Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-174-2022.pdf
PDF · 85.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-20C/174/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľky: C. M., U.. XX.XX.XXXX, R. L. D. XX, proti odporkyni: C.K. Š., A.. M., U.. XX.XX.XXXX, R. L. D. XX , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa:
I. Z a k a z u j e odporkyni C. Š., A.. M., U.. XX.XX.XXXX, R. L. D. XX vstupovať do rodinného domu súp. č. XX postavaného na par. č. XXX/XX a na priľahlé pozemky na par. č. XXX/X - záhrada, par. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, par . č. 101 - zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie evidované na LV č. XXX po dobu šesť mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. II. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči odporkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2022 domáha, aby súd odporkyni zakázal vstupovať do domu špecifikovanom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná je jej dcérou, s ktorou býva spoločne v rodinnom dome. Dom je vo vlastníctve synov, ktorých ho nadobudli na základe darovacej zmluvy, pričom v jej prospech je zriadené vecné bremeno v práve doživotného bývania a užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaná sa k nej správa násilne, kričí na ňu a vulgárne jej nadáva, pričom pri jednom z útokov ju fyzicky vyháňala z priestoru kuchyne s nožom v ruke. Často sa tak deje, keď je pod vplyvom alkoholu. Dňa 22.11.2022 prišla žalovaná domov opitá, kričala na ňu, hádzala stoličkami zhadzovala veci zo stola a tým ju ohrozovala. Zľakla sa, volala synom, ktorý privolali policajnú hliadku, ktorá žalovanú vykázala na 14 dní z domu a vec začala riešiť ako priestupok. Násilné správanie má negatívny dopad na jej psychické a fyzické zdravie., Opakovane žalovanej dohovára, aby nepila, ale nerešpektuje ju, pričom začala nadmerne užívať alkohol po tom, čo jej pred 15 rokmi zomrel manžel. Pod vplyvom alkoholu na ňu slovne útočí, každý druhý deň a niekedy ju aj fyzicky ohrozuje. Tým jej spôsobuje stres, ktorý má negatívny vplyv na jej zdravotný stav, keďže má cukrovku a 3x denne berie inzulín a odkedy sa takto k nej žalovaná správam tak jej kolíše hladina cukru v krvi. Tiež má problém so štítnou žľazou, krvným tlakom a so srdcom. Má zo žalovanej strach, že jej ublíži. Odkedy bola žalovaná vykázaná z domu, má väčší pokoj. Navrhla preto nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložil list vlastníctva č. 233, kat. úz. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.11.2022, lekárske správy o jej zdravotnom stave.
4. Z výpisu z LV č. 233, kat. úz. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie súd zistil, že vlastníkmi daných nehnuteľností sú Ladislav a Marek Lengyeloví titulom darovacej zmluvy zo dňa 16.08.2016, pričom navrhovateľka má k nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľností.
5. Z lekárskych správ mal súd za preukázané, že navrhovateľka trpí cukrovkou, lieči sa na systémovú sklerózu so stredne závažnou pľúcnou hypertenziou a so sicca syndrómom.
6. Z potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.11.2022 mal súd za preukázané, že žalovaná bola vykázaná z rodinného domu.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
17. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
18. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
19. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
20. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
21. Z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporkyni vstupovať do domu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je vo výlučnom vlastníctve synov navrhovateľky, pričom navrhovateľka má k nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania nehnuteľností, čo mal súd za preukázané z výpisu v LV č. 233, kat. úz. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie.
22. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel k záveru, že je dôvodný.
23. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je to, že povinná osoba je podozrivá z násilia, ako fyzického tak aj psychického.
24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 M Cdo 10/2012: „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení
násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.“
25. Súd má dôvodné podozrenie z fyzického a psychického násilia osvedčeného zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky ako aj predložených listinných dôkazov, a to najmä z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom (psychickým i fyzickým) odporkyne na navrhovateľku. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že odporkyňa mala navrhovateľku psychicky (dlhodobo) i fyzicky ohroziť v dome, v ktorom obe žijú, pričom k fyzickému násiliu na navrhovateľke nedošlo z dôvodu príchodu policajnej hliadky. Súčasne z podaného návrhu podľa tvrdení navrhovateľky odporkyňa má problém s alkoholom, pričom dohováranie aby nepila nepomáha, keďže odporkyňa nerešpektuje žalobkyňu. Keď je pod vplyvom alkoholu, dostáva sa do konfliktu s navrhovateľkou, ktorá má obavy o svoje zdravie, má stres, ktorý nepomáha jej nepriaznivému zdravotnému stavu, ktorý osvedčila priloženými lekárskymi správami.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným útokom odporkyne na navrhovateľku, ktoré je možné očakávať. Keďže zákonná úprava (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP) vyžaduje dočasnosť tohto opatrenia, súd jeho trvanie z uvedeného dôvodu obmedzil na šesť mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Tento čas považuje súd za primeraný na vyriešenie bytovej otázky odporkyne. Ak v uvedenej lehote nedôjde k úprave pomerov medzi sporovými stranami, nič nebráni navrhovateľke po uplynutí šiestich mesiacov opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnej odporkyni. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).