Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/796/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. M. E., bývajúcemu Kláštor pod Znievom, zariadenie občianskeho združenia Dobrý Pastier, Gymnaziálna 162, o zaplatenie 1.908,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -49 zo dňa 23. júla 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Prioritne vychádzal z toho, že uplatňovaný nárok je premlčaný, na ktorú skutočnosť v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Bez ohľadu na uvedené okresný súd podrobne rozobral v rozhodujúcej časti (o 1.992,80 eur istiny, a zásadnú časť príslušenstva) nedôvodnosť návrhu navrhovateľa. Poukázal na nedostatok písomnej formy dohody (od ktorej si navrhovateľ odvodzuje uplatňovaný nárok) sankcionovaný absolútnou neplatnosťou takejto zmluvy/ právneho úkonu, či neobsiahnutie v danej zmluve všetkých zákonom požadovaných náležitostí.

O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože tento si daný procesný nárok výslovne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že okresný súd rozhodol na základe nesprávnych, predčasných a neúplných skutkových a právnych záverov.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré účastník konania vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto oprávneného prostriedku. Nadväzne krajský súd napadnuté rozhodnutie posudzoval predovšetkým z hľadiska odvolacích dôvodov označených odvolateľom - navrhovateľom.

Odvolací súd zdôrazňuje zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. Z tohto aspektu je zjavné, že v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia ohľadne individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu.

Inými slovami, odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. najmä premlčanie uplatneného nároku, ale tiež nedostatok písomnej formy dotknutej spotrebiteľskej zmluvy, či neuvedenie zákonom požadovaných náležitostí), na ktorých okresný súd založil svoje meritórne rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu rozsudku.

Navrhovateľ v prejednávanom prípade neuviedol absolútne žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery okresného súdu. Výslovné vymedzenie odvolacieho dôvodu spôsobom - „odvolanie proti rozsudku navrhovateľ podáva z týchto dôvodov:

- podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku,

- podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“

je maximálne všeobecné, účelové a popierajúce zákonom definovaný charakter sporového/ / kontradiktórneho konania. Podstatou takto vymedzených odvolacích dôvodov je prenesenie procesnej aktivity v plnom rozsahu na (odvolací) súd; čo je však neprípustné. V ich zmysle by fakticky odvolací súd z úradnej povinnosti vykonal prieskum napadnutého rozsudku bez ohľadu na - z hľadiska zákonom určených povinností - pasivitu účastníka/odvolateľa. Uvedené by bolo nielen v rozpore so základnými princípmi sporového konania, ale v konečnom dôsledku i v príkrom rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov.

S určitým zjednodušením, ale presne zodpovedajúcim spôsobu uplatňovania práva odvolateľom, na vecný odvolací prieskum by stačilo účastníkovi uviesť „podávam odvolanie, lebo nesúhlasím s rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiadam jeho rozhodnutie preskúmať“. Nutnosť neakceptovania takéhoto prístupu (odvolateľom minimálne naznačovaného) je úplne zrejmá. Do určitej miery daný postup hraničí až so zneužívaním základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Len na okraj krajský súd dodáva, že v prípade odvolania navrhovateľa sa nejedná o neúplné odvolanie, v ktorom by chýbalo vymedzenie jeho dôvodov. Navrhovateľ absolútne vedome („s plnou vážnosťou“) uviedol dôvody tak, ako sú citované vyššie. Ide teda „len“ o zjavné pochybenie (zrejme i účelovo motivované) na strane odvolateľa, ktorý je navyše zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Zároveň odvolaciemu súdu je z úradnej povinnosti (§ 121 O.s.p.) známy minimálne jeden ďalší prípad totožného neadekvátneho postupu navrhovateľa pri využití práva podať odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu (sp. zn. Krajského súdu v Žiline ; sp. zn. Okresného súdu Ružomberok ).

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.