Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-19-2014.pdf
PDF · 117.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: ALD Automotive s. r. o., organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Bratislava 851 01, Panónska cesta 47, IČO 36 066 664, právne zastúpeného advokátom JUDr. Zoltánom Ludikom, so sídlom Bratislava 813 39, Cukrová 14, proti žalovanému: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Oravcom, so sídlom Prešov 080 01, Hlavná 19, o zaplatenie 5.454,65 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/336/2009-299 zo dňa 10.1.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o základe prejednávanej veci, t. j., že zodpovednosť žalovaného na náhradu škody je daná.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.454,64 eur a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.454,65 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca je vedený v Obchodnom registri Mestského súdom v Prahe a jeho organizačná zložka v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, s predmetom činnosti prenájom motorových vozidiel. Dňa 30.10.2007 uzavrel žalobca so spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., Trnava nájomnú zmluvu č. 140000557 operatívny leasing, predmetom ktorej bol leasingový prenájom motorového vozidla ŠKODA Fabia II Ambiente. Účastníci si dohodli dobu nájmu 36 mesiacov, pričom ukončenie nájmu malo nastať posledným dňom dohodnutej doby nájmu podľa protokolu o odovzdaní vozidla. Výšku mesačného nájomného stanovili účastníci na finančnú čiastku 7.672,- Sk, havarijné poistenie 835,- Sk, zákonné poistenie 305,- Sk, poplatok za rádio 40,- Sk, asistenčnú službu 84,- Sk, plus DPH, celkom 10.633,80 Sk. Listom zo dňa 17.3.2009 žalobca predčasne ukončil zmluvu o nájme s nájomcom vzhľadom ku totálnej škode vozidla ku dňu 28.2.2009. Listom zo dňa 24.3.2009 „Predčasné ukončenie zmluvy o nájme“ vysporiadal žalobca škodu tak, že obstarávacia cena vozidla predstavovala 11.461,96 eur, uhradená časť obstarávacej ceny 2.317,18 eur, poistné plnenie 4.575,61 eur, predajné zvyšky 1.260 eur, vyúčtovanie služieb 548,06 eur. Žalobca svoj nárok (voči nájomcovi) stanovil na sumu 3.857,23 eur. Podľa priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP - 110/DI-2-2009 došlo dňa 9.2.2009 k dopravnej nehode, ktorej príčina bola nedovolená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie rýchlosti jazdy schopnostiam vodiča s tým, že zodpovedný za dopravnú nehodu je žalovaný. Podľa záznamu o blokovom konaní bola uložená žalovanému na mieste pokuta 64,- eur, pričom tento uviedol v zázname, že s uložením sankcie súhlasí a keďže tak nemôže urobiť na mieste, zaplatí ju do 15 dní poštovou poukážkou, ktorú prevzal spolu s blokom na pokutu. Na základe protestu prokurátora zo dňa 30.9.2009 bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení blokovej pokuty vo výške 64,- eur a dňa 22.2.2010 bol materiál vo veci podozrenia zo spáchania priestupku profesionálneho vojaka slobodníka G. S. postúpený vojenskému útvaru XXXX v S.. Dňa 31.1.2011 vydal veliteľ vojenského útvaru XXXX S. rozkaz o uložení pokuty za priestupok, v ktorom uznal žalovaného vinným z porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého sa žalovaný dopustil priestupku podľa § 123 ods. 1 zákona o štátnej službe. Menovanému bola uložená pokuta vo výške 160,- eur. Listom zo dňa 14.2.2011 podal voči rozkazu veliteľa vojenského útvaru odvolanie žalovaný. Následne listom zo dňa 24.2.2011 veliteľ Vojenského útvaru oznámil žalovanému, že konanie voči nemu zastavil v súlade s § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch. Po výsluchu svedkov Q. E., A. S., S. S., Bc. N. C., Ing. A. K. a znalca Ing. A. Z. PhD, súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Protiprávne konanie žalovaného spočívalo v porušení § 16 zákona č. 8/2009 Z. z., na čom sa zhodli nielen vypočutí odborníci, ale rovnako zodpovednosť za vznik dopravnej nehody vyhodnotil neskôr aj veliteľ Vojenského útvaru. Okolnosti vyšetrovania a zdokumentovania tejto dopravnej nehody na mieste samom viedli samotného žalovaného k tomu, že priznal vytýkané porušenie v tom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zrážke zabrániť. Žalovaný sa síce prejavil pri jazde vozidlom ako skúsený vodič a jeho reakciám, ako tvrdili odborníci, nebolo čo vytknúť, avšak rýchlosť vozidla v čase, keď prvýkrát zareagoval na situáciu na ceste, bola vyššia, než ako mal ísť, aby vedel zrážke zabrániť, teda zastať na primeranú vzdialenosť. Ak žalovaný vedel a videl, že vozovka je zasnežená a je klzko, ako to aj vypovedali ďalší účastníci dopravnej nehody, mal prejaviť obozretnú opatrnosť počas celej jazdy autom, nielen potom, čo začal brzdiť v snahe vyhnúť sa zrážke. Zo znaleckého posudku Ing. A. Z. PhD. podaného pod č. 65/2013 a z jeho výpovedí súd zistil, že keby sa žalovaný pohyboval rýchlosťou 60 km, tak by priebeh bol taký, že vodič E. by stihol odísť a minuli by sa, a k zrážke by nedošlo. Za primeranú rýchlosť znalec považoval 50 km/h na zastavenie a 62 km/h na obídenie. V takom prípade nemuselo k zrážke dôjsť. Škoda, ktorú uplatňuje žalobca ako ušlý zisk, predstavuje majetkovú hodnotu, k zväčšeniu ktorej neprišlo v dôsledku spôsobenej škody, hoci pri predpokladanej činnosti sa dalo očakávať, že nájomný vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. bude pokračovať a v dôsledku toho uhradí tento nájomca aj všetky dohodnuté splátky nájomného. Tento ušlý zisk je možné nahradiť len peňažným plnením, nakoľko naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy. Je nepochybné, že ak by bol nájomný vzťah pokračoval, získal by žalobca na zaplatených splátkach nájomného od nájomcu túto hodnotu. Účelom operatívneho leasingu je poskytnúť určitú konkrétne nájomcom vybranú vec do nájmu za dohodnutú odmenu, o ktorú žalobca prišiel, keďže žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k totálnej škode na tomto vozidle, ktorá bola poistným plnením čiastočne uhradená. V danom prípade sa však nejedná o škodu, ktorá vznikla vlastníkovi auta poškodením vozidla, ale o ušlý zisk a tento poistné plnenie nezahŕňal. Bola zistená taktiež príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, nakoľko zrážka vozidiel bola priamym a bezprostredným následkom vzniku škody. Zavinenie žalovaného spočíva nedbanlivostnom konaní. Súd sa zaoberal aj otázkou, či sa nejedná o spoluzavinenie žalovaného a iného účastníka dopravnej nehody. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že bezprostrednou príčinou zrážky vozidiel bola technika jazdy žalovaného. Spoluzavinenie iných osôb nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak iní účastníci dopravnej nehody neporušili dopravné predpisy, a takéto zistenie nevyplýva zo žiadneho odborného záveru predloženého súdu a tvrdeného svedkami - odborníkmi na dopravné nehody, takýto výklad nemožno prijať. Vodič E. nemal povinnosť predvídať, že iný vodič poruší zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 16 zákona č. 8/2009 Z. z. a tak u neho neprichádza do úvahy ani prípadná nevedomá nedbanlivosť. Podľa žaloby z 38 splátok spoločnosť IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., kvôli dopravnej nehode uhradila len 15 splátok nájomného. Keďže nájomná zmluva sa ku koncu februára 2009 zrušila, uvedená spoločnosť už ďalšie nájomné neuhrádzala. Ušlý zisk spočíva v neuhradenom nájomnom, ktoré by inak spoločnosť IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., uhrádzala. Jedná sa o 22 splátok nájomného, a to 10 splátok za rok 2009, 11 splátok za rok 2010 (až do novembra 2010) a jednu splátku nájomného za december 2010 (len čiastočná splátka, nakoľko nájomná zmluva mala vypršať 13.12.2010). V zmysle nájomnej zmluvy mala spoločnosť IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., uhrádzať mesačne nájomné vo výške 7.672,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 254,66 eur. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.´ Ďalším výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že o trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Ako dôvod uviedol, že žalovanému sa postupom súdu v konaní odňala možnosť konať pred súdom, keď súd až do rozhodnutia vo veci samej neustálil, kto žalovaného vo veci zastupuje, či je to advokát alebo iná osoba., tak dňa 19.10.2012 pojednával súd v neprítomnosti žalovaného, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, pričom na zápisnici o pojednávaní je uvedené, že za JUDr. M. sa mal dostaviť JUDr. E. až hodinu po začatí pojednávania, pričom na pojednávaní bol vypočúvaný policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu a znalec Ing. K., ktorý v priestupkovom konaní podal odborné vyjadrenie. Súd sa nevyporiadal so základom uplatneného nároku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia ani len náznakom nevyplýva, akou metodikou súd ustálil výpočet ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi poistnou udalosťou vzniknúť. Súd sa nevyporiadal ani s tým, na základe akých právnych skutočností je daná pasívna legitimácia žalovaného, a nie vtedajšieho nájomcu, ktorý mal prenajaté motorové vozidlo od žalobcu. Názor, že ušlý zisk sa rovná očakávanej tržbe prenajímateľa titulom nájmu, nemôže v danom prípade predstavovať ušlý zisk. Súd si neujasnil, kto spáchal priestupok podľa zákona o cestnej premávke, rozhodoval na základe dôkazov, ktoré boli vykonané v rozpore so Zákonom o správnom konaní, pri vykonávaní ktorých absentovala súčinnosť a iniciatíva žalovaného, keď tento bol pri zabezpečovaní dôkazov v priestupkovom konaní opomenutý, nebol informovaný o termínoch vykonávanej prehliadke a práve tieto dôkazy slúžili na základ pre znalecké dokazovanie. Z postupu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu akceptoval JUDr. A. E. ako splnomocneného zástupcu advokáta JUDr. A. M., keď túto možnosť nepripúšťa O.s.p., ani zákon o advokácii. Z postupu súdu nie je možné identifikovať, či bol JUDr. A. E. považovaný za samostatného zástupcu žalovaného, popri advokátovi JUDr. A. M.. Ani tento postup však nie je v súlade s O.s.p.. Súd vo veci konal s domnelým zástupcom žalovaného, ktorý nebol v tom čase advokátom, ani advokátskym koncipientom zamestnaným u zvoleného advokáta JUDr. A. M.. Nemožno zistiť, z akého dôvodu je v záhlaví rozsudku uvedený ako zástupca žalovaného JUDr. A. E., keď z obsahu spisu možno zistiť, že žalovaný odvolal plnomocenstvo JUDr. A. M. až po doručení rozsudku vo veci samej. Ak by súd za zástupcu žalovaného považoval JUDr. A. M., advokáta, konal by v rozpore s O.s.p. a zákonom o advokácii, keď pripustil, aby advokát poveril zastupovaním neoprávnenú osobu. Ak súd akceptoval, že žalovaný mal v konaní dvoch zástupcov, tento stav by odporoval ustanoveniam O.s.p. o zastupovaní účastníka na základe plnomocenstva. Ak by súd ustálil, že žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, mal poučiť žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach. Ak tak neurobil, odňal žalovanému možnosť konať riadne pred súdom. Súd mal za nepochybné, že ak by nájomný vzťah pokračoval, získal by žalobca na zaplatených splátkach nájomného od nájomcu žalovanú hodnotu. S týmto záverom nemožno sa stotožniť. Klasifikácia nájomného ako ušlý zisk je nezmyselná, pretože žiadne tržby právnickej osoby nemôžu predstavovať objektívne ušlý zisk. Právnická osoba pri svojej podnikateľskej činnosti má aj náklady. Súd akceptoval bez výhrad tvrdenie žalobcu, že očakávaný nájom je jeho ušlý zisk. Nepovažoval za potrebné zistiť, ako bol postavený projekt podnikania žalobcu pri prenajímaní motorových vozidiel operatívnym leasingom. Súd nekriticky prijal argumentáciu žalobcu, že celý nájom je jeho ušlým ziskom, aj keď je zrejmé, že každý subjekt, ktorý podniká, má svoje predpokladané nákladové réžie, ktorí znižujú očakávaný výnos, a preto až po očistení hrubého výnosu o reálne náklady možno hovoriť o zisku. Z rozsudku nevyplýva, ako sa súd vysporiadal aj s existenciou pasívnej legitimácie žalovaného. Teda s tým, ako by žalobca mal riešiť situáciu v prípade, že by škodovú udalosť nepochybne spôsobil vtedajší nájomca - IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o.. Taktiež sa nevyporiadal s tým, prečo pri zisťovaní výšky uplatňovanej náhrady škody nezohľadnil platby, ktoré žalobca získal od poisťovne, ani aké výnosy mal žalobca z predaja zvyškov motorového vozidla. Žalobca bol v právnom vzťahu so svojím nájomcom a primárne bolo jeho povinnosťou svoje nároky na náhradu škody uplatniť voči nájomcovi. Ak sa rozhodol uplatňovať svoje nároky voči žalovanému, v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu pasívnej legitimácie žalovaného, ani pokiaľ ide o výšku náhrady škody titulom ušlého zisku. Žalovanému nie je zrejmé, prečo súd odôvodňuje preukázanie protiprávneho konania žalovaného neexistujúcim rozhodnutím veliteľa vojenského útvaru, pretože žiadne jeho rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo. Pri hodnotení vzniku a priebehu nehodového deja sa súd opieral o výsluch svedka N. C., Ing. A. K. a na znalecký posudok Ing. A. Z., ktorý pri vyhotovovaní posudku tiež vychádzal z údajov od svedkov N. C. a Ing. A. K.. Policajt N. C. po vzniku dopravnej nehody nevypočul všetkých zúčastnených, pretože len v aute žalovaného sedeli okrem neho ďalší traja pasažieri. Ak by ich vypočul, zistil by, že vodič červenej Fabie sa pri obchádzaní prekážky neriadil ustanovením § 14 zákona číslo 8/2009 Z. z.. Svedkovia sediaci v aute žalovaného zhodne konštatovali, že keď prichádzali k odstavenej dodávke, ich jazdný pruh bol voľný a jazdná rýchlosť primeraná. Žalovaný začal korigovať rýchlosť až potom, čo spoza odstavenej dodávky do jeho jazdného pruhu sa začalo premiestňovať auto. Ak by vodič červenej Fabie plynule pokračoval, k zrážke motorových vozidiel by nedošlo. Tento sa však zastavil na úrovni zastavenej dodávky a svojím konaním donútil žalovaného k ďalším jazdným korekciám, hlavne k podstatnému znižovaniu rýchlosti na šmykľavom povrchu. V priebehu vyšetrovania si policajt nedal námahu zistiť, prečo červená Fabia zastavila na úrovni odstavenej bielej dodávky. Vyšetrujúci policajt zle vyhodnotil situáciu aj v tom smere, že stanovil poradie nárazov, ktorý mal vykonať žalovaný so svojím autom. Znalec nepočítal trajektóriu červenej Fabie, ktorá vychádzala spoza bielej dodávky až po bod zastavenia. Policajný vyšetrovateľ urobil unáhlené rozhodnutie, keď uložil blokovú pokutu žalovanému bez poznania všetkých súvislostí, ktoré bezprostredne predchádzali vzniku dopravnej nehody. Potom, čo jeho rozhodnutie o uložení blokovej pokuty bolo zrušené, ten istý policajný vyšetrovateľ zabezpečoval vykonanie dôkazov v rozpore so základnými zásadami správneho konania. V prípade trestného konania by išlo o nezákonné dôkazy, na ktoré by súd nemohol prihliadať. V rozpore so zásadami správneho konania boli vykonané ohliadky merania na mieste samom bez toho, aby o týchto skutočnostiach bol upovedomený žalovaný a aby sa mohol k týmto úkonom vyjadriť. Žalovaný sa až v súdnom konaní mal možnosť oboznámiť s odborným vyjadrením Ing. K., ktorý slúžil ako základ pre znalecký posudok Ing. Z..
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 238,72 eur. Ako dôvod okrem iného uviedol, že inštitút zastúpenia fyzickou osobou bol v danom prípade prípustný a využitý s tým, že právny zástupca žalovaného sa zúčastňoval osobne pojednávaní a radil žalovanému, ako postupovať pri uplatňovaní jeho práv. Za takéto zastupovanie neprináleží zástupcovi odmena v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z.. Žalobca pri určovaní vymáhanej istiny vychádzal z odôvodneného predpokladu, že v prípade zachovania motorového vozidla ako predmetu nájmu, by vozidlo časom bolo úplne splatené zaplatením zostávajúcich splátok. Žalobcovi vznikla škoda, ktorej najpresnejším vyjadrením súd sú práve zvyšné, doposiaľ nezaplatené splátky. Je v nich započítaná zostatková hodnota vozidla, ktorá predstavuje skutočnú škodu, náklad žalobcu, aj ušlý zisk, ktorý by vznikol, keby bolo vozidlo riadne splatené. Žalobca sa domáha náhrady titulom ušlého zisku, nakoľko vymáhaná čiastka mala byť žalobcovi pôvodne zaplatená ako odmena za poskytnuté služby a tovar. Istina pohľadávky však v sebe zahŕňa aj skutočnú škodu a zohľadňuje protihodnotu motorového vozidla už uhradenú žalobcovi. Žalobca neočakával a v leasingových splátkach obvykle neočakáva navrátenie motorového vozidla, ale splatenie zvyšných splátok, ktorého sa touto cestou domáha. V dôsledku zničenia vozidla už ani nie je možné určiť jeho hodnotu objektívnejšie. V danom prípade sa rozhodnutím o udelení blokovej pokuty rozhodlo o vinníkovi dopravnej nehody. Tým, že žalovaný neprispôsobil spôsob riadenia motorového vozidla stavu vozovky, dopustil sa priestupku, čo svojím podpisom aj uznal. O objektívnosti postupu správneho orgánu nasvedčuje aj skutočnosť, že policajt počas výsluchu, ako aj počas konfrontácie so znalcom, ktorý zhotovil odborné vyjadrenie, uviedol, že na neho bol vyvíjaný nátlak, aby zmenil závery svojho zistenia. Napriek takémuto konaniu rodinných príslušníkov právneho zástupcu žalovaného, zodpovednosť žalovaného bola vyslovená viacerými rozhodnutiami a nebola spochybnená ani rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 16.10.2009 o odovzdaní veci, ani rozhodnutím Vojenského útvaru v Prešove zo dňa 31.1.2011.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom by zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takého preskúmavania rozsudku na neverejnom zasadnutí senátu je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku v tomto smere tvoria vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené len čiastočne.
Z preskúmavaného rozsudku skutočne nie je možné zistiť, ako súd dospel k sume 5.454,65 eur, ktorú zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaný skutočne zavinil škodu vzniklú žalobcovi. Aj keby odvolací súd nebol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, nie je súd podľa doteraz vykonaného dokazovania dôvod pochybovať o tom, že ku vzniku škody došlo výlučným zavinením žalovaného. Podrobné výsluchy všetkých svedkov navrhnutých účastníkmi, ako aj znalca a presvedčivý znalecký posudok nevyvolávajú pochybnosti o správnosti skutkových záverov vyvodených z týchto dôkazov prvostupňovým súdom. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojuje skutkové a právne závery preskúmavaného rozsudku, na ktoré aj odkazuje len v súvislosti s dôvodmi odvolania a k uvedenému zdôvodneniu dodáva:
Na správnosť rozhodnutia súdu vo veci samej nemala vplyv skutočnosť, že žalovaného v priebehu takmer celého prvostupňového konania fakticky a sčasti, aj formálne, zastupoval JUDr. A. E.. Aj keď formálne v období od 8.7.2009 do 6.11.2010 bol právnym zástupcom žalovaného advokát JUDr. A. M., ktorý ďalej splnomocnil na zastupovanie žalovaného JUDr. A. E., ktorý nebol jeho koncipientom, ani zamestnancom, stalo sa to tak nepochybne so súhlasom žalovaného. Dôkazom toho je prítomnosť žalovaného a tohto substitučného zástupcu na pojednávaniach 11.11.2011, 10.4.2012, 18.5.2012, 19.10.2012, 18.10.2013, 22.11.2013. Žalovaný bol teda prítomný aj na pojednávaní dňa 22.11.2013, kde došlo k oznámeniu odvolania plnej moci žalovaným pre JUDr. A. M. a kde bola doručená súdu všeobecná plná moc žalovaného pre JUDr. A. E.. Možno konštatovať, že žalovaný na spomínaných pojednávaniach opakovane prejavil svoj súhlas s tým, aby ho zastupoval na pojednávaniach práve JUDr. A. E., čo v konečnom dôsledku pripúšťa aj ustanovenie § 27 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ žalovaným splnomocnený advokát JUDr. A. M. nevykonával zastupovanie osobne, ale so
súhlasom žalovaného prostredníctvom tretej osoby JUDr. A. E., nie je možné považovať takúto poskytovanú právnu pomoc za odňatie možnosti žalovanému konať riadne pred súdom. To sa týka aj tvrdeného porušenia procesných práv žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že súd nepoučil žalovaného v súlade s § 5 O.s.p., že v konaní nie je zastúpený advokátom. Prvostupňový súd dňa 16.9.2010 doručil osobne žalovanému súhrnné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach obsahujúce okrem iného aj poučenie podľa § 30 O.s.p. o tom, že ak sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu môže ustanoviť zástupcu z radov advokátov na jeho žiadosť, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Napriek takémuto poučeniu žalovaný zotrval na plnej moci s advokátom JUDr. A. M., ktorý formálne splnomocnil na zastupovanie JUDr. A. E..
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny poriadok (§ 221 ods. 1 písm. f) a § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Za takúto vadu konania nie je možné považovať skutočnosť, že účastníka v konaní pred súdom zastupoval s jeho súhlasom niekto, kto nie je advokátom, ani advokátskym koncipientom, či zamestnancom advokáta. Nedostatok riadneho zastúpenia účastníka je dôvodom pre zrušenie súdneho rozhodnutia len v prípade, ak účastník konania nemá procesnú spôsobilosť (§ 221 ods. 1 písm. c) a § 237 ods. 1 písm. c) O.s.p.).
Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanému podľa § 420 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že bol vodičom motorového vozidla, ktorý zavinil vznik škody žalobcovi. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalovaný nebol prevádzkovateľom tohto vozidla, ktorým mala byť podľa Záznamu dopravnej nehody Z. S., bytom V.. XXX, K.. Zo spisu nevyplýva, že by si žalobca uplatnil voči prevádzkovateľovi motorového vozidla zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka. Poškodený sa môže súčasne domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku trov podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na presumovanom zavinení. Zo spisu nie je zistiteľné, že by žalovaný bol zamestnancom Z. S., a že by teda ku škode došlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých úloh (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzájomný vzťah zodpovednosti prevádzkovateľa a zodpovednosti vodiča za tú istú škodu je taký, že jedna zodpovednosť nevylučuje druhú (R 29/1979). Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa je koncipovaná širšie, než zodpovednosť vodiča podľa § 420, pretože vodič zodpovedá len za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (spravidla ide o porušenie pravidiel cestnej prevádzky), zatiaľ čo prevádzkovateľ zodpovedá poškodenému za celú škodu, a teda aj za škodu, ktorú nezavinil (napr. technická závada). Výnimkou je spoluzavinenie poškodeného. V súlade s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú prevádzkovateľ a vodič za vzniklú škodu spoločne a nerozdielne. To však súčasne znamená, že poškodený môže samostatne žalovať každého z nich. Právoplatné rozhodnutie o povinnosti jedného zo solidárnych zodpovedných škodcov nahradiť poškodenému škodu netvorí prekážku veci rozsúdenej pre konanie o náhrade tej istej škody proti druhému zo škodcov.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že žalobcom uplatnený nárok je čo do svojho základu opodstatnený (§ 152 ods. 2 veta druhá a § 219 ods. 3 O.s.p.). Žalovaný v dôsledku porušenia právnej povinnosti nesie plnú zodpovednosť za škodu vzniklú žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto porušením.
Prvostupňový súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu napriek tomu, že žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody, pričom pre nedostatok zdôvodnenia nie je v tejto časti rozsudok preskúmateľný.
Predmetom tohto súdneho konania nie je náhrada skutočnej škody, ale náhrada ušlého zisku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a pozostáva z majetkových hodnôt, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971 strana 153). Pod ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde k dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971 strana 152). Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nepostačuje však iba samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu veci, pokiaľ by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne, o aký reálne dosažiteľný (a teda nielen hypoteticky) prospech poškodený prišiel.
Súdna prax v minulosti zaujala právny názor k výške ušlého zisku v prípade straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 676/2001, „výška ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k čiastke, ktorú by v predmetnom období poškodený za obvyklých okolností v danom mieste získal na nájomnom podľa bežných pomerov zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluvy, od ktorej je treba odpočítať čiastku, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť. V rámci konania o náhrade škody teda musí žalobca tvrdiť a preukázať, že v predmetnom období mienil a mal zároveň reálnu možnosť konkrétne priestory za určitú čiastku prenajať a že by sa tak pri normálnom behu, nebyť protiprávneho konania žalovaného, stalo“.
Výška nájomného obvyklého na určitom mieste a čase nie je teda určujúca veličina pri stanovení výšky ušlého zisku v rámci náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.5.2005 sp. zn. 25Cdo 2434/2004).
Podobne ten istý najvyšší súd v rozsudku zo dňa 24.3.2008 sp. zn. 25Cdo 870/2006 uviedol, že pre určenie výšky ušlého zisku je teda rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo v skutočnosti dôjsť, škodca zabránil - o aký skutočne dosiahnuteľný, nielen hypotetický prospech škodca prišiel. Treba pritom vychádzať zo sumy, ktorú by poškodený za obvyklých okolností bol býval získal, ako aj s prihliadnutím na náklady na dosiahnutie zisku, ktoré už vynaložil, prípadne náklady, ktoré sú na dosiahnutie takého zisku potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.3.2008 sp. zn. 25Cdo 870/2006).
Za takýto ušlý zisk sa považuje aj strata (prepadnutie) leasingových splátok nájomcom, keď počas leasingového vzťahu dôjde k odcudzeniu motorového vozidla a nájomca takto nenadobudne vec do vlastníctva. V takomto prípade je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie takéhoto ušlého zisku nájomca.
V preskúmavanej veci nemožno na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mať za preukázané výšku ušlého zisku.
Podaním zo dňa 24.3.2009 si žalobca uplatnil voči leasingovému nájomcovi IZOLALČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., Trnava na základe zmluvy o nájme č. 140000557 zaplatenie čiastky 3.857,23 eur. K tejto čiastke žalobca dospel vychádzajúc z obstarávacej ceny vozidla 11.461,96 eur, od ktorej odpočítal zaplatené leasingové splátky 2.317,18 eur, poistné zaplatené poisťovňou 4.575,61 eur, ako aj hodnotu predaných zvyškov vozidla 1.260,- eur. Naviac navýšil túto cenu o sumu 548,06 eur za vyúčtovanie služieb. Zo spisu nie je zistiteľné, či leasingový nájomca túto čiastku žalobcovi aj zaplatil. Aj v prípade, že by sa tak nestalo, je možné považovať za ušlý zisk rozdiel medzi celkovým súčtom leasingových splátok, ktoré mal nájomca zaplatiť podľa leasingovej zmluvy žalobcovi po odpočítaní súm, ktoré nájomca skutočne žalobcovi zaplatil, resp. mal zaplatiť podľa zmluvy o nájme, pričom by malo byť odpočítané aj plnenie poskytnuté poisťovňou žalobcovi, ako aj cena, za ktorú boli predané zvyšky vozidla. Keďže súčasťou dohodnutého mesačného nájomného bola aj príslušná časť obstarávacej ceny vozidla, bolo žalobcovi plnením nájomného a poisťovne, ale aj odpredajom zvyškov vozidla, poskytnuté plnenie časti nájomného.
Konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto veci zabránili okrem skôr vytýkaných medzier v skutkovom stave, aj rozporuplné tvrdenia žalobcu, týkajúce sa ním uplatneného nároku. Podľa žaloby mal nájomca podľa zmluvy o nájme uhradiť spolu 38 splátok, pričom v dôsledku dopravnej nehody uhradil len 15 splátok. Naviac posledná z dohodnutých splátok mala byť krátená, keďže nájomný pomer mal trvať len do 13.12.2010. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2007, sa nájomca zaviazal zaplatiť len 36 splátok a nájomný pomer mal zaniknúť posledným dňom dohodnutej doby nájmu, ktorá bola dohodnutá na 36 mesiacov.
Hoci podľa zmluvy sa výška mesačnej splátky rovnala sume 10.633,80 Sk (352,98 eur) a podľa žaloby nájomca zaplatil 15 splátok, t. j. spolu 5.294,70 eur zohľadnil nájomcovi pri uplatnení náhrady škody len čiastku 2.317,18 eur. Čiastka 2.317,18 eur, ktorú žalobca uznal nájomcovi ako uhradenú časť obstarávacej ceny, nezodpovedá 15 násobku čistého nájomného (7.672,- Sk), ani nájomného zvýšeného o DPH (9.206,40 Sk).
Keďže nie je zo spisu zistiteľná výška skutočnej škody, ktorú uhradil, resp. mal uhradiť žalobcovi nájomca, nie je zo spisu zistiteľná ani výška ušlého zisku, ktorú by si mohol žalobca uplatňovať voči žalovanému ako osobe, ktorá zavinila vznik takejto škody.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok čo do prisúdenej čiastky 5.454,65 eur a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.