Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-92-2014.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/92/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska 1, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej B. C., naposledy bytom N. K., K. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr. Mariannou Badárovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice- okolie, o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/450/2013-32 z 20.12.2013 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 50,50 eura a trovy konania v sume 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia 19,38 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, na základe ktorého má žalobca ako podnik poskytujúci prepravné služby právo na zaplatenie ceny za poskytnutú službu - cestovné, a ak sa nepreukáže platným cestovných lístkom aj sankčnú úhradu podľa tarify.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku z návrhu v plnej výške a trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 1/3 vyúčtovaných a uplatnených trov, potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Advokát vyúčtoval a žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb po 16,60 eura, trikrát 7,81 eura režijný paušál a k tomu 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva - pokus o zmier a podanie žaloby), k tomu 20% DPH. Za účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie práva považoval súd uhradenie súdneho poplatku z návrhu, pretože predmetom žalobcom uplatňovanej pohľadávky v tomto spore je vymáhanie cestovného so sankciou, ktoré žalovaný neuhradil a žalobca bol nútený obrátiť sa na súd a s podaním návrhu je spojená poplatková povinnosť 16,50 eura. Pri náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu považoval súd za účelne vynaložené trovy len vo výške 1/3 uplatnených trov, pretože ide o drobný spor bez zložitých úvah a vyhotovenie žaloby v takomto spore nemožno považovať za náročný a zložitý proces a táto výška je primeraná žalovanej istine, ktorá je nižšia ako uplatnené trovy konania. Za úkon právnej služby - pokus o zmier náhradu trov vôbec nepriznal.
Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná trovy právneho
zastúpenia v plnej uplatnenej výške, t. j. za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier a žaloba vo veci samej) po 16,60 eura, 3 x režijný paušál po 7,81 eura a 20 % DPH, spolu 87,88 eura. Uplatnil si tiež náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 19,61 eura, t. j. polovica základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - podané odvolanie vo výške 16,60 €, režijný paušál 8,04 € a k tomu 20 % DPH.
Dôvodil, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, kedy sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však súd musí posúdiť v ich komplexnosti (majetkové, sociálne, osobné a iné pomery obidvoch účastníkov konania a neprimeranosť trov konania v drobných sporoch voči uplatňovanej pohľadávke je potrebné posudzovať individuálne. Aj keď zákon nedefinuje pojem „ neprimerané trovy“, ani súdna prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, súd musí v rozhodnutí dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri použití ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a z toho vyplýva záver, že svojím postupom súd odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Poukázal na ustálenú súdnu prax, keď pre použite ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, kedy suma trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je tento prípad. Uplatnené trovy konania predstavujú aj náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu, čo je žalobcovou obligatórnou povinnosťou a nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnej služby a postup advokáta pri prevzatí veci, podaní žaloby na súd je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si aj časovú náročnosť pri kontrole správnosti a úplnosti podania, zhromaždenia dôkazných prostriedkov a uplatnená náhrada trov konania v tomto prípade je adekvátna a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., preto považuje za nespravodlivé a neprimerané aby žalovaná ako neúspešná účastníčka neznášala trovy plne úspešného žalobcu.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý výrok rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacích dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil a svoje rozhodnutie aj riadne neodôvodnil a nemožno ani konštatovať, že by boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, t. j. že postupom súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd sa určite nestotožňuje s argumentom odvolateľa v tom, že jediným kritériom na priznávanie trov je násobok trov voči pohľadávke, ktorý podľa neho predstavuje minimálne dvojnásobne vyššiu
sumu, ako samotná istina. Toto zo znenia zákona nevyplýva. Primeranosť trov treba posúdiť zo širších hľadísk a tieto v rozhodnutí zohľadniť. Ustanovenie § 150 ods.2 vychádza z predpokladu neprimeranosti trov voči pohľadávke. Zákon presne nedefinuje, aké trovy konania možno považovať za neprimerané. Dokonca zákon nehovorí ani o násobkoch, ako to vyvodzuje právny zástupca navrhovateľa vo svojom odvolaní. Z dôvodovej správy vyplýva len argument v tom, že bolo potrebné zasiahnuť do úpravy trov konania v drobných sporoch, pretože niekedy trovy konania v podstatnej miere prevyšovali pohľadávku, čo považoval za neprípustné. Ak zákon hovorí o neprimeranosti trov voči pohľadávke, je vecou súdu, ako túto primeranosť zhodnotí a odôvodní ju. Súd je práve tá inštitúcia, ktorá zákon vyloží a uvedie do praxe. Pokiaľ takáto prax, či judikačná činnosť doteraz nie je jednoznačná, neznamená to, že súd podľa daného ustanovenia nemôže postupovať a vykladať ho.
Odvolací súd nemôže akceptovať ani tvrdenie advokáta, že ide o zložitý proces a časovo náročné veci. Rozhodne aj odvolací súd môže konštatovať zo svojej praxe, že takéto žaloby právny zástupca za navrhovateľa podáva vo väčších množstvách. Predmet konania tvorí vec, ktorá je typovo veľmi jednoduchá po skutkovej i právnej stránke, k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla liniek MHD a dátumy porušenia povinnosti a výziev na zaplatenie. Vypĺňanie takýchto žalôb je len rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou zvláštne odborné znalosti a nie sú ani časovo náročné.
Súd prvého stupňa správne nepovažoval za účelne vynaložené trovy na pokus o zmier v čase, keď advokát žalobcu ešte v tejto veci nezastupoval a naopak, za správne považoval rozhodnutie, ktorým priznal náhradu trov konania - právneho zastúpenia advokátom len vo výške 1/3 uplatnených trov, pričom priznal náhradu za celý zaplatený súdny poplatok.
Vzhľadom na uvedené má odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1,2 a § 151 ods. 1 O.s.p a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.