Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX F., za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Ferdinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, pr. zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 v konaní o zaplatenie 422,53 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu vo výške 50,63 eur s 9,15 % úrokom z omeškania od 26.5.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 87,02 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku upravenú v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2009 týkajúcu sa záväzku Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 39,43 eur/1.188,- Sk a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 21,51 eur/648 Sk v prípade ak bude Dlžníkovi revolvingu poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi súhlas. Veriteľ je povinný písomne

oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 422,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 20.11.2009 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver 398,33 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokmi v 30 mesačných splátkach vo výške 24,36 eur. Na základe žiadosti žalovanej sa zmluvné strany dohodli na odklade splátok č. 9, 10 a 11

a tieto sa žalovaná zaviazala zaplatiť ako splátky 31, 32, 33. .Žalovaná splátky riadne nesplácala, dostala sa do omeškania už s úhradou 1. splátky, napokon zaplatila len sumu 268,27 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 15 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo podľa § 565 Obč. zák. t.j. okamžitú splatnosť úveru. žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 462,63 eur dňa 26.5.2011. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 40 eur.

Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 19.5.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom uzavretá zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoje právo, obsahuje neprijateľné podmienky. V danom prípade bola uzavretá formulárová zmluva, ktorej podmienky žalovaná nemala možnosť ovplyvniť. Uviedol, že žalovaná už uhradila sumu 308,27 eur, čiže takmer 85 % istiny, napriek tomu žalobca požaduje ešte zaplatenie sumy 422,53 eur. Namietal vysokú odplatu za poskytnutý úver, nejasnosti v zmluve týkajúce sa údajov o poskytnutých úveroch, úrokových sadzbách, RPMN a pod., absenciu náležitostí podľa zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (konkrétne podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i), v dôsledku čoho sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nesprávnosť RPMN, keďže táto bola vypočítaná zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov uvedenej v zmluve a nie zo skutočne vyplatených peňažných prostriedkov, čím porušil § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. V dôsledku týchto skutočností považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, čiže žalovaná by mala uhradiť iba sumu 50,63 eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočne vyplatenými peňažnými prostriedkami a celkovými úhradami žalovanej (358,90 eur - 308,27 eur). Ďalej vedľajší účastník poukázal na niektoré ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré považoval za neprijateľné podmienky, resp. na nekalé obchodné praktiky žalobcu (ako napr. veľkosť písma v zmluve, tzv. automatický revolving, ktorý de facto nanúti spotrebiteľovi ďalší úver v priebehu splácanie prvého úveru, vypovedanie úveru podľa bodu 4 úverových podmienok, zabezpečenie úveru blankozmenkou, dohody o poskytnutí služby - bod 8 zmluvy). Vyjadril názor, že tieto neprijateľné podmienky v spojení s nekalými praktikami žalobcu spôsobujú neplatnosť celej zmluvy o úvere. Keďže však považuje úver za bezúročný

.a bez poplatkov, vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné, a teda za neplatné, ponechal na zvážení súdu.

Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci pojednávanie.

Keďže v danom prípade ide o drobný spor (teda o vec, predmetom ktorého nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie, ale dňa 26.1.2015 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznámenie, že dňa 15.4.2015 bude vo veci vyhlásený rozsudok a v tento deň ho aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom písomných vyjadrení žalobcu a vedľajšieho účastníka, pripojených listinných dôkazov, najmä oznámením o zosplatnení z 5.5.2011, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2009, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, históriou platieb - kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná dňa 18.11.2009 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorým žiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 398,33 eur. Žalobca dňa 20.11.2009 podpísal uvedenú žiadosť, teda tohto dňa došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 398,33 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 30 mesačnými splátkami, splatnými k 20. dňu v kalendárnom mesiaci po 24,36 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov bola dohodnutá na 332,60 eur, RPMN za úver činila 69,08 %, ročná úroková sadzba 68,85 %, priemerná RPMN za úver 48,96 %. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanej revolving vo výške 197,34 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dohodnutá na 241,22 eur s predpokladanou RPMN po poskytnutí revolvingu 55,45 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,59 %. Na druhej strany zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou sa žalobca zaväzuje povoliť žalovanému odklad najviac 3 splátok a žalovaná sa zaväzuje zaplatiť odplatu za poskytnutie služby, a to vo výške 39,43 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 21,51 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Podľa karty klienta bola žalovanej reálne vyplatená suma 358,90 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutým úverom a odmenou za povolenie odkladu splátok. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 308,27 eur.

Podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov zverejnený Národnou bankou Slovenska pre mesiac september 2010 bol vo výške 15,42 %

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy (k 31.02.2008), na účely tohto zákona sa rozumie

.

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

.povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.

Súd po preskúmaní okolností uzavretie úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o zmluvu o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v návrhu a na jeho listinách. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky, kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok s presne určenou výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v bode 8 upravujúcom možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a splátky revolvingového úveru. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 30 mesiacov, ale neposkytol mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver.

Zmluva o úvere ako typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

.formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa pri svojej obchodnej činnosti, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania boli údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj keby súd považoval údaj v oznámení o schválenom úvere zo dňa 20.11.2009 o dátume splatnosti poslednej splátky úveru za údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z predložených dokladov, najmä zo zmluvy o úvere, súd nemal preukázané, že by táto obsahovala aj údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto zmluva obsahuje iba výšku celkovej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky.

Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaná je povinná zaplatiť iba sumu, ktorú si požičala.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanej bol schválený úver vo výške 398,33 eur, skutočne vyplatená jej bola suma len 358,27 eur. Z platobnej história vyplýva, že žalovaná uhradila spolu sumu 308,27 eur. Pre účely posúdenia, akú sumu má žalovaná zaplatiť žalobcovi je dôležité posúdenie, či dohoda o povolení odkladu splátok je platná, resp. či odplata za túto službu je primeraná.

Z bodu 8 zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil požičané finančné prostriedky. Odplata za odklad splátok úveru bola dohodnutá vo výške 39,43 eur, čo predstavuje 53,95 % zo súčtu 3 splátok, odklad ktorých by sa mal povoliť. Odklad splátok je dlžníkovi povolený bez schválenia veriteľa iba v prípade dlhodobej nezamestnanosti alebo pri skončení jeho pracovného pomeru, v ostatných prípadoch sa na odklad splátok vyžaduje schválenie veriteľa. Za povolenie odkladu splátok dlžník platí hneď pri uzavretí zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či reálne požiada o odklad splátok, resp. či mu vôbec bude odklad povolený. Dlžník teda platí za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusí byť poskytnutá, resp. o ktorú ani nemusí požiadať a využiť ju. Dohoda o odklade splátok je pritom formulárová písaná drobným čiernym písmom na sivom podklade, čo podstatne sťažuje jej čitateľnosť (aj keď sivý podklad mal byť zrejme vyznačením, že ide o nejakú dohodu nad rámec úverovej zmluvy, resp. označením textu samostatnej dohody, v konečnom dôsledku čierne písmená na sivom podklade sťažujú jej čítanie).

Aj keď v tejto dohode je ustanovenie o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z úradnej činnosti súdu je známe, že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní k uzavretiu

tejto dohody. Z úradnej činnosti súdu je známe, že odplaty za odklad splátok, ktorý nakoniec dlžník ani nemusí využiť, resp. mu nemusí byť povolený, sa

.pritom pohybujú v rozpätí od cca 50 - 70 % sumy predstavujúcej súčet 3 splátok. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že takáto dohoda je neprijateľná, a teda neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. túto podmienku zároveň uviedol aj do výrokovej časti tohto rozsudku.

Za tohto stavu potom súd sumu 39,43 eur, ktorá bola započítaná za odklad splátok a ktorá teda nebola vyplatená žalovanej, ale si ju ponechal žalobca, započítal na zaplatenie časti poskytnutej sumy, čiže po jej započítaní ostáva žalovanej vrátiť sumu 358,90 eur. Ako už bolo uvedené, žalovaná doposiaľ uhradila celkovo sumu 308,27 eur, teda rozdiel, ktorý by mala doplatiť, predstavuje sumu 50,63 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd žalovanú zaviazal a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (15,42 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 68,85 % považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 5-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Úrok takmer 5-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov poskytovaný obchodnými bankami podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto má žalobca právo požadovať úroky z omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej (t.j. k 26.5.2011) bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25%, čiže v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase omeškania žalovanej môže žalobca požadovať úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako bola základná sadzba Európskej centrálnej banky. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zmysle tejto právnej úpravy, súd mu

.priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške, a to zo sumy, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú.

Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka týkajúce sa ďalších neprijateľných podmienok zmluvy o úvere (ako napr. zabezpečenie úveru zmenkou, kumulácia sankcií - úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, alebo automatického revolvingu), súd sa nimi bližšie nezaoberal, a to z dôvodu, že nároky z týchto právnych inštitútov si žalobca v tomto konaní neuplatňoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 422,53 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia 50,63 eur, čo vo vzťahu k celkovo uplatňovanej sume predstavuje 11,98 %. Žalovaná bola teda úspešná v prevyšujúcej časti, t.j.

v rozsahu 88,02%. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu bola žalovaná úspešná v 76,04 %, v ktorom rozsahu by mala právo na náhradu trov konania, avšak žiadne si neuplatnila, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník vystupoval na strane úspešnejšieho účastníka, teda má právo na náhradu trov konania voči neúspešnejšiemu účastníkovi. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 87,02 eur pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd - odmena za 1 úkon 28,22 eur, 2 x režijný paušál po 8,04 eur a 20% DPH, pričom vychádzal zo sumy 371,90 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalovanou sumou a zvyškom neuhradenej istiny (422,53 eur - 50,63 eur). Súd po preskúmaní uplatnených trov dospel k záveru, že tieto boli uplatnené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zodpovedajú úspechu žalovanej v tomto konaní, preto zaviazal žalobcu na ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do

15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.