Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-22-2015.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, práv.zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 31819702 proti odporcovi: D. Š., P.. XX.X.XXXX, D. XXX, B., Č. Z. o zaplatenie 462 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, súdu doručeným dňa 25.7.2014, domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 462 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 462 Eur od 21.05.2009 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 9.1.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená Zmluva o úvere č. 320090056 na sumu 350,- Eur , za poplatok za správu úveru vo výške 189,- Eur. Celkovú čiastku 539,- Eur sa odporca zaviazal uhradiť v 7 mesačných splátkach vo výške 77,- Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporca uhradil celkom sumu 77 Eur, posledná splátka bola uhradená dňa 9.1.2009. Keďže odporca záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, navrhovateľ využil zmluvou mu dané právo a zosplatnil celý úver ku dňu 20.05.2009. Dlžná čiastka tak predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s poplatkom vo výške 539,- eur a uhradenou sumou 77 Eur. Ďalej navrhovateľ požadoval od odporcu aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462,- od 21.5.2009 až do zaplatenia. Keďže odporca neuhradil dlh ani napriek výzvam navrhovateľa, obrátil sa s návrhom na súd.
Odporca návrh navrhovateľa uznal v celom rozsahu. Žiadal však o povolenie splácania dlhu v splátkach po 50 Eur, vzhľadom na to, že má tri vyživovacie povinnosti.
Vec bola prejednaná podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a s takýmto postupom súhlasili a v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o úvere č. 320090056 zo dňa 9.1.2009 vrátane obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 29.5.2009, poštových podacích hárkov, predžalobnej upomienky zo dňa 25.3.2009, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
1.10.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Er 1178/2012, pracovnej zmluvy odporcu a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli dňa 9.1.2009 Zmluvu o úvere č. 320090056 (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 350 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi spolu s poplatkom za správu úveru 189 Eur v 7-ich mesačných splátkach vo výške 77,- Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporca uhradil celkom sumu 77 Eur, posledná splátka bola uhradená dňa 9.1.2009. Úver bol poskytnutý v zmysle článku I zmluvy za odplatu a celkový úrok vo výške 20 % istiny. V zmluve je odporca označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou trvalého pobytu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky.
Odporca poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, hoci ho k tomu navrhovateľ vyzval upomienkou zo dňa 25.3.2009. V upomienke ho upozornil, že ak bezodkladne nesplní dlh, tak do 15 dní v zmysle § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka využije svoje právo a bude od neho požadovať úhradu celého úveru .
Pretože odporca dlh nesplnil, navrhovateľ mu dňa 29.5.2009 oznámil, že celý dlh titulom úveru sa stal splatným ku dňu 20.5.2009 a vyzval ho podľa bodu 1 Obchodných podmienok na úhradu nesplatenej istiny, úroku a odplaty vo výške 462,- Eur a paušálnej náhrady nákladov 66,39 €, pod hrozbou podania žaloby na súd.
V písomnom vyjadrení zo dňa 1.10.2014 navrhovateľ uviedol, že uplatnený nárok je odôvodnený, nepremlčaný a oprávnený, a preto žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Premlčacia lehota začala plynúť dňom 21.5.2009, t.j. prvým dňom po zosplatnení záväzku, a to vo všeobecnom trvaní 3 rokov. Mal za to, že dňa 5.10.2009 začala premlčacia lehota spočívať, keďže si navrhovateľ uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave zriadenom Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s. Dňa 19.4.2011 Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave vydal rozhodcovský rozsudok, sp.zn. 096/2009. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, navrhovateľ podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 3 Er 1178/2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Počas časového intervalu od doručenia žaloby navrhovateľa Medzinárodnému rozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica o zastavení exekučného konania, premlčacia lehota spočívala. Navrhovateľ mal za to, že splnil podmienky zakotvené v § 112 Občianskeho zákonníka, teda sám inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný právoplatný rozsudok. Keďže inicioval exekučné konanie, boli splnené podmienky pre spočívanie premlčacej lehoty.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 3 Er 1178/2012, ktorého súčasťou je aj rozhodcovský rozsudok Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zariadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s., Bratislava, sp.zn. 096/2009 zo dňa 19.4.2011 súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal svojho práva na zaplatenie 462 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 462,- Eur od 21.05.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 27 Eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom máj 2009 až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov vo výške 70 Eur titulom dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere zo dňa 9.1.2009 v rozhodcovskom konaní pred Medzinárodným rozhodcovským súdom v Bratislave zariadeným Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s., Bratislava, a to žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 5.10.2009. Právomoc rozhodcovského súdu mala vyplývať z Rozhodcovskej doložky zakotvenej pod bodom 11 Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory zo zmluvy vrátane sporov o platnosť, výklad sa predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zariadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., Bratislava. Zároveň bolo uvedené, že týmto nie je dotknuté právo dlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR. Po prejednaní danej veci rozhodol rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom č.k. 096/2009 zo dňa 19.4.2011. Navrhovateľovi priznal sumu 462 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 462,- Eur od 21.05.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 13,50 Eur za každý začatý
mesiac omeškania začínajúc mesiacom máj 2009 až do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. Na rozhodcovskom rozsudku je vyznačený dátum právoplatnosti 10.08.2012 a vykonateľnosti 14.08.2012.
Nakoľko si odporca v stanovenej lehote nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, navrhovateľ podal dňa 20.11.2012 návrh na začatie konania na exekútorskom úrade JUDr. Bohumila Kabáta v Bratislave. Okresný súd Považská Bystrica Uznesením č.k. 3Er/1178/2012-15 zo dňa 17.1.2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, pričom bol reálny predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Na tom nič nemení skutočnosť, že v zmluvných podmienkach bola daná možnosť dlžníkovi na podanie návrhu na začatie konania na všeobecnom súde. Túto doložku si spotrebiteľ nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane úverových zmluvných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Doložka bola do úverových zmluvných podmienok vsunutá oprávneným ešte pred vznikom samotnej zmluvy (pretože tieto nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov). Z uvedeného dôvodu považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú, pričom bez platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc v spore z úverovej zmluvy rozhodovať, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Následne súd exekučné konanie zastavil uznesením č.k. 3Er/1178/2012-17 zo dňa 18.2.2013.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Občianskeho zákonníka.“/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ poskytol odporcovi úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca neuzatváral zmluvu v rámci predmetu jeho obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa. Súd preto na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť Premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 112 Obč.zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Vzhľadom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo skúmal otázku premlčania nároku navrhovateľa a následne dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný.
Súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa podľa ust. § 100 ods. 1 a § 103 Obč. zák.. , nakoľko právna úprava podľa občianskeho zákonníka je v tomto prípade pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšia. K aplikácii Občianskeho zákonníka na otázku premlčania v spotrebiteľských zmluvách sa prikláňa i väčšina judikatúry na uvedenú tému ako i zákonodarca, ktorý v ust. § 52 ods. 2 OZ ( s účinnosťou od 1.4.2015 ) stanovil, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z listinných dôkazov, najmä z oznámenia o zosplatnení záväzku (čl.4 spisu) mal súd za preukázané, že navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.5.2009, pričom najneskôr od nasledujúceho dňa začala plynúť premlčacia doba 3 roky, čo znamená, že premlčacia doba uplynula 21.5.2012, pričom návrh bol podaný na súd až dňa 25.7.2014. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že tomuto konaniu predchádzalo už rozhodcovské a exekučné konanie, ktoré proti odporcovi v tej istej veci viedol a po dobu trvania týchto konaní neplynula premlčacia doba, súd sa s týmto názorom nestotožnil.
V zmysle citovaného ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že uplatnenie práva na príslušnom (teda aj rozhodcovskom súde) má za následok spočívanie premlčacej doby. Na to, aby prestala plynúť premlčacia doba však treba, aby veriteľ (navrhovateľ) uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, no podľa súdu ani v rozhodcovskom, ani v exekučnom konaní nebolo právo uplatnené u príslušného subjektu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva okrem iného v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Už v konaní vedenom na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp.zn. 3Er/1178/2012 bolo ustálené, že rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami nebola platná. Toto rozhodnutie síce nie je záväzné pre toto konanie, a teda platnosť rozhodcovskej doložky možno v tomto konaní posúdiť i odchylne od toho, ako bola posúdená v exekučnom konaní, no súd sa stotožnil s názorom o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán - veriteľa a spotrebiteľa. Spotrebiteľova vedomosť o tom, čo rozhodcovské konanie je, aké má špecifiká a následky pre neho samotného, sú veľmi nízke. To na druhej strane využívajú obchodníci a takéto doložky do spotrebiteľských zmlúv vkladajú, a to už s vopred vybraným rozhodcom, ktorý prípadný spor rozrieši v neprospech spotrebiteľa. (viď dôvodová správa k zákonu č. 568/2007). Nakoniec v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč.zák. sú neprípustné dojednania, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom vo veciach spotrebiteľských úverov je to v praxi väčšinou veriteľ, ktorý iniciuje začatie konania, pričom začatie rozhodcovského konania už bráni začatiu konania v tej istej veci na riadnom súde. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý je na takéto rozhodnutie príslušný aj právomocný. V tomto prípade však navrhovateľ uplatnil právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde teda o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka uplatnenia práva u príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 Obč. zák. Po dobu trvania rozhodcovského konania teda premlčacia doba plynula a nespočívala.
Taktiež má súd za to, že ani po dobu trvania exekučného konania premlčacia doba nespočívala, keďže v tomto prípade nachádzacie (rozhodcovské) konanie nemalo prebiehať, pretože rozhodcovská doložka bola absolútne neplatná v dôsledku jej rozporu so zákonom. Rozhodcovský titul bol tak neakceptovateľný ako exekučný titul a oprávnený nemal ani iniciovať exekučné konanie, v dôsledku čoho bolo exekučné konanie zastavené. Je preto neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba.
Akceptáciou spočívania premlčacej lehoty po dobu trvania oboch konaní, by súd pripustil , aby dodávatelia a veritelia umelo predlžovali dobu, po ktorú sa ich pohľadávka voči spotrebiteľovi nielenže nepremlčí, no zároveň sa bude navyšovať o úroky z omeškania, prípadne i riadne úroky.
Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k názoru, že v čase začatia konania už bolo právo navrhovateľa na zaplatenie vyššie žalovanej sumy premlčané, a preto návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Odporca bol v tomto konaní úspešný v plnom rozsahu. Keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.