Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/387/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľky G. J., L. XX.X.XXXX, J. D. D.Á. Q. XX, T., G. M. X/ I. J., L. XX.X.XXXX, J. Č. X, T., X/ C. C. J., L. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .

Odporkyňa v 2. rade maloletá C. J., L. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca v 1. rade je povinný prispievať na výživu odporkyne v 2. rade maloletej C. J., L. XX.XX.XXXX od 27.10.2010 do 30.6.2011 sumou 25,38 eura mesačne, od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumou 26,- eur mesačne, od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumou 26,65 eura mesačne, od 1.7.2013 do 8.10.2013 sumou 27,13 eura mesačne, od 9.10.2013 do 31.7.2014 sumou 70,- eur mesačne a od 1.8.2014 do budúcna sumou 27,13 eura mesačne, splatnou vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné za obdobie od 27.10.2010 do 30.4.2015 vo výške 1.853,43 eura je odporca v 1. rade povinný zaplatiť odporkyni v 2. rade maloletej C. J., L. XX.XX.XXXX T. rukám navrhovateľky v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Odporca v 1. rade má právo sa s odporkyňou v 2. rade maloletou C. Balogovou, narodenou 27.10.2010 stýkať bez obmedzenia.

Navrhovateľke náhradu trov konania o určenie otcovstva n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.8.2013 žiadala, aby súd určil za biologického otca maloletého dieťaťa odporcu v 1. rade. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade intímne žili. Z tohto vzťahu sa narodila dcéra C. K. XX.XX.XXXX. Odporca v 1. rade je už zamestnaný, má príjem, býva u rodičov. Navrhovateľka medzi tým dovŕšila plnoletosť, o dcéru sa riadne stará. Odporca v 1. rade otcovstvo uznáva. Dieťa navštevuje sporadicky a nič neplatí. K dohode medzi nimi nedošlo.

Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.11.2013 súd zistil, že navrhovateľka, matka maloletej C., I. D.. Dňa 27.10.2013 sa matke skončila rodičovská dovolenka, finančne jej vypomáha rodina, hlavne starý otec, pracuje brigádne, jej príjem je rôzny, býva sama spolu s dcérou v prenajatom 1-izbovom byte na A.. O. XX, T.. O dcéru sa riadne stará. Odporca v 1. rade býva u rodičov v 2-izbovom byte, v septembri 2013 ukončil Stredné odborné učilište, odbor mäsiar, v súčasnosti je nezamestnaný, nemá príjem, živia ho rodičia, ktorí sú zamestnaní. Okrem neho v byte bývajú dvaja súrodenci, o maloletú C. prejavuje záujem, sporadicky ju navštevuje.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 4.4.2014 uviedla, že jej príjmom je iba rodičovský príspevok na druhé dieťa, prídavky na deti, čo spolu činí 250,24 eura mesačne. Mimoriadnym jednorázovým príjmom bol príspevok pri narodení druhého dieťaťa vo výške 829,86 eura. Jej najväčším výdavkom je nájomné za 1- izbový byt, ktoré činí 255,- eur mesačne + doplatok za prípadnú nadspotrebu energie spojenú s bývaním vyplývajúcu z ročného vyúčtovania. Potreby maloletej dcéry spočívajú v zabezpečovaní jej stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti a predškolského vzdelávania v materskej škôlke, kde nastúpi v mesiaci september 2014. Bežné výdavky na materskú škôlku budú cca 50,- eur mesačne + jednorázové ročné poplatky. Nevlastní žiadny hmotný ani nehmotný majetok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, s rodným listom maloletej, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že je momentálne bez príjmu. Medzi účastníkmi došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov k maloletému dieťaťu C. J., L. XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Michalovce, o čom svedčí rodný list maloletej z 2.7.2014. Zároveň uviedla, že žiada aby sa dieťa zverilo do jej výchovy a odporca bol zaviazaný na výživu maloletej vo výške 100,- eur mesačne od narodenia dieťaťa. Styk navrhuje upraviť bez obmedzenia.

Z výpovede odporcu v 1. rade vyplynulo, že je nezamestnaný. Na výživu maloletej neprispel doposiaľ nič. Súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, styk navrhuje upraviť neobmedzene. K výživnému sa vyjadriť nevie.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že matka sa stará o maloletú vzorne, v starostlivosti má ešte jedno maloleté dieťa. Pokiaľ ide o určenie výživného, navrhuje ho určiť odo dňa narodenia dieťaťa a pokiaľ ide o jeho výšku, necháva to na zváženie súdu. Súhlasí s tým, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, styk otca s dieťaťom navrhuje upraviť neobmedzene.

Z rodného listu zo dňa 2.7.2014 súd zistil, že otcom maloletej odporkyne v 2. rade je odporca v 1. rade.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 8.10.2013 súd zistil, že odporca v 1. rade bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa ROPA, ekológia s.r.o., Hraničná 27, Košice, IČO: 36 216 216 a to v dobe od 9.10.2013 do 31.12.2013 s dohodnutým rozsahom vykonanej práce 350 hodín a odmene za vykonanú prácu 2,50 eura na hodinu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 18.12.2013 súd zistil, že odporca v 1. rade ako zamestnanec uzatvoril so spoločnosťou ROPA, ekológia s.r.o., Hraničná 27, Košice, IČO: 36 216 216 ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s časom nástupu do práce 1.1.2014 a to na dobu určitú do 31.12.2014 pri dohodnutej hrubej mzde vo výške 352,- eur mesačne.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.7.2014 súd zistil, že odporca v 1. rade ako zamestnanec a spoločnosť ROPA, ekológia s.r.o. ako zamestnávateľ sa dohodli na skončení pracovného pomeru odporcu v 1. rade ku dňu 31.7.2014.

Podľa ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa ustanovenia súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima účinného od 1. júla 2010 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,61 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ustanovenia o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima účinného od 1. júla 2011 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ustanovenia o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima účinného od 1. júla 2012 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ustanovenia o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima účinného od 1. júla 2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o konanie o určenie otcovstva, zo zhodných tvrdení účastníkov na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 ako aj z rodného listu maloletého dieťaťa C. J., L. XX.XX.XXXX (M. E. X. O.) má súd za preukázané, že dňa 2.7.2014 došlo pred matričným úradom Michalovce k určeniu otcovstva maloletej C. J., L. XX.XX.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov, tak ako je to zapísané v knihe narodení matričného úradu Michalovce, zväzok 112, ročník 2010, strana 123, por. č. 700. Preto súd v zmysle ustanovenia konanie v časti o určenie otcovstva zastavil.

Pokiaľ ide o konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd konštatuje, že účastníci konania zhodne navrhli, aby bola maloletá C. J., L. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň žiadali, aby súd upravil styk maloletej s otcom (odporcom v 1. rade) bez obmedzenia.

Na základe vyššie uvedených súhlasných vyjadrení účastníkov a zástupkyne kolízneho opatrovníka súd zveril maloletú C. J., L. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň upravil styk maloletej s otcom (odporcom v 1. rade) bez obmedzenia.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej C., súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa nie je schopné sa samo živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nemu vyživovacia povinnosť. Keďže dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej C. J., L. XX.XX.XXXX tieto spočívajú v zabezpečovaní jej stravovania, ošatenia, lekárskej starostlivosti a predškolského vzdelávania v materskej škôlke, kde nastúpila v mesiaci september 2014. Zvýšené náklady, pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, neboli tvrdené. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a toho času je na materskej dovolenke. Odporca v 1. rade nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Súd pri určovaní výživného pre maloletú zohľadnil najmä tú skutočnosť, že odporca v 1. rade mal v čase narodenia maloletej 17 rokov, že stredoškolské štúdium ukončil dňa 10.9.2013, pričom zamestnaný bol od 9.10.2013 do 31.12.2013 (na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 8.10.2013) a od 1.1.2014 do 31.7.2014 (na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.12.2013) s čistým mesačným príjmom približne 304,- eur. Odporca v 1. rade je nezamestnaný od 1.8.2014 doposiaľ.

Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky má súd za preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, pričom sa osobne stará o dve nezaopatrené deti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.

Na základe takto preukázaných skutočností určil súd výšku výživného podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima od 27.10.2010 (od narodenia maloletej) do 8.10.2013 (do nástupu odporcu v 1. rade do zamestnania) a následne od 1.8.2014 (od skočenia pracovného pomeru odporcu v 1. rade) do budúcna, t.j. v sume 25,38 eura mesačne od 27.10.2010 do 30.6.2011, v sume 26,- eur mesačne od 1.7.2011 do 30.6.2012, v sume 26,65 eura mesačne od 1.7.2012 do 30.6.2013, v sume 27,13 eura mesačne od 1.7.2013 do 8.10.2013 a v sume 27,13 eura mesačne od 1.8.2014 do budúcna. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade k C. C. v čase trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti ROPA, ekológia s.r.o., Hraničná 27, Košice, IČO: 36 216 216, má súd za to, že odporca v 1. rade mal byť schopný v období od 9.10.2013 do 31.7.2014 pravidelne mesačne prispievať na výživu maloletej dcéry C., L.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 70,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, za primeranú. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti voči maloletej C., L.. XX.XX.XXXX vzal do úvahy aj skutočnosť, že o maloletú sa výlučne osobne stará navrhovateľka a výkonom tejto osobnej starostlivosti plní svoj diel vyživovacej povinnosti.

Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 27.10.2010 do 30.4.2015 súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné (ako to vyplynulo z ich zhodných tvrdení), že odporca v 1. rade neprispel navrhovateľke na výživu maloletej do rozhodnutia súdu žiadnou sumou. Výživné určené týmto rozsudkom za dobu od 27.10.2010 do 30.6.2011 činí 207,13 eura (8 x 25,38 eura mesačne + 5 dní za mesiac október 2010), za dobu od 1.7.2011 do 30.6.2012 činí 312,- eur (12 x 26,- eur mesačne), za dobu od 1.7.2012 do 30.6.2013 činí 319,80 eura (12 x 26,65 eura mesačne), za dobu od 1.7.2013 do 8.10.2013 činí 88,39 eura (3 x 27,13 eura mesačne + 8 dní za mesiac október 2013), za dobu od 9.10.2013 do 31.7.2014 činí 681,94 eura (9 x 70,- eur mesačne + 23 dní za mesiac október 2013) a za dobu od 1.8.2014 do 30.4.2015 činí 244,17 eura (9 x 27,13 eura mesačne) teda za celé obdobie malo byť zaplatené 1.853,43 eura. Odporcovi v 1. rade ostáva zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.853,43 eura. Tento nedoplatok súd uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť z dôvodu jeho nízkych zárobkových a žiadnych majetkových pomerov v primeraných splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania o určenie otcovstva súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia , podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý o veci úspech nemal v spojení s prvou vetou ustanovenia , podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala plný úspech v konaní o určenie otcovstva, avšak náhradu trov konania nepožadovala, súd jej náhradu trov tohto konania nepriznal.

O trovách konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).