Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-19-2022.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 91,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 24.10.2020 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23.3.2022 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 91,- Eur s príslušenstvom z titulu úhrady za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 23.9.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,- Eur splatná do 23.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení D. E. F., G. za obdobie od 31.3.2020 do 7.4.2020, a keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti – strava počas karantény zo dňa 4.12.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Uviedol tiež, že následne ešte zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,- Eur zo dňa 2.2.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že uvedená doporučená listová zásielka sa žalobcovi vrátila s poznámkou – zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
3. Žalobca dodal, že žalovanému boli listové zásielky adresované na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá bola overená prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanom Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, a uzavrel, že nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne.
4. Právne žalobca poukázal na ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrana, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 355/2007 Z.z.) s tým, že predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby
v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať, a uloženie povinnosti podľa tohto ustanovenia je podľa ústavného súd SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Žalobca tiež dodal, že faktúra predstavuje plnenie (pozn. súdu: zrejme mal na mysli vyúčtovanie náhrady za plnenie) v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, a zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
5. Súd jeho návrhu vyhovel, vydaný platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením v zmysle ust. § 266 ods. 3 CSP v plnom rozsahu zrušil.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval. Žalobu s prílohami sa žalovanému nepodarilo doručiť na adresu označenú žalobcom, ktorá je totožná s adresou evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a keďže sa súdu napriek šetreniu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného a na takto zistenú adresu mu žalobu doručiť, súd podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a podľa § 116 ods. 3 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval v zmysle § 116 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky).
7. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
9. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie všetkými predloženými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP), ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a to faktúrou žalobcu adresovanou žalovanému aj spolu s doručenkou, ako aj žalobcom označenými dodatočnými výzvami na úhradu pohľadávky a dokladov o ich doručovaní, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil podstatný skutkový stav v zhode s tým, ako ho v rozhodných okolnostiach popísal žalobca.
10. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že žalobca počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení D. E. F., G. za obdobie od 31.3.2020 do 7.4.2020 zabezpečil žalovanému stravu, náklady na ktorú mal podľa § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. (pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom) uhradiť žalovaný, a ktoré mu žalobca v žalobe označenou faktúrou následne aj vyúčtoval. Žalovaný mu však tieto vyúčtované náklady v lehote splatnosti faktúry neuhradil, hoci ho na to žalobca dokonca aj dodatočne vyzýval, a dostal sa tak do omeškania u úhradou svojho peňažného dlhu, a preto súd posúdil návrh žalobcu ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi vyúčtované náklady na stravu počas nariadenej karantény spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po splatnosti faktúry tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalobca je od súdneho poplatku oslobodený a v doterajšom konaní mu podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.