Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/18/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu F.. D. O., bývajúceho v A., B. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, so sídlom Košice, Račí potok 3, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-45-011/2013 z 28.11.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 28.11.2013 č. KRPZ-KE- VO-455-011/2013 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo 16.07.2013 č. ORPZ-KE- VO-186-013/2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 502,30 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím z 28.11.2013 č. KRPZ-KE-VO-455-011/2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo 16.07.2013 č. ORPZ-KE- VO-186-013/2013, ktorým nebolo vyhovené výzve žalobcu bývalého policajta, predtým zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii V. D.. H. M. A., H. P. X., Ú. P. T. A. X. H. J. X. V. A.D., služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach predloženej prostredníctvom advokáta JUDr. Mariána Juska, požadujúceho vyplatenie stravného za odpracovaných 5,5 hodín výkonu služby dňa 31.01.2011 v sume 3,80 eur a úroku z omeškania za 304 dní za oneskorenú úhradu nevyčerpanej dovolenky v dĺžke 9,5 dňa v sume 28,81 eur.

Žalobca žalobou z 20.01.2014 sa domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti tohto rozhodnutia napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

V žalobe žalobca uviedol, že dňa 21.02.2011 bol prepustený z Policajného zboru SR a až po opakovaných urgenciách dňa 10.01.2012 mu bola na jeho účet vyplatená z depozitu Krajského riaditeľstva PZ suma 384,40 eur za 9,5 dní nevyčerpanej dovolenky. Táto suma však mala byť vyplatená najneskôr dňa 12.03.2011, teda bola vyplatená o 304 dní neskôr. Z uvedeného dôvodu žalobca požadoval vyplatenie úrokov z omeškania vo výške 28,81 eur. Zároveň mu mal bývalý zamestnávateľ doplatiť stravné za odpracovaných 5,5 hodín dňa 31.01.2011 vo výške 3,80 eur. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16.07.2013 pod sp. zn. ORPZ-KE-VO-186-013/2013 nevyhovel žalobcovej výzve s odôvodnením, že finančná náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je služobným príjmom, a preto nemožno na jej splatnosť uplatňovať ustanovenie o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej iba „zákon“) a žiadosť o úhradu stravného vo výške 3,80 eur zamietol z dôvodu, že žalobca dňa 31.01.2011 neodpracoval viac ako 4 hodiny.

Žalobca ďalej uviedol, že s názorom žalovaného, že finančná náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je služobným príjmom, nesúhlasí s odvolaním sa na ustanovenie § 130 písm.a) zákona, podľa ktorého ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky v prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti, alebo preventívnej rehabilitácie. Z ustanovenia § 75 ods.1 a 2 zákona vyplýva, že policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat a za nevyčerpanú dovolenku alebo jej pomernú časť mu patrí náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky. Z ustanovenia § 106 ods.1 zákona vyplýva, že služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Podľa žalobcu z dôvodu, že náhrada za nevyčerpanú dovolenku vypočítava zo všetkých zložiek služobného príjmu, v danom prípade je nutné aplikovať ustanovenie § 106 ods.1 zákona, pretože oprávnená osoba by nemala právnu istotu v tom, kedy a či vôbec jej bude finančná náhrada vyplatená.

Žalobca v žalobe vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dňa 31.01.2011 odpracoval menej ako 4 hodiny. Tvrdil, že v uvedený deň riadne nastúpil do zamestnania, ale nebolo možné, aby si účtoval náhrady za služobnú cestu, pretože služobnú cestu mal podpísanú nadriadeným až od 13:30 hod. daného dňa, napriek tomu, že nadriadeného žiadal, aby mu bol počítaný čas od rána, teda od 7:30 hod. V uvedený deň bol na krajskom riaditeľstve v služobných záležitostiach, preto podľa jeho názoru odpracovaný čas je potrebné počítať od nástupu do zamestnania, teda od 7:30 hod. Poukázal na to, že v uvedený deň nemal dovolenku, služobné voľno, jednodňové ošetrenie, ani absenciu v práci. Uviedol, že nie je možné na túto situáciu aplikovať ustanovenie zákona o osobných prekážkach v práci, pretože u služobného lekára sa bol len objednať na vyšetrenie, keďže jeho pracovisko je v budove Krajského riaditeľstva PZ Košice a skutočnosť, že ide riešiť služobné záležitosti na Krajské riaditeľstvo PZ Košice, oznámil telefonicky v ranných hodinách kolegovi A.. F.. J.. Q., ktorého požiadal, aby vyrozumel priameho nadriadeného X.. B. o tejto skutočnosti, čo sa aj stalo. Skutočnosť, že sa nezapísal do knihy príchodov, nepreukazuje podľa žalobcu to, že nenastúpil do zamestnania, ale to, že nebol od rána na pracovisku vo svojej kancelárii. Žalobca tvrdil, že ani nevedel kde sa kniha príchodov nachádza a že sa má do knihy zapísať, pretože bol rozkazom vyslaný dlhodobo na služobnú cestu na dobu neurčitú, pracovisko Okresného riaditeľstva PZ Malacky.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného sa žalobca mylne domnieva, že v prípade finančnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku ide o „plat za nevyčerpanú dovolenku“. Z ustanovenia § 75 ods.2 zákona je však zrejmé, že v prípade náhrady za nevyčerpanú dovolenku ide o náhradu, nie je plat, pričom žalovaný zdôraznil, že uvedenie služobného platu v kontexte tohto ustanovenia je výlučne za účelom určenia výšky tejto náhrady. Na žalobnú námietku, v ktorej žalobca poukazoval na ustanovenie § 130 ods.1 písm.a) zákona, žalovaný uviedol, že posúdenie času uvedeného v § 130 ods.1 písm.a) - j) zákona ako času vykonávania štátnej služby o platových náležitostí a ďalších náležitostí podľa piatej časti zákona, ktorých priznanie je podmienené vykonávaním štátnej služby má vplyv na ich výšku, pričom argumenty žalobcu uvedené v žalobnom návrhu nevyvracajú odôvodnené konštatovanie žalovaného, že náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je služobným príjmom, resp. jeho zložkou v zmysle zákona. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na vyplatenie sumy stravného vo výške 3,80 eur za odpracovaný čas od 7:30 hod. do 13.00 hod., žalovaný uviedol, že zo o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyplýva, že stravné sa vypláca iba za dni vykonanej služobnej cesty. Žalobca si služobnú cestu v uvedený deň vyúčtoval a účtované náhrady aj stravné za čas od 13:00 hod. do 18:00 hod. boli mu riadne preplatené. Z toho dôvodu ďalšie preplatenie stravného za čas od 7:30 hod. do 13:00 hod. v požadovanej sume je podľa žalovaného neodôvodnené. V prípade nároku na poskytnutie stravovania, resp. stravného lístku za čas do nástupu na služobnú cestu, žalovaný považoval za preukázané, že do 10:00 hod. žalobca neplnil služobné úlohy. Pri posudzovaní nároku na poskytnutie stravovania, resp. stravného lístka, žalovaný považoval za rozhodujúce posúdiť, či žalobca vykonával v potrebnom časovom rozsahu štátnu službu. Zo samotného vyjadrenia žalobcu k sťažnosti Inšpektorátu práce, žalovaný zistil, že dňa 31.01.2011 v ranných hodinách navštívil lekára a potom sa zdržiaval na krajskom riaditeľstve z dôvodu podania trestných oznámení a vybavenia agendy, ktorú však žalobca bližšie nešpecifikoval. Z vyjadrenia odboru inšpekčnej služby Východ zo dňa 16.07.2013 č. SKIS-IS-OISV-2013/001575-02 vyplýva, že žalobca v pracovnej dobe osobne doručil dňa 31.01.2011

trestné oznámenie. Keďže v daný deň nebol žalobca poverený vykonávaním žiadnej služobnej agendy na krajskom riaditeľstve, je zrejmé, že išlo o osobné súkromné aktivity žalobcu, a preto čas od 7:30 hod. do 10:00 hod. nemožno vo vzťahu k nároku na poskytnutie stravovania považovať za výkon štátnej služby. Skutočnosť, že žalobca nemal dňa 31.01.2011 vykázanú dovolenku, služobné voľno, jednodňové ošetrenie, ale ani absenciu, nič nemení na tom, že v spornom čase preukázateľne neplnil služobné úlohy, teda úlohy súvisiace s výkonom štátnej služby. Podľa žalovaného bolo dostatočne preukázané, že v uvedený deň mu nárok na poskytnutie stravovania nevznikol.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvého stupňa v medziach žalobných námietok, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného rozhodnutie Okresného riaditeľstvo PZ v Košiciach, ktorým nevyhoveli žiadosti žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku v súvislosti so skončením služobného pomeru. Podľa žalobcu splatnosť vyplatenia náhrady nastala dňom 12.03.2011 s odkazom na ustanovenie § 106 ods.1 zákona. Podľa žalovaného finančná náhrada za nevyčerpanú dovolenku nie je služobným príjmom podľa § 84 ods.2 zákona, a preto sa na ňu nevzťahuje ustanovenie § 106 ods.1 zákona. Finančná za nevyčerpanú dovolenku bola žalobcovi vyplatená až na základe jeho žiadosti dňa 10.01.2012, keďže jej splatnosť nie je v zákone explicitne uvedená.

Podľa § 75 ods.2 zákona ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.

Podľa § 84 ods.2 zákona príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria zložky uvedené v tomto ustanovení pod písm.a) - r).

Ak ide o príslušného Policajného zboru, služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm.a) - m), o) - r) (§ 84 ods.3 prvá veta zákona). Podľa § 6 ods.1 zákona služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad policajtovi služobný príjem splatný za mesačné obdobie, najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu (§ 106 ods.4 zákona).

Z uvedených ustanovení je podľa súdu zrejmé, že služobný plat príslušníka Policajného zboru tvoria zložky služobného príjmu, a teda služobný príjem je širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa pojem služobný plat. Nie je preto správny záver žalovaného, že splatnosť služobného príjmu vyplývajúca zo zákona, sa nevzťahuje na splatnosť služobného platu. Pretože služobný plat tvoria zložky služobného príjmu, nemôže sa jeho splatnosť odlišovať od splatnosti služobného príjmu, ktorý je uvedený v zákone. Z uvedeného dôvodu bol podľa názoru súdu služobný úrad žalobcu povinný vyplatiť náhradu za nevyčerpanú dovolenku pri skončení štátnej služby, najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto je tu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia okresného riaditeľstva PZ z dôvodu uvedeného v V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom ( ). V ďalšom konaní je potrebné sa zaoberať samotným nárokom žalobcu na úrok z omeškania za oneskorené vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku a objasniť, na základe akého právneho predpisu žalobca opiera svoj nárok a posúdiť jeho opodstatnenie.

Pokiaľ ide o nárok na vyplatenie stravného za deň 31.01.2011, považuje správny záver žalovaného, že žalobca v uvedený deň neplnil úlohy vyplývajúce zo štátnej služby, keďže bolo preukázané, že na krajskom riaditeľstve PZ podával oznámenie o trestnom čine vo vlastnej veci. Naviac, žalobca v uvedený deň o 13:00 hod. odišiel na služobnú cestu a v súvislosti s tým si vyúčtoval cestovné náhrady, spolu aj so stravným podľa zákona o cestovných náhradách. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 130 ods.7 zákona, podľa ktorého ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné, ktoré je pre neho výhodnejšie. Z týchto dôvodov súd v tejto časti túto žalobnú námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

Vzhľadom na výsledok konania súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa v sume 502, eur. Náhrada pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,-- eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava á 134,-- eur, podanie žaloby á 134,-- eur, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 á 139,83 eur a 2 x paušálna náhradu po 8,04 eur a jedna paušálna náhrada 8,39 eur. Priznané trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do rúk jeho právneho zástupcu, alebo na jeho účet vedený v SLSP č. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.