Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-99-2015.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/99/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. H. X., A. XXX, o zaplatenie 1.241,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 04. 2014 č. k. 6Ro/25/2012-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno zo dňa 22. 02. 2012 č. k. 6Ro/25/2012-16 v celom rozsahu a konanie zastavil. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 01. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.241,45 eura s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 20. 07. 2012 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. S odvolaním sa na § 96 ods. 1-3 OSP súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania. Nakoľko navrhovateľ svojím procesným návrhom zapríčinil zastavenie konania, súd zrušil vydaný platobný rozkaz v danej právnej veci spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy neuplatnil. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086), a to s poukazom na § 146 ods. 2 OSP a § 150 ods. 1 OSP. V tomto smere uviedol, že trovy právneho zastúpenia advokátom neboli účelne vynaložené, pričom ich považoval za nehospodárne. Podľa názoru súdu, sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti definovaný v stanovách, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Mal za to, že ak si na zastupovanie združenie splnomocnilo advokáta, jeho trovy malo hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Záverom súd uviedol, že vyúčtované trovy konania, a to odmena za jeden úkon právnej pomoci právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (prevzatie a príprava zastúpenia), neboli preukázané. Hromadné vstupovanie združenia do konaní v zastúpení advokátom a súčasné uplatňovanie si trov, o predmete ktorých združenie nemá žiadnu vedomosť, označil za účelové, s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie.
Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 (ďalej len "Združenie"), len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu náhrady trov konania, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodilo, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď Združeniu nepriznal náhradu trov konania. Nesprávne právne posúdenie veci podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 150 ods. 1 OSP. Pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP neexistuje v predmetnom konaní dôvod. Tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo uplatnenie námietky premlčania Združením. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany Združenia by na ňu nemohol súd prihliadnuť a odporca by bol vo veci pravdepodobne neúspešný. V kontexte článku 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, viacerých smerníc EÚ a aj čl. 38 Charty základných práv EÚ považoval stanovisko súdu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelové, zjavne nesprávne, odporujúce zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Zdôraznil, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Záverom poukázal i na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Trnave a v Prešove, ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania.
V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa, žiadal prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1, písm. c) OSP a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,49 eura. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu o nepriznaní náhrady trov konania Združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
V tejto súvislosti poukázal na dôvody uvedené v náleze Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/03. Vo vzťahu k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka citoval právny názor Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Tiež uviedol, že ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať. Podania Združenia sú podľa neho abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci, s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Zdôraznil, že Združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac Združenie malo možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. Konštatoval, že Združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že konaním Združenia v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutej časti uznesenia súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, zaoberal sa oprávnenosťou podania odvolania Združením.
Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 218 ods. 1, písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 24. 01. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.241,45 eura s príslušenstvom z titulu poskytovania dodávok a predaja plynu na základe zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a odporcom dňa 09. 11. 1990. Súd prvého stupňa dňa 22. 02. 2012 č. k. 6Ro/25/2012-16 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi sumu 1.241,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 479,78 eura od 09. 02. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 761,67 eura od 14. 10. 2008 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 74,- eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 165,70 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 06. 2012 Združenie oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a vznieslo námietku premlčania. V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 07. 2012 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetné konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz zo dňa 22. 02. 2012 č. k. 6Ro/25/2012-16 a predmetné konanie zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len Združením napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 2014 sp. zn. 6 MCdo 3/2014)
Z vyššie citovaných ustanovení OSP vyplýva, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie o vstupe do konania na strane niektorého z účastníkov. Tieto účinky však nenastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz, ako to bolo v posudzovanom prípade. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Zdôraznená je tu rýchlosť a hospodárnosť konania. Vzhľadom na to, že odporca v tomto štádiu konania nevyvíjal žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz bol vydaný bez jeho vypočutia, na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a doteraz mu nebol doručený), a teda odporca v tomto štádiu konania neuplatňoval svoje procesné práva, nemohol tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník, v tomto prípade Združenie. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor.
Podľa § 146 ods. 1, písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1, písm. c/ OSP). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Pravna úprava náhrady trov konania (§ 142 a nasl. OSP) je koncipovaná tak, že iba subjekty participujúce na konaní majú právo na náhradu konania, resp. sú povinné hradiť trovy konania. Ide predovšetkým o účastníkov konania. Okruh iných osôb, ktorým môže byť uložená povinnosť hradiť trovy konania, resp. ktorým môže byť náhrada trov priznaná, výslovne ustanovuje zákon (§ 147, § 148, § 148a OSP). V tomto zmysle nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia OSP nárok Združenia na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní, v ktorom nemalo postavenie účastníka konania, resp. vedľajšieho účastníka konania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania Združenia podľa § 218 ods. 1, písm. b) OSP odmietol.
Vo vzťahu k návrhu Združenia na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1, písm. c) OSP odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že Združenie nie je účastníkom konania, nemožno mu priznať ani právo na podanie takéhoto návrhu z dôvodu absencie aktívnej procesnej legitimácie. Preto odvolací súd na toto podanie Združenia neprihliadal.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods. 1, písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odmietnutie odvolania svojimi účinkami korešponduje zastaveniu konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.