Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1023-2009.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1023/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: C. Y. Z., M.. XX. X. XXXX, M. W. XX/XXXX, C. L., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mesto Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 304,85 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 31/23, Ružomberok, pod sp. zn. Ex 1716/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 46,79 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., sa dňa 27. 11. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1716/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 304,85 eur, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 723-1080-4105/2003 zo dňa 22. 8. 2003. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 020406* zo dňa 16. 12. 2009, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 304,85 eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 5. 1. 2015 podal podnet na zastavenie exekúcie na základe oznámenia oprávnenej. Súdny exekútor zároveň predložil súdu oznámenie oprávnenej, v ktorom táto uviedla, že exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Oprávnená poukázala na to, že uplynutím vykonateľnosti nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného a uviedla, že toto oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, uloženej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Novelizáciou zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. 7. 2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií a súčasne bola stanovená prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie. Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) upravuje aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže povinnosť platiť uložené poistné vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni, upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).
Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu výkonu rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na výkon uvedeného rozhodnutia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Pretože ide o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 5. 2004. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 10. 5. 2014 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 46,79 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, tak ako si túto uplatnil. Ďalej má súdny exekútor popri odmene nárok na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške 5,80 eur za poštovné, nakoľko tieto výdavky súd považoval na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 38,99 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,80 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 46,79 eur, z toho na odmenu pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 5,80 eur a na DPH 7,80 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., povinný.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.