Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/829/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. X. G., bytom Z., ul. U. E. XX, 2/ G. G., bytom Z., ul. U. E. XX, 3/ U.. U. G., bytom Z., ul. L. O. XXXX/X, všetci navrhovatelia v konaní zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 6434/2, proti odporcom: 1/ R. I., bytom Z., ul. B. XX, 2/ L. I., bytom Z., ul. B. XX, 3/ C. B., bytom Z., ul. J. XXXX/X, 4/ D. B., bytom Z., ul. J. XXXX/X, 5/ Z. X., bytom Z., ul. G. XXXX/X, 6/ D. B., bytom Z., ul. X. XXXX/XX, odporcovia v 1., 2. a 6. rade v konaní zastúpení advokátskou kanceláriou LAWFIRM, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

rozhodol:

I. Súd návrh v časti zriadenia vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom z a m i e t a .

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 18.10.2000 doručený návrh navrhovateľov, ktorým sa v tomto konaní domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemku - parc. reg. „C“ č. 58 zapísaná pre k.ú. Trenčianske Biskupice na LV č. 2513. Súd rozsudkom č.k. -221 zo dňa 20. mája 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. -249 zo dňa 28. júla 2010 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému pozemku a vyporiadal ho tak, že novovytvorený pozemok parc. č. 58/2 s výmerou 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorený geometrickým plánom C.. C. X. č. -105 zo dňa 11.09.2006, overeného Správou katastra Trenčín dňa 23.02.2007 pod č. 140/7 prikázal do podielového spoluvlastníctva C.. X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. E. XXXX/XX, v podiele 1/2-ica a C.. X. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. E. XXXX/XX a jeho manželky G. G., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. E. XXXX/XX v podiele 1/2-ica; novovytvorený pozemok parc. č. 58/3 s výmerou 40 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorený vyššie označeným geometrickým plánom prikázal do výlučného vlastníctva L. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. L. O. XXXX/X; novovytvorený pozemok parc. č. 58/1 s výmerou 303 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorený identickým geometrickým plánom prikázal do podielového spoluvlastníctva R. I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele 4/10, L. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele X/XX, L. I., rod.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X a jeho manželky R. I., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele 2/10, C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X a jeho manželky D. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - V., J. XXXX/X v podiele 2/10, B. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XXXX/X v podiele 1/10 a D. B., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z., X. XXXX/XX v podiele 1/10.

Na odvolanie odporcov v 1., 2., 5. a 6. rade Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. -280 zo dňa 17. mája 2011 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie o zriadení vecného bremena na novovzniknutých parcelách. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že tunajší súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému pozemku správne, ale nezaoberal sa otázkou potreby zriadenia vecného bremena na novovzniknutých parcelách, keď toto posudzovanie je významné pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Pri rozhodnutí má súd zistiť právne významné skutočnosti a uvážiť, či postup podľa je v danom prípade potrebný. Rozsudok č.k. -221 zo dňa 20. mája 2010 nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2011.

Aj keď rozsudok súdu nebol zrušený, naopak bol potvrdený, podľa názoru súdu je konajúci súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle , z ktorého vyplýva, že sa musí zaoberať aj tým, či je potrebné v danom prípade zriadenie vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom. Aj keď už bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu navrhovateľov rozsudkom, iná možnosť postupu súdu v danom prípade, vzhľadom k právnemu názoru odvolacieho súdu, neexistuje.

Za účelom rozhodnutia o zriadení vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom súd nariadil pojednávanie, na ktorom umožnil účastníkom konania vyjadriť sa a zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: listom Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 12.06.2003, listom mesta Trenčín s prílohou z č.l. 64 až 69, passportom miestnych komunikácií ÚPN SÚ Trenčín, územným plánom mesta Trenčín a informatívnym výpisom listu vlastníctva č. 2513 pre katastrálne územie Trenčianske Biskupice.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že podstatou návrhu navrhovateľov bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v úmysle sceliť a rozšíriť ich vlastné pozemky, k čomu v tomto konaní aj došlo. Samotný postoj navrhovateľov k tejto otázke je taký, že nenavrhujú zriadenie vecného bremena. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu je však povinný ďalej konať aj o prípadnom zriadení vecného bremena novovzniknutých pozemkov, pričom v dôsledku tohto zriadenia, by bol zmarený samotný zmysel návrhu, ktorým bolo to, aby sa pozemky navrhovateľov rozšírili. Zriadenie vecného bremena by obmedzilo ich vlastnícke právo neprimeraným spôsobom. Ak by aj súd bol toho názoru, že je potrebné zriadiť vecné bremeno, navrhujú, aby mali možnosť tento pozemok si oplotiť, aby nedochádzalo k možnosti znečistenia tohto ich pozemku odpadkami, ako sa tomu stalo v minulosti. Týmto oplotením by umožnili výkon práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, teda odporcom ako aj tretím osobám, čím by došlo k zamedzeniu takéhoto znečistenia.

Právny zástupca odporcov v 1., 2. a 6. rade uviedol, že sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu je istým spôsobom neštandardné, avšak na podstate veci to nič nemení, nakoľko súd v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má povinnosť skúmať, či existujú dôvody na zriadenie vecného bremena na novovzniknutých pozemkoch. Odvolací súd mal tento rozsudok zrušiť ako celok a vrátiť vec na ďalšie konanie, vrátane riadneho odôvodnenia rozsudku v časti, ktorej by súd nezriadil vecné bremeno. Ak by súd zriadil vecné bremeno, nedochádzalo by k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov a takisto by nedochádzalo k neprimeranému obmedzeniu tých vlastníckych práv, nakoľko pri zrušení a vyporadaní podielového spoluvlastníctva sa v priamo predpokladá, že je možné zriaďovať vecné bremeno k novovzniknutým pozemkom a to za tým účelom, aby sa právne postavenie predchádzajúcich spoluvlastníkov týmto vyporiadaním nezhoršilo. V danom prípade bol spoločným pozemkom pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, ide o ulicu, ktorá je nielen názvom úzka, ale aj v skutočnosti. Ak by sa navrhovatelia rozhodli svoj pozemok oplotiť, prípadne inak ohradiť, znamenalo by to ohrozenie aj bezpečnosti pre účastníkov, ktorí žijú a bývajú na tejto ulici. Podľa názoru odporcov nie je možné uzatvoriť miestnu komunikáciu. V konečnom dôsledku by sa sťažil prístup aj samotných navrhovateľov z opačnej strany. Takisto je potrebné vziať do úvahy, že na tejto ulici sú v zemi uložené aj vodovodné potrubia a telekomunikačné káble. Pozemok, resp. ulica má šírku približne 3 metre, ktorá vylučuje otáčanie vozidiel a teda v prípade uzavretia jedného konca tejto ulice je nevyhnutné cúvanie, pričom dĺžka tejto komunikácie pri ústí pozemkov patriacich navrhovateľom, má dĺžku 115 metrov. Tým by sa podstatným spôsobom sťažil prístup, resp. užívanie pozemku v spoluvlastníctve odporcov. Preto odporcovia navrhujú aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v povinnosti vlastníkov pozemku parc. č. 58/1 strpieť právo prechodu a prejazdu cez ich pozemok v

prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku na parcele č. 58/2 a 58/3. Zároveň vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku parc. č. 58/2 strpieť právo prechodu a prejazdu cez tento pozemok v prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov k pozemku parc. č. 58/1 a 58/3 a takisto vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku parc. č. 58/3 strpieť právo prechodu a prejazdu cez ich pozemok v prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov parc. č. 58/1 a 58/2. Súd musí prihliadnuť na oprávnené záujmy odporcov, ktorých právne postavenie môže byť nezriadením vecného bremena zhoršené a to tým, že dôjde k obmedzeniu pri užívaní ich pozemku v dôsledku zamedzenia vstupu na ich pozemok cez pozemok navrhovateľov. Je na úvahe súdu, či pri rozhodovaní bude brať do úvahy, že tento pozemok má charakter miestnej komunikácie. Aj keď súd vychádza zo stavu, ktorý je daný v čase rozhodnutia súdu, v budúcnosti nie je vylúčené, že tento pozemok môže stratiť charakter miestnej komunikácie a tým pádom môže dôjsť k reálnemu zhoršeniu. Pre rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena nie je významný charakter tohto pozemku, ale stav. Nie je vylúčené, že v dôsledku straty charakteru tohto pozemku ako miestnej komunikácie, by mohlo nastať to, že navrhovatelia by si svoj pozemok oplotili.

Odporcovia v 3., 4. a 5. uviedli, že navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno, aby cesta zostala prejazdná.

Podľa pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa cestného zákona samosprávny kraj a obec zabezpečujú informačný systém zimnej spravodajskej služby ako súčasť jednotného informačného systému zimnej spravodajskej služby a údaje o stave zjazdnosti pozemných komunikácií vo svojom vlastníctve poskytujú bezplatne ministerstvu, technickú evidenciu ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve v súlade s centrálnou evidenciou, stavebnotechnické vybavenie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu. Podľa cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa cestného zákona premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno- technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov, súd právne posúdil vec takto:

V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Nie je teda povinnosťou súdu tak rozhodnúť, ide o možnosť súdu tak urobiť. Ako je uvedené vyššie v rámci tohto odôvodnenia, v zmysle , sa konajúci súd musí zaoberať aj tým, či je potrebné v danom prípade zriadenie vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom. Súd na základe zisteného skutkového stavu konštatuje, že nie je potrebné zriadenie vecného bremena k vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutým pozemkom. Odporcovia poukazovali na potrebu zriadenia vecného bremena kvôli tomu, aby mali zabezpečený prejazd cez bývalý spoločný pozemok, ktorý je ulicou s názvom Úzka ulica, tak ako ho mali doposiaľ. V podstate požadovali zriadenie vecného bremena

spočívajúceho vo vzájomnom práve cesty cez novovzniknuté pozemky parc.č. 58/1, 58/2 a 58/3 v prospech vlastníkov, resp. spoluvlastníkov týchto pozemkov. Podľa citovaného ustanovenia súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok iba v prípade, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak ako zriadením takéhoto vecného bremena. Na vyporiadaním podielového spoluvlastníctva novovzniknutých pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia. Táto skutočnosť vyplýva z miestnej obhliadky a z listinných dôkazov, pričom medzi účastníkmi konania nebola táto skutočnosť ani sporná. V zmysle citovaného ustanovenia cestného zákona smie každý (vrátane odporcov) užívať miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Ak sa na novovzniknutých pozemkoch nachádza miestna komunikácia, je možné uzavrieť, že práve z tejto miestnej komunikácie existuje prístup ku všetkých susediacim pozemkom. Preto nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu by mal súd zriaďovať vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu po de facto miestnej komunikácii (verejne prístupnej ulici). Už len na základe uvedených zákonných ustanovení a daných skutočností majú odporcovia zabezpečené právo užívať aj pozemky evidované ako parc.č. 58/2 a 58/3. Takisto nie je bez menšieho významu aj tá skutočnosť, na ktorú poukázal v závere odôvodnenia aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 11.03.2014, že z novovzniknutých parciel majú odporcovia (konkrétne odporcovia v 1. a 2. rade) prístup na svoje pozemky parc.č. 55 a 56 a k domu na parc. č. 56. Súd preto uzatvára, že odporcovia majú riadny prístup k svojim pozemkom z Biskupickej ulice, pokračujúc po ulici Úzkej (a to iba po pozemku evidovanom ako parc.č. 58/1 v ich spoluvlastníctve). Ak odporcovia poukazovali na to, že navrhovatelia v 1. a 2. rade by si mohli dať oplotiť svoj pozemok parc.č. 58/2, súd v tejto súvislosti poukazuje na platnú právnu úpravu (cestný zákon), podľa ktorej o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Teda nie je možné svojvoľne (odhliadnuc aj od povinnosti stavebníka ohlásiť stavebnému úradu drobnú stavbu, s prípadnou výhradou stavebného úradu uskutočniť ju len na základe stavebného povolenia) z vlastného rozhodnutia oplotiť miestnu komunikáciu a zrušiť pripojenia pozemných komunikácií (v danom prípade oplotením oddeliť dve miestne komunikácie, a to ulicu Javorínsku a ulicu Úzku). Preto súd konštatuje, že ani táto obava odporcov nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie súdu. Ak by v budúcnosti nastal stav, ktorý ako svoju obavu načrtol právny zástupca odporcov v 1., 2. a 6. rade, a to že predmetné pozemky by v budúcnosti mohli stratiť charakter miestnej komunikácie, súd uvádza, že v takom prípade je možné (podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy) domáhať sa zriadenia vecného bremena v samostatnom konaní (ak nedôjde k dohode dotknutých vlastníkov, resp. spoluvlastníkov). Súd však v tejto súvislosti uvádza, že podľa , pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Teda budúce hypotetické možnosti nemajú pre rozhodnutie súdu zásadný význam (je tomu tak zjavne aj vzhľadom na nemožnosť predvídania budúcej právnej úpravy).

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho počtu účastníkov v tomto konaní (celkovo 9 účastníkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.