Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_7C-14-2014.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/14/2014
Uznesenie
Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: D.A. Č., rodený Čajda, narodený 20.8.1974, bytom Hviezdoslavova 1782/26, Zlaté Moravce, zastúpený JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 8, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: E. F., S. J., F. XX.X.XXXX, T. U. K. XXX/X, S., zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949 01, IČO: 36 856 282, o návrhu na obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Levice sa vedie konanie v právnej veci žalobcu: D. Č., S. Č., F. XX.X.XXXX, T. U. XXXX/XX, W. E., zastúpený JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 8, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: E. F., S. J., F. XX.X.XXXX, T. U. K. XXX/X, S., zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949 01, IČO: 36 856 282, o návrhu na obnovu konania.
Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Levice dňa 24.1.2014 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, ktorý návrh na obnovu konania podáva podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) OSP. V súvislosti so včasnosťou podania poukázal na ustanovenie § 228 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“), pričom danú včasnosť preukazuje dátumom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-22/12 a C-277/12 zo dňa 24.10.2013. Poukazuje na to, že trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania je zachovaná, pretože žalobca sa pred týmto dátumom nemohol dozvedieť o dôvode obnovy a tento nemohol uplatniť.
Svoj návrh na obnovu konania odôvodnil žalobca tým, že počas konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 14C/165/2008, v procesnom postavení žalovaného, navrhol pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 820 07, IČO: 00 653 501 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom súd tento návrh zamietol. Taktiež navrhol vstup spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. do konania ako účastníka konania, a to v procesnom postavení žalovaného v 2. rade. O tomto návrhu súd nerozhodol. V odvolacom konaní opakovane predložil návrh na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. ako vedľajšieho účastníka, pričom tento návrh odôvodnil eurokonformným a extenzívnym výkladom pojmu „škoda“ použitým v zákone č. 381/2001 Z. z, ktorý bol výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Krajský súd v Nitre aj tento návrh zamietol. Žalobca, v procesnom postavení žalovaného, v konaní pred Krajským súdom v Nitre navrhoval prerušiť konanie, pretože na Európsky súdny dvor boli podané návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal lotyšský vnútroštátny súd pod číslom C-277/12 a taktiež v obdobnej
veci Krajský súd v Prešove pod číslom C-22/12. Krajský súd v Nitre tento návrh zamietol ako nedôvodne podaný.
Žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že Európsky súdny dvor dňa 23.10.2013 rozhodol v dvoch obdobných veciach, a to vo veci C-22/12 P. U. H. S. H. a tiež vo veci C-277/12 Vitalijs Drozdovs proti Baltikums AAS. Rozhodnutia ESD v uvedených veciach sa týkajú nemajetkovej ujmy, náhrady ujmy a jej krytia poistením. Žalobca vyjadril názor, že rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 14C/165/2008-310 zo dňa 10.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/37/2012-365 zo dňa 8.11.2012 sú v rozpore s citovaným rozhodnutiami ESD.
ESD rozhodol vo veci C-22/12 nasledovne:
Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúci sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
ESD rozhodol vo veci C-277/12 nasledovne:
1. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. 2. Článok 3 ods. 1 smernice 72/166 a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice 84/5 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných príslušníkov pri dopravnej nehode, len do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku 1 ods. 2 druhej smernice 84/5.
Žalobca má za to, že z vyššie uvedených rozhodnutí ESD vyplýva, že majetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, mala byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalobca, poistený spoločnosťou UNIQA poisťovňa, a.s..
Dňa 16.9.2014 doručila žalovaná súdu svoje vyjadrenie k návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008. Z daného vyplýva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre je v rozpore s Rozhodnutiami ESD z dôvodu, že v zmysle Rozhodnutí ESD má byť nemajetková ujma uplatnená žalovanou (pôvodne v procesnom postavení žalobkyne) voči žalovanému vyplatená z povinného zmluvného poistenia žalobcu (pôvodne v procesnom postavení žalovaného). Dané tvrdenie, podľa žalovanej, nemá oporu v zákone. Žalovaná má za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca v návrhu nenapáda dôvodnosť ani výšku nároku z titulu nemajetkovej ujmy, priznaného právoplatne prvostupňovým súdom žalovanej (v procesnom
postavení žalobkyne), ani neoznačil žiadne rozhodnutia či dôkazy, ktoré by mohli smerovať k zmene priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.
Žalovaná má za to, že samotná skutočnosť, že v súlade s Rozhodnutiami ESD, povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a), písm. e) OSP.
Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca o skutočnosti, že je poisteným v spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. vedel od začiatku súdneho konania, avšak túto skutočnosť neoznámil konajúcemu súdu na prvom pojednávaní, ale až po takmer troch rokoch od začatia súdneho konania. S poukazom na ustanovenie § 118a ods. 2 OSP prvostupňový súd nemal právo sa zaoberať s návrhom žalobcu (v procesnom postavení žalovaného), resp. mohol takýto návrh bez zbytočného odkladu odmietnuť. Túto procesnú situáciu nemožno posudzovať inak ani na základe Rozhodnutí ESD označených žalobcom.
S poukazom na zákon o povinnom zmluvnom poistení, ktorý priamo hovorí o nároku poškodeného, a nie o nároku tretích osôb, žalovaná uviedla, že podľa § 15 uvedeného zákona, má síce poškodený priamo nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi, avšak jedná sa o právo uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovni, nie povinnosť. Aj v prípade extenzívneho výkladu pojmu „škoda“ by sa mohlo jednať iba o škodu spôsobenú poškodenému- účastníkovi dopravnej nehody. To však v tomto prípade nie je možným, pretože poškodený v dôsledku dopravnej nehody zomrel. Žalovaná nie je poškodenou v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z toho je pre žalovanú zjavné, že vzťah žalobcu a jeho poisťovne je pre účely obnovy súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/165/2008 a vo vzťahu k žalovanej právne irelevantný. Rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre je zákonným a taktiež v súlade s Rozhodnutiami ESD. Žalovaná ďalej argumentuje tým, že pokiaľ je žalobca v právnom vzťahu s poisťovňou, na základe ktorého je možné náhradu nemajetkovej ujmy (priznanú súdom a hradenú žalovaným) realizovať prostredníctvom plnenia poisťovne ako náhrady škody z povinného zmluvného poistenia podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, má možnosť uplatniť si už plnený nárok na základe právoplatného rozsudku prvostupňového súdu voči poisťovni samostatnou žalobou. Žalovaná rovnako poukázala na skutočnosť, že poisťovňa žalovaného (v tomto konaní žalobcu) neprejavila počas súdneho konania záujem vstúpiť do súdneho konania, pričom podľa judikatúry, pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom. Vzhľadom na to je pravdepodobným, že poisťovňa žalobcu by neprejavila záujem vstúpiť do konania ani v prípade obnovy súdneho konania. Podľa žalovanej by pripustenie obnovy súdneho konania z dôvodov uvedených žalobcom, bolo voči žalovanej nespravodlivým a nezákonným, a preto navrhuje zamietnuť návrh na obnovu konania v súlade s § 234 ods. 1 OSP ako neprípustný a priznať jej náhradu trov konania.
Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14C/165/2008 vedeného v právnej veci žalobkyne: E. F., S. J.Á., F. XX.XX.XXXX, T. U. K. XXX/X, S., zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra 949 01, IČO: 36 856 282, proti odporcovi: D. Č., S. Č., F. XX.X.XXXX, T. U. XXXX/XX, W. E., zastúpený JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 8, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 19.916,35 eura s príslušenstvom, sa zistilo, že dňa 10.10.2011 súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/165/2008-310 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 6.000 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti daného rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti o uplatnenom nároku zo strany žalobcu v 1. rade Milanom Nitranským zastavil, zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava 820 07, IČO: 00 653 501 do konania a rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti citovaného rozsudku. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací rozsudkom zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365. Odvolací súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výrokov o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 6.000 eur a o zamietnutí návrhu žalovaného na pribratie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného. Rozsudok Okresného súdu
Levice zo dňa 10.10.2011, č.k. 14C/165/2008-310 nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365.
Dňa 15.4.2015 sa na Okresnom súde Levice konalo v tejto právnej veci pojednávanie, na ktorom súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, podľa ktorého argumentácia rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora nemá oporu v zákone. Žalobca pritom poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej, že žalobca nepreukázal dôvod na obnovu konania, poukazuje žalobca na skutočnosť, že ako dôvod na obnovu konania predložil listinné dôkazy a to rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-22/12 a C-277/12, ktoré sú súčasne aj novou skutočnosťou v tomto konaní, a ktoré majú pre žalobcu v tomto konaní priniesť priaznivejšieho rozhodnutie vo veci. Žalobca k vyjadreniu žalovanej, že žalobca v tomto konaní neoznámil skutočnosť o poistení v spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., uvádza, že túto skutočnosť oznámil dňa 16.10.2008, čiže ihneď po začatí konania vo veci a žalovaný v tomto konaní sa k tomu oznámeniu vyjadroval listom zo dňa 15.12.2008 a nesúhlasil, aby poisťovňa vstúpila do konania ako vedľajší účastník. Prvostupňový aj odvolací súd rozhodol a nepripustil spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka. Ďalej žalobca poukázal aj na judikát z 29.6.2010 8Sžo/172/2010, ktorý hovorí, že „nesúhlasné stanovisko žalobcu nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o nepripustení vedľajšieho účastníctva“. Žalobca v tomto konaní navrhoval okrem vstupu vedľajšieho účastníka aj vstup poisťovne ako žalovaného v 2. rade. O tomto, podľa názoru žalobcu, nebolo pojednávané ani prvostupňovým, ani odvolacím súdom.
Čo sa týka odporúčania uplatňovania si nároku voči poisťovni samostatnou žalobou, žalobca uvádza, že v takomto konkrétnom prípade, mu judikatúra nie je dostupná a v dôsledku toho aj z opatrnosti žalobca v tomto konaní žiada pripustenie spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. ako žalovaného v 2. rade. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.1.2013 pod č.k. 3Co 244/2012-231, ktorý riešil obdobnú situáciu tým, že prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke vo veci U..
Podľa názoru žalovanej, čo sa týka okruhu účastníkov v súdnom konaní na strane žalovaného, tento je na rozhodnutí a zodpovednosti žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného v predchádzajúcich súdnych konania bola preukázaná. Ani obnova konania by nemohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu, pretože prinajlepšom by mohol byť zaviazaný na spoločné a nerozdielne plnenie spolu s poisťovňou. Ak žalobca v tomto konaní tvrdí, že existuje judikatúra ESD, podľa ktorej sa má povinnosť zmluvného poistenia plniť aj nemajetková ujma, nič mu nebráni uplatniť si nárok vo výške plnenia, ku ktorému bol zaviazaný voči jeho poisťovni.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 228 ods. 1 písm. b) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 OSP, po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 3 OSP, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 232 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
Podľa § 232 ods. 2 OSP, pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je trojmesačná a jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.
Súd mal preukázané, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 24.1.2014, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozsudku zo dňa 10.10.2011 pod č.k. 14C/165/2008-310 t.j. odo dňa 27.12.2012.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne, pričom návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení v právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti procesnej povahy. Za nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcich prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 83/99 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
Nezmeniteľnosť a záväznosť rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť, je totiž jednou zo záruk právnej istoty. Zákon preto presne stanovuje, v ktorých prípadoch je obnova konania prípustná. V danej veci sa žalobca domáha povolenia obnovy konania vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14C/165/2008 z dvoch dôvodov: podľa § 228 ods. 1 písm. b) a e) O.s.p., nakoľko dňa 24. októbra 2013 Európsky súdny dvor rozhodol v dvoch obdobných veciach a to: vo veci C-22/12, C-277/12. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že nemajetková ujma, ktorú si prostredníctvom súdov úspešne uplatnila žalobkyňa E. F. E. byť vyplatená z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré šoféroval žalovaný (v tomto konaní žalobca) D. Č. poistený poisťovňou INIQA poisťovňa a.s.
Podľa § 90 OSP účastníkmi konania súd navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných ustanovení týkajúcich sa vedľajšieho účastníctva vyplýva, že nie je na mieste argumentácia žalobcu na povolenie obnovy tým, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2008 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a taktiež nerozhodol o jeho návrhu pribratia
poisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Danou otázkou sa zaoberal Krajský súd v Nitre, a to v rozsudku zo dňa 8.11.2012, č.k. 8Co/37/2012-365. Vo svojom odôvodnení uviedol, že „čo sa týka prípadnej účasti spoločnosti Uniqa poisťovňa, a.s. Bratislava v konaní, táto spoločnosť nijako neprejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý prejav vôle by ju učinil vedľajším účastníkom. Žalobou disponuje navrhovateľ, a preto ak sa navrhovatelia resp. navrhovateľka rozhodla uvedenú spoločnosť nežalovať ako odporcu, resp. nenavrhnúť jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, nebolo možné túto spoločnosť do konania na strane odporcu pribrať“.
Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. sa vyžaduje, aby žalobcom navrhnutý dôkaz, ktorý nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní, bol spôsobilý mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci. Pôjde o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodu objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.
Z návrhu na povolenie obnovy konania je zrejmé, že žalobca mieni dosiahnuť to, aby účastníkom v pôvodnom konaní sa stala spoločnosť Uniqa poisťovňa a.s. či už ako žalovaný v 2. rade alebo ako vedľajší účastník na strane žalovaného a tak by sa mu privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo však preukázané, že navrhnutým dôkazom sa zaoberal v pôvodnom konaní tak prvostupňový súd ako i odvolací súd a zamietol návrh žalovaného na pribratie spoločnosti Uniqa poisťovňa a.s. Bratislava ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z dôvodov tam uvedených. Nie je namieste ani námietka žalobcu, že súdy sa v pôvodnom konaní nezaoberali a nerozhodli o jeho návrhu pribratia poisťovne do konania ako žalovaného v 2. rade. Určenie okruhu účastníkov konania je dispozičným úkonom žalobcu, ktorý disponuje s konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania a ten, ktorého žalobca v žalobe označí ako žalovaného. Keďže v pôvodnom konaní sa žalobkyňa rozhodla žalovať len žalovaného a nie aj uvedenú spoločnosť, súd nemohol i keď to navrhol žalovaný, so spoločnosťou Uniqa poisťovňa a.s. konať ako žalovaným v 2. rade. Zo strany žalobcu nebol súdu predložený dôkaz, že spoločnosť Uniqa poisťovňa prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jeho strane, ktorý prejav vôle by ju učinil vedľajším účastníkom. I keby sa stal vedľajším účastníkom v konaní, z rozsudku by preňho neplynuli žiadne práva ani povinnosti, nemohol by byť teda takýmto rozsudkom ako vedľajší účastník zaviazaný. Súd je toho názoru, že nedošlo k preukázaniu existencie dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. b/ OSP.
Pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. sa vyžaduje, aby právoplatný rozsudok napádaný žalobcom bol v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pretože rozhodnutia Súdneho dvora ES majú prednosť pred vnútroštátnymi rozhodnutiami členských štátov EÚ.
Skutočnosť, že v súlade s rozhodnutím ESD, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nepreukazuje dôvod na obnovu konania právoplatne skončeného a vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14C/165/2008 a teda, že predmetné právoplatné rozhodnutie je v rozpore s príslušnými rozhodnutiami citovanými žalobcom. Nie je preto splnená ani zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP.
Súd zastáva stanovisko, že argumenty, ktoré žalobca uviedol na povolenie obnovy konania, nie sú spôsobilé vyvolať účinky spojené s povolením obnovy konania, keďže tieto už existovali v pôvodnom konaní a súd na ne prihliadol tak v prvostupňovom konaní ako i v odvolacom konaní. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím a so závermi prvostupňového a krajského súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 14C/165/2008, súd nepovažuje za dôvod na povolenie obnovy tohto konania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Žalovaná mala v konaní úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. avšak tohto práva sa vzdala, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach, dňa 15.4.2015