Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Sa-24-2021.pdf
PDF · 106.55 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, v konaní zastúpeného spoločnosťou JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4.8.2021 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4.8.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4.8.2021 bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6.4.2021, ktorým žalovaná ako odvolací správny orgán zamietla odvolanie žalobcu. Na základe prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bol žalobcovi postupom podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznaný od 24.10.2020 invalidný dôchodok v sume 216,40 eur a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol tento od 1.1.2021 zvýšený na sumu 222,10 eur mesačne.
Z odôvodnenia žalovanej vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 18.1.2021 bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinnú školskú dochádzku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto žiadal o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu. Ďalej poukázal na to, že posudkový lekár nesprávne posúdil otázku vplyvu jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2021 zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia ako prvostupňového správneho orgánu. V rozhodnutí žalovaného bolo konštatované, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho správneho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta
dňa 3. mája 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Z dôvodu prekážky na strane posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave (jeho práceneschopnosti) bol kompletný spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, a to na základe dostupnej dokumentácie, dňa 13.7.2020, pričom rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár zaradil do kapitoly V. – duševné choroby a poruchy správania, položka 6 – mentálna retardácia, písmeno a), ľahká mentálna retardácia, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Za iné ochorenia nebola u žalobcu zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože žiadne neboli zistené. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí žalovanej konštatované, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske nálezy, pričom v neurologickom vyšetrení je jeho aktuálny stav hodnotený ako duševná zaostalosť s poruchami správania, hyperaktivitou, pričom žalobca je orientovaný, komunikatívny, s poruchou výslovnosti (dyslalia), ostatný objektívny neurologický nález, vrátane elektroencefalografického vyšetrenia a chôdze je v norme. Psychologické vyšetrenie potvrdilo ľahkú duševnú zaostalosť s poruchami správania a pozornosti (IQ – 57 – 63), jedná sa o osobnosť simplexnú, emočne nestálu, impulzívnu s poruchou sociability, s celkovou zanedbanosťou v zmysle hygienických úkonov. Odborný lekár pre psychiatriu hodnotí stav u žalobcu ako ľahkú duševnú zaostalosť s poruchami správania (bez ich bližšieho určenia) bez porúch vnímania a suicidálnych úvah a vo svojom odbornom vyšetrení sa tiež vyjadril k celodennému dohľadu a opatere žalobcu, bez dokumentovaných dôvodov takej starostlivosti u ľahkej duševnej zaostalosti. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 12.10.2021 žalobu, v ktorej namietal, že nesúhlasí so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne určil v odbornom posudku o invalidite ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ľahkú duševnú zaostalosť, čo zaradil do kapitoly V. ako duševné choroby a poruchy správania, položka 6 mentálna retardácia, písmeno a) ľahká mentálna retardácia prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50% z percentuálneho rozmedzia 40% – 60%. Namietal, že zo strany posudkových lekárov neboli zohľadnené odborné nálezy, keď v psychologickom vyšetrení D. E. E. z Galanty zo dňa 23.11.2020 uvádza, že orientácia žalobcu v čase a v priestore je nedostatočná, seba hygienu sám nezvláda, nevie sa umyť a vyžaduje prítomnosť matky. Z psychiatrického vyšetrenia D. D. F. z Galanty zo dňa 13.11.2020 okrem iného uviedol, že potreba dohľadu a opatery nad žalobcom druhou osobou podlieha režimu 24/7, pričom u žalobcu je prítomný funkčný deficit ťažkého stupňa. Za tohto stavu závery vyslovené posudkovými lekármi nekorešpondujú so závermi odborných lekárov. Taktiež navrhované pracovné zaradenie žalobcu zo strany posudkového lekára, ktorý uviedol, že žalobca môže vykonávať ľahké pomocné práce na skrátený úväzok pod dohľadom inej osoby v chránenej dielni je v rozpore s lekárskou správou – psychologickým vyšetrením D. E. E. zo dňa 17.5.2021, v ktorej je uvedený záver, že žalobca vyžaduje vedenie a pomoc pri zvládaní základných životných potrieb a taktiež aj v rozpore so záverom neurologického vyšetrenia D. G. H. z apríla 2021, kedy bola u neho určená hyperaktivita, mentálna retardácia, veľká dôverčivosť a nekritičnosť, ďalej porucha správania. Okrem toho bolo v tejto lekárskej správe konštatované, že žalobca je nesamostatný, vyžaduje sústavný dozor a usmerňovanie a nie je schopný sústavnej zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti bolo namietané, že v rozhodnutí správnych orgánov absentuje zdôvodnenie, prečo neboli zohľadnené vyššie uvedené závery lekárov a prečo posudkový lekár určil z rozmedzia 40% - 60% práve 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za tohto stavu preto závery odborných posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne nepovažoval za objektívny a hodnoverný, nakoľko žalobcu osobne posudkový lekár nevidel a nevyšetril ho. Žiadal, aby súd do konania pribral znalca z odboru psychiatrie a psychológie za účelom vypracovania znaleckého posudku a posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a najmä za účelom odstránenia rozporov v hodnoteniach zdravotného stavu posudkových lekárov odborným vyjadreniam lekárov z príslušných odborov. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, a to podaním zo dňa 17.1.2022, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V tejto súvislosti uviedol, že posudkový lekár žalovanej, ústredia so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 13. júla 2020 s nasledovným záverom: žalobca má 19 rokov, ukončil špeciálnu internátnu školu. Pre oneskorený psychomotorický vývoj bol od
detského veku v starostlivosti neurológa. Ako 5 ročné dieťa absolvoval psychologické vyšetrenie (2007), ktoré potvrdilo zaostávanie v psychomotorickom vývoji, bolo odporučené zaškolenie v materskej škole ako integrované dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a logopedickou starostlivosťou. Od septembra 2009 do augusta 2020 navštevoval Spojenú špeciálnu školu internátnu v Trnave. V neurologickom vyšetrení je jeho aktuálny stav hodnotený ako duševná zaostalosť s poruchami správania, hyperaktivitou, účastník konania je orientovaný, komunikatívny, s poruchou výslovnosti (dyslalia), ostatný objektívny neurologický nález, vrátane elektroencefalografického vyšetrenia a chôdze je v norme. Psychologické vyšetrenie potvrdilo u žalobcu ľahkú duševnú zaostalosť s poruchami správania a pozornosti (IQ – 57 – 63), jedná sa o osobnosť simplexnú, emočne nestálu, impulzívnu s poruchou sociability, s celkovou zanedbanosťou v zmysle hygienických úkonov. Odborný lekár pre psychiatriu hodnotí stav ako ľahkú duševnú zaostalosť s poruchami správania (bez ich bližšieho určenia) bez porúch vnímania a suicidálnych úvah a vo svojom odbornom vyšetrení sa tiež vyjadril k celodennému dohľadu a opatere žalobcu, bez dokumentovaných dôvodov takej starostlivosti u ľahkej duševnej zaostalosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolacom správnom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol dátum vzniku invalidity a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená správne. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jeho neprítomnosti, žalovaná uviedla, že účastníci konania sú posudzovaní v neprítomnosti v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Námietka žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu nie je dôvodná, nakoľko jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. K námietke žalobcu, aby bol do konania pribratý znalec z odboru psychiatrie a psychológie za účelom vypracovania znaleckého posudku, žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej zo strany žalobcu, žalovaná poukazuje na judikát Najvyššieho súdu SR č. 9/2005, č. 1So/109/2003, v zmysle ktorého „akékoľvek spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým stavom, rovnakú právnu hodnotu, ako znalecký posudok, vypracovaný súdnym znalcom“. Pokiaľ ide o lekárske správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.11.2020 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.11.2020, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že tieto boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v rámci odvolacieho správneho konania zohľadnené, čo vyplýva aj z odborného posudku o invalidite zo dňa 13. júla 2021. Pokiaľ ide o lekárskej správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 17.5.2021 a k nálezu na administratívne účely z apríla 2021, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že podľa § 135 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ďalej uviedla, že lekárske správy doložené k správnej žalobe môže žalobca predložiť pri novej žiadosti o posúdenie zdravotného stavu, pričom o opätovné posúdenie zdravotného stavu môže požiadať prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovanej. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82 najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %. Podľa § 293dx ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok. Podľa § 293dx ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Za splnenia procesných podmienok, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Zásadný rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a žalovanej spočíva v tých otázkach, ktoré boli žalobcom uvedené v žalobe formou námietok, a je to jednak otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti, stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s dôrazom na to, že posudkový lekár nesprávne posúdil otázku vplyvu jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako aj to, že niektoré odborné lekárske nálezy, resp. ich obsah nebol v rámci hodnotenia zdravotného stavu žalobcu do posudkov posudkových lekárov zakomponovaný a vyhodnotený, resp. ich rozdiely neboli zo strany posudkových lekárov náležitým spôsobom zdôvodnené V prvom rade správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potencionálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Znamená to, že takýto posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je nepochybné, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zdravotného liečenia s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť s prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány dostatočným spôsobom nevysporiadali so vznesenými námietkami zo strany žalobcu, pretože závery posudkových lekárov nemožno považovať za odôvodnené a doložené vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že u žalobcu bolo v odbornom lekárskom posudku zo dňa 13.7.2021 konštatovaná ľahká duševná zaostalosť (F71), pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% bez nejakého bližšieho zdôvodnenia, pričom rozmedzie bolo určené vo výške 40%
- 60%. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z psychologického vyšetrenia D. D. F. zo dňa 13.11.2020 vyplýva, že u žalobcu je potrebný celodenný dohľad a opatera (dg.: F70.1) čo nekorešponduje s konštatovaním posudkového lekára, že u žalobcu nie je dokumentovaný dôvod celodennej starostlivosti. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, resp. ktorý žiada o zvýšenie dávky a ktorý obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí menovaného. Taktiež nemožno súhlasiť s konštatovaním posudkového lekára, že žalobca pri navrhovanom pracovnom zaradení by mohol vykonávať ľahké pomocné práce na skrátený úväzok pod dohľadom inej osoby v chránenej dielni, keď z odborných vyšetrení vyplýva, že orientácia v čase a v priestore je nedostatočná a žalobca nedokončí ani jednoduché úlohy. Bolo by preto vhodné (vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu), aby posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho prítomnosti, a to predovšetkým z dôvodu charakteru jeho zdravotného postihnutia a za stavu, že sa v jeho prípade posudzuje miera samoobsluhy, k čomu nedošlo počas pandemickej situácie. Správny súd sa po oboznámení obsahu administratívneho spisu, obsahu a rozsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovanej a Sociálnej poisťovne ako prvostupňového správneho orgánu a odvolania žalobcu domnieva, že žaloba je dôvodná, nakoľko posudkový lekár sa musí dôsledne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, keď okrem už vyššie spomínaných nezrovnalostí musí posudkový lekár v odbornom posudku o invalidite zdôvodniť, prečo sa rozhodol určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 50% z rozmedzia 40%
- 60%, pričom tiež nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo u žalobcu bolo zdravotné postihnutie zaradené pod diagnózu F71, keď z psychiatrického vyšetrenia D. D. F. zo dňa 13.11.2020 vyplýva, že tento stanovil diagnózu F70.1, čo žiadnym spôsobom nebolo zo strany posudkových lekárov vyhodnotené a zdôvodnené. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4.8.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.