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, s ktorým by bol spojený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ( ), ani že by vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal a ktorý by zakladal ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( Z.z:). Sama žalobkyňa vypovedala, že všetky komplikácie a obmedzenia sa u nej prejavujú od prvého dňa, čelo ju bolí stále rovnako, asi po roku sa zhoršili bolesti v hrudnej kosti, kolene, lopatke, krku aj pocity strachu sa zhoršili, pričom neabsolvovala už ďalšiu hospitalizáciu, ústavnú liečbu, ani rehabilitáciu, a nenavštívila psychiatra. Pneumotorax vpravo a dvojnásobná zlomenia členku dolnej končatiny sa v zdravotnej dokumentácii od samého počiatku neuvádzali a preto aj odvolací súd zastáva ten názor, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby tieto ochorenia vznikli neskôr v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Ani v podanom odvolaní žalobkyňa ničím nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti o zdravotníckej neodbornosti, nesprávnom diagnostikovaní a nesprávnej liečbe ochorení, ktoré jej vznikli v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným a taktiež ničím nepreukázala skutočnosť, aby úraz členku spôsobený dňa 19.7.2012 v Nórsku bol spôsobený zlou funkciou kolena v dôsledku nesprávnej liečby. Odvolací súd podotýka, že uvedená skutočnosť nevyplynula ani z ňou predloženého znaleckého posudku vypracovaného LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. č. 2/2012, ani z doteraz vykonaných výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd podotýka, že tieto skutočnosti sú len ničím nepodloženými tvrdeniami žalobkyne.

K vznesenej námietke premlčania odvolací súd konštatuje, že v prípade bolestného začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku ( ) až po ukončení liečebného procesu, pričom v dôsledku nehody bola žalobkyňa liečená do 1.7.2008 a podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012 prvýkrát bolo možné hodnotiť bolestné 3.7.2008 a sťaženie spoločenského uplatnenia v r. 2009. Preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na bolestné uplynula najneskôr

dňa 2.7.2010 a na uplatnenie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia uplynula najneskôr o rok neskôr, t.j. 3.7.2011. Keďže žaloba bola súd prvého stupňa podaná dňa 18.4.2012, stalo sa tak rozhodne po uplynutí premlčacej doby. Treba podotknúť, že posúdenie otázky, kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený závisí od vyjadrenia lekára, čo sa aj stalo v tomto prípade. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila navýšenie bodového ohodnotenia titulom ďalšieho bolesteného a žiadala navýšenie aj sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku popísaných nepriaznivých dôsledkov na jej ďalší osobný život, ako aj v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia s dôsledkom na jej psychický stav. Tieto skutočnosti vyplývali zo znaleckého posudku predloženého už v tomto konaní a vypracovaného LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. č. 2/2012 z 10.12.2012, z ktorého ani podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne nevyplýva, že všetky tieto ochorenia vznikli v príčinnej súvislosti s pôvodnými úrazmi spôsobenými predmetnou dopravnou nehodou. Porovnaním znaleckých posudkov vypracovaných znalcom MUDr. Sidorom titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia jednoznačne vyplýva, že pneumotorax vpravo a dvojnásobná zlomenia členku dolnej končatiny sa v zdravotnej dokumentácii od samého počiatku neuvádzali a taktiež z doplnku k znaleckému posudku vyplýva, že žalobkyňa nebola psychiatricky liečená, neužívala žiadne lieky, ani nepodstúpila žiadne terapie a preto jednoznačne odvolací súd konštatuje, že ani tieto psychické následky nemohli byť v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že žiadnymi dôkazmi žalobkyňa nepreukázala, aby utrpela ďalšiu škodu a prípadne, že by sa prejavil u nej ďalší následok, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ktorý by ako jediný mohol byť odškodnený. Aj odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník žalobkyni uhradil plnenie podľa bodového hodnotenia uvedeného v znaleckých posudkoch, ktoré mu žalobkyňa predložila a to v zákonom maximálnej prípustnej výške s odkazom na ust. a .

Odvolací súd tak dospel k záveru, že závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenému nároku sú správne a vychádzajú zo správnej aplikácie a interpretácie ustanovení hmotného práva vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza iba také námietky a skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku presvedčivo a náležite vysporiadal a ktoré neumožňujú prijať ani odvolaciemu súdu iné rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a tak nemožno považovať za dôvodne podané. Odvolací súd zistil, že nie je naplnený ani uplatnený odvolací dôvod podľa , ktorý vyplýva z obsahu odvolania.

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

Podľa , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkmi uvedené počas konania na súde prvého stupňa alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ), malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska jeho skutkových záverov z pohľadu odvolacej námietky odvolateľky dospel k záveru, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza aj nové skutočnosti, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené. Týmito novými skutočnostiam sú uplatnenie náhrady škody titulom úhrady nemajetkovej ujmy v zmysle a a podľa čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007. K týmto nárokom žalobkyňa nové dôkazy nepredložila ani ich inými dôkazmi v podanom odvolaní nepreukazovala. Túto novú skutočnosť žalobkyňa mohla bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ) a taktiež podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Treba dodať, že podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V zmysle účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa stalo aj v tejto veci žalobkyni.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa , ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže úspešný žalovaný a vedľajší účastník si ich náhradu nežiadali ( , , veta prvá ) a neúspešná žalobkyňa nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlavo 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.