Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-5-2015.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohútovej a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Mareka Dudíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2015, v trestnej veci obžalovaného Ing. N. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T 73/12 zo dňa 29.10.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., s použitím § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného Ing. N. F., nar. X.XX.XXXX v U., trvale bytom G. - A., G. XXX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 31.5.2012 sp.zn. 3 Pv 767/2011/8803 za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že
-21.09.2011 v čase o 20.45 v Košiciach v mestskej časti A., pred rodinným domom na ul. G. Č.. XXX po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol poškodeného MUDr. F. tak, že tohto zozadu sotil, v dôsledku čoho poškodený MUDr. F. dopadol na zem na pravú nohu a koleno, čím mu spôsobil zranenia, a to podvrtnutie pravého kolena, čiastočné roztrhnutie postranného väzu pravého kolena s náplňou a podvrtnutie driekovej chrbtice s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 35 dní,
oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkazuje poškodeného MUDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX S. H., trvale bytom G. - A., G.Á. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 8T/73/2012 bol obžalovaný Ing. N. F., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom G. - A., G. XXX podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 31.5.2012 sp. zn. 3Pv 767/2011/8803 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
-21.09.2011 v čase o 20.45 v Košiciach v mestskej časti A., pred rodinným domom na ul. G. č. XXX po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol poškodeného MUDr. F. tak, že tohto zozadu sotil, v dôsledku čoho poškodený MUDr. F. dopadol na zem na pravú nohu a koleno, čím mu spôsobil zranenia, a to podvrtnutie pravého kolena, čiastočné roztrhnutie postranného väzu pravého kolena s náplňou a podvrtnutie driekovej chrbtice s dobou liečenia a neschopnosťou k práci do 35 dní, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného MUDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G. - A., G. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že samosudkyňa v odôvodnení rozsudku uviedla, že na základe vykonaného dokazovania uverila obhajobe obžalovaného, nakoľko pre pravdivosť jeho verzie svedčia výpovede priamych svedkov I. Z., L.. U. Z. a L.. R. T., ktorí ostatnú časť incidentu videli z kuchynského okna svojho domu. Vzhľadom na pomer svedkyne F. k poškodenému a nejasnosti ohľadom miesta, z ktorého mala skutok pozorovať, ako aj popis skutku, vyhodnotil súd jej výpoveď ako nevierohodnú. Skutkový dej sa podľa názoru súdu čiastočne stal, keďže došlo k verbálnemu konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Toto konanie by mohlo byť prejednané ako priestupok, avšak už došlo k premlčaniu skutku. S týmito právnymi úvahami sa prokurátor nestotožňuje a konštatuje, že medzi obžalovaným a poškodeným boli dlhodobo zlé medziľudské vzťahy, ktoré vyústili do protiprávneho konania z 21.9.2011. Ďalej poukazuje v podanom odvolaní na tú skutočnosť, že v trestnom konaní boli produkované dve skupiny navzájom protichodných dôkazov, na jednej strane sú to výpovede poškodeného a jeho súčasnej manželky I.j a na strane druhej poškodeného a svedkov I. Z., Ing. U. Z. a Ing. R. T..
Poškodený jednoznačne uviedol, že obžalovaný do neho zozadu sácal a drgal, načo preletel cez psov, ktorých mal pred sebou a spadol najskôr na ruku, potom na nohu a zadok, ale vzápätí uviedol, že spadol na zem a na ruku. Nešiel hneď na lekárske ošetrenie, nakoľko sám je lekár. Lekára vyhľadal až v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. Tak isto svedkyňa F. vypovedala, že obžalovaný drgol poškodeného do oblasti drieku. Len z dôvodu pomeru tejto svedkyne k poškodenému nemožno vyvodiť jej nevierohodnosť. Vzhľadom na rozpornosť výpovedí uvedených svedkov prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, kde o jeho objektívnych záveroch nemá pochybnosti. Z týchto záverov dospel k právnemu záveru, že mechanizmus vzniku zranení je v súlade s výpoveďou poškodeného. Naopak z jeho záverov je zrejmé, že je vylúčené, aby poškodený dopadol na zadok tak, ako to tvrdili obžalovaný a svedkovia Z., Z. a Ing. T.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, a to konkrétne tretej hlavy, tretieho dielu Trestného poriadku upravujúcimi dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami trestného konania potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie vrátane preverenia uplatnenej obhajoby obžalovaným Ing. N. F..
Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane ale komplexne, nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.
Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky prokurátorom v podanom odvolaní je potrebné odpovedať na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Obžalovaný Ing. N. F. poprel, aby v kritickom čase v Košiciach v mestskej časti Pereš pred rodinným domom na ul. G. č. XXX zozadu sotil poškodeného MUDr. L. F., keď sa tento snažil oddeliť ich dvoch klbčiacich sa psov v dôsledku čoho by poškodený dopadol na zem, na pravú nohu a koleno. Obžalovaný na druhej strane ale pripustil, že ako sa snažil chytiť za obojok svojho psa, mohli sa s poškodeným MUDr. L. F. o seba obtrieť, dotknúť, ale vylúčil vedomý fyzický kontakt s poškodeným. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplýva, že ich klbčiaci psy sa dostali pred bráničku susedov oproti jeho domu a zrazu registroval, že poškodený MUDr. L. F. tam spadol na zem - na zadok. Obžalovaný vyslovil názor, že pravdepodobne pes sa poškodenému oprel o nohu, ten stratil rovnováhu, pričom na nohách mal obuté šľapky - kroksy a to podľa jeho názoru bolo príčinou pádu poškodeného na zem. Keď poškodený odchádzal z miesta na jeho chôdzi si nevšimol žiadnu zmenu.
Výpoveď obžalovaného korešponduje s výpoveďami svedkov Ing. R. T., rod. Z., I. Z. a Ing. U. Z.. Uvedení svedkovia zhodne potvrdili, že v kritickom čase na mieste, kde mal byť spáchaný skutok, nevideli žiaden fyzický kontakt medzi poškodeným MUDr. L. F. a obžalovaným Ing. N. F.. Na druhej strane ale potvrdili, že videli z kuchynského okna ich domu poškodeného spadnúť na zem, na zadok. Svedkyňa Ing. R. T., ako dôvod pádu poškodeného na zem uviedla jeho pošmyknutie počas odťahovania svojho psa. Zároveň svedkyňa potvrdila, že nasledujúce dni poškodeného videla venčiť psa , pričom nejavil známky poškodenia zdravia. Taktiež svedok Ing. U. Z. tvrdí, že poškodený po incidente chodil vonku so psom. Nevedel sa však vyjadriť, či jeho chôdza bola obvyklá, alebo či bol obmedzený v chôdzi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na stanovisko vyslovené znalcom, že chodiť na prechádzky po utrpení zranenia uvedeného v skutku poškodeným je dosť obmedzujúce.
Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodeným sú dlhodobo zlé medziľudské vzťahy, sama o sebe bez ďalšieho ešte nepreukazuje spáchanie skutku obžalovaným Ing. N. F., ako sa to snaží tvrdiť v dôvodoch odvolania prokurátor. Obžalovaný Ing. N. F. ako už bolo uvedené spáchanie skutku jednoznačne poprel a jeho obhajobu potvrdzujú svedkovia Ing. R. T., rod. Z., I. Z., Ing. U. Z..
Odvolací súd nezistil na strane uvedených svedkov také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vysloviť záver, že títo svedkovia vypovedali tendenčne a nepravdivo. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že svedkovia pred výsluchom na súde zložili prísahu a boli poučení okrem iného aj o trestných následkoch v prípade uvedenia nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu, alebo o zamlčaní takej okolnosti (trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák.).
Títo svedkovia majú s obžalovaným bežné, štandardné susedské vzťahy, zatiaľ čo s poškodeným nekomunikujú, nezdravia sa. Vychádzajúc z ďalších dôkazov, ktoré boli v posudzovanej trestnej veci prvostupňovým súdom vykonané a na ktoré bude v tomto rozhodnutí poukázané uvedené interpersonálne vzťahy ale neodôvodňujú konštatovanie, že svedkovia Ing. T., I. Z. a Ing. U. Z. vypovedali nepravdivo.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že poškodený MUDr. L. F. mechanizmus vzniku zranení vo výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal rozporne. Najskôr totiž tvrdil (čl. 138), že keď ho obžalovaný Ing. N. F. sotil, preletel cez psov, dopadol na zem na koleno, ruku. V ďalšej časti výpovede (čl. 141) poškodený upresňoval, že keď obžalovaný začal doňho sácať, stál chrbtom k nemu. Sácal doňho takým spôsobom, že ho „drgol ako by telom do pleca, chrbta“ a on pritom balancoval a potom ho sotil tak, že preletel cez psov a spadol na nohu, ruku , zadok. Súčasne vysvetľoval, že keď ho obžalovaný sotil, snažil sa preskočiť psov, pretože ich mal pred sebou, dokázal ich preskočiť z predklonu. Po sotení obžalovaným preletel cez psov tak, že najprv zodvihol nohu, dopadol na ruku asi na dlaň, potom na koleno a na chrbát (čl.143). Ruku nemal zranenú (pokiaľ sa má na mysli odreniny, zlomenina, či pohmoždeniny).
Výpoveď poškodeného ale nepotvrdzuje ani svedkyňa I. F. pokiaľ ide o pád poškodeného na zem v kritickom čase. Svedkyňa totiž tvrdí, že poškodený nespadol na zem. Videla, že sa mu vysunula šľapka a že sa snažil zachytiť rukou o zem. Jeho koleno nedopadlo na zem.
Krajský súd má zato, že ani závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie , odvetvie chirurgie a traumatológie MUDr. O. C. nie sú postačujúce na vyslovenie jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že obžalovaný Ing. N. F. v kritickom čase spôsobil poškodenému MUDr. L. F. sotením a jeho následným pádom zranenie uvedené v skutku obžaloby okresného prokurátora.
Je síce pravdou, že znalec podvrtnutie pravého kolena a čiastočné roztrhnutie postranného väzu pravého kolena s náplňou a podvrtnutie driekovej chrbtice spája s pádom poškodeného MUDr. L. F., pri ktorom dochádza k rotačnému pohybu v oblasti kĺbových plôch a pritom môže dôjsť i k natrhnutiu až roztrhnutiu kolenných väzov, pričom k podvrtnutiu driekovej chrbtice môže dôjsť taktiež pri páde a súčasnom stočení v oblasti drieku.
Treba zároveň ale uviesť, že znalec pripustil aj iný náhodný mechanizmus vzniku zranenia poškodeného MUDr. L. F., avšak bez bližšej odbornej argumentácie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd má zato, že znalec síce konštatoval, že poškodený MUDr. L. F. mal podľa jeho vlastných vyjadrení „ prepadnúť,
resp. spadnúť cez psov“ a udrieť si pravé koleno, ale nevedel jednoznačne uviesť veľkosť prekážky, ktorú bral do úvahy v prípade zisteného mechanizmu vzniku zranenia poškodeného a ktorú mal poškodený pred dopadom na zem prekonať. Rovnako znalec nevedel na hlavnom pojednávaní zaujať jednoznačné stanovisko k otázke, či poškodený mohol z predklonu, z miesta preskočiť vytvorenú prekážku (dvoch psov) a tvrdil, že vychádzal iba z výpovede poškodeného, že spadol cez psov a odvolával sa na fakt, že nevie, aká bola v kritickom čase fyzická zdatnosť poškodeného , ako aj vplyv subjektívneho prekvapenia pri sotení. Bez poznania týchto skutočností nie je možné zaujať stanovisko k položenej otázke.
Krajský súd ďalej zistil, že znalec sa jednoznačne nevyjadril ani k intenzite sácania obžalovaného do poškodeného ako možnej príčiny pádu poškodeného MUDr. L. F. na zem - na cestu s asfaltovým povrchom, ktorá má podstatný a rozhodujúci význam pre posúdenie povahy, charakteru a rozsahu zisteného zranenia poškodeného.
Znalec vôbec nepracoval s alternatívou, že poškodený mal spadnúť na zem na ruku, obmedzil sa len na tvrdenie, že poškodený neudával, aby spadol na ruku, ale tvrdil len to, že pri páde si udrel koleno, napriek tomu, že poškodený vo svojej výpovedi dňa 6.12.2011 uviedol, že dopadol na ruku, napokon táto výpoveď je aj súčasťou znaleckého posudku, jeho II. časti čl. 54 a napriek uvedenej skutočnosti nedal znalec jednoznačnú , jasnú a nespochybniteľnú odpoveď na otázku, že ak by poškodený MUDr. L. F. dopadol na ruku, či by pritom mal poranenú ruku.
Znalec napokon vylúčil , aby pri mechanizme úrazového deja uvádzaného poškodeným, mohol poškodený dopadnúť na zem, na zadok a vysvetlil, že musel spadnúť v smere predklonu, avšak aj poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako to už bolo v tomto rozhodnutí vyššie uvedené uvádzal, že po sotení obžalovaným spadol na zadok a chrbát.
V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že poškodený MUDr. L. F. na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach, Sídlisko KVP dňa 22.9.2011 vrámci podaného oznámenia sa vyjadril, že obžalovaný Ing. N. F. ho viackrát sotil rukami a výslovne tvrdil, že mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a vôbec sa nezmieňoval o páde na zem, po sotení obžalovaným. Krajský súd vyjadrenie poškodeného MUDr. L. F. na hlavnom pojednávaní súvisiace s vyššie uvedenou skutočnosťou, spočívajúce v tvrdení, že zranenie viac menej bagatelizoval napriek tomu, že cítil bolesť a nepovažoval ho za také, ktoré vyžaduje odbornú pomoc hodnotil ako nevierohodné, ale aj nelogické už aj preto, že podľa znalca prejavy zranenia v prípade, že k nemu došlo tak, ako to uvádzal poškodený museli byť ihneď zrejmé keďže bolesť kolena a rovnako aj v driekovej oblasti sa objaví bezprostredne po zranení a následne sa môže bolesť už len zosilňovať a preto je vylúčené, aby sa poškodený vôbec nezmienil o zranení pri existencii bolesti, ako to sám uvádzal. Rovnako nemožno nehodnotiť v tejto súvislosti aj tú skutočnosť, že poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie až dňa 27.9.2001 a nevyužil pri vzniku zranenia ani službu Pohotovosti pre dospelých (LSPP), resp. Pohotovostnú službu na traumatologickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Uvedené zistenia podľa názoru krajského súdu taktiež spochybňujú tvrdenie poškodeného MUDr. L. F. , že k jeho zraneniu došlo dňa 21.9.2011 za okolností ním uvádzaných, pretože poškodený nepostupoval spôsobom obvyklým pri oznámení vecí polícii, keď neuviedol podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by preukazovali spáchanie skutku a svoje tvrdenia následne nepodložil aktuálnou lekárskou správou vystavenou v deň , prípade nasledujúci deň po vzniku zranenia, ktorá by bola dôkazom o bezprostrednom ošetrení zranenia, ihneď po jeho vzniku.
Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil vykonané dôkazy v posudzovanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom, vyhodnotil a prihliadol na všetky okolnosti prípadu a zaujal stanovisko na rozdiel od okresného súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pretože vyjadrenie poškodeného MUDr. L. F., že „obžalovaný medzitým stále vykrikoval nezmyselné, ironické poznámky, výsmešnosti“ ako to vyplýva z čl. 138 odvolací súd neklasifikoval ako- verbálny konflikt obžalovaného a poškodeného, a teda časť skutkového deja, pretože podstata skutku je určená účasťou obžalovaného na určitej trestne stíhanej udalosti z ktorej vzišiel následok, významný z hľadiska trestného práva hmotného, pričom skutok je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu a uvedené verbálne vyjadrenie obžalovaného podľa zistenia krajského súdu takú povahu a charakter nemá.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, podľa názoru krajského súdu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa skutok, pre ktorý je obžalovaný Ing. N. F. stíhaný stal, a teda aby k zraneniu poškodeného MUDr. L. F. došlo v kritickom čase, po predchádzajúcom verbálnom konflikte a fyzickom napadnutí poškodeného obžalovaným Ing. N. F., a preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože obžalovaného Ing. N. F. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil (§ 288 ods. 3 Tr. por.). V takomto prípade je uvedený postup obligatórny.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.