Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-52-2014.pdf
PDF · 64.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/52/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla 2015 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obvinenej
S. Q.
nar. XX.XX.XXXX v D. R. D., trvale bytom D. R. K., N. č. XXXX/X, prechodne bytom D. R.., N. č. XX,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/215/213 zo dňa 30. januára 2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Na obvinenú S. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza obžalobu 2Pv 558/12-24 zo dňa 13.11.2013 doručenú súdu dňa 19.11.2013, v ktorej jej kládol za vinu, že sa mala dopustiť pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože ako zástupkyňa V. so sídlom P. XX, D., IČO: 42139376, ktorá sa predstavovala pod menom S. N. v priebehu mesiacov marec 2012 a apríl 2012 na viacerých miestach Slovenskej republiky si vyžiadala od poškodeného K. H. finančné prostriedky v celkovej výške 5.040 €, z ktorých jej poškodený K. H. 850 € odovzdal v hotovosti a 4.310 € z čoho po 40 € na osobu mu odovzdali poškodení A. D., K. K. a N. H. a tieto na viackrát vložil podľa dohody s obvinenou na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v F. oD. na meno S. K., ktorý je synom obvinenej S. Q., ktorá k tomuto účtu mala taktiež dispozičné právo a to za účelom sprostredkovania práce v zahraničí a to konkrétne zváračských prác v Nemeckej republike a v Holandsku a to pre všetkých poškodených, ako i za sankcie za porušenie zmluvných podmienok a taktiež za vybavenie členstva v V. avšak nikdy predmetnú prácu ani členstvo poškodených nevybavila, sankčné postihy si vymyslela, pričom ani nemala ako zástupkyňa na takúto činnosť kompetenciu a finančné prostriedky doposiaľ nevrátila a použila ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobila poškodeným K. H., A. D., K. K. a N. H. škodu v celkovej výške 5.160 €.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa §§ 350, 241 ods. 1 písm. e), 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. rozhodnuté tak, že trestné stíhanie obvinenej S. Q. pre vyššieuvedený skutok bolo zastavené, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol pre iný trestný čin obvinenej právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 2T/35/2011 zo dňa 2. októbra 2012.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že táto je podaná v neprospech obvinenej. Prokurátor poukázal na kriminálnu minulosť obvinenej, na spáchanie trestnej činnosti v dobe prebiehajúceho súdneho konania pre zločin sprenevery - Okresný súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/35/2011.
Prokurátor taktiež poukázal na záujem poškodených domôcť sa náhrady škody už v trestnom konaní. Prokurátor navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí (konajúcemu predsedovi senátu Krajského súdu Trenčín bola vec pridelená dňa 01.04.2015), podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
V zásade síce je možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pri rozhodovaní o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. je možné vziať do úvahy osobu obvinenej ako aj záujmy poškodených. Zákonodarca však primerane dal možnosť aj súdu, aby rovnako ako prokurátor v prípravnom konaní skúmal účelnosť trestného stíhania z pohľadu rozhodnutia o vine a treste. V tomto smere je možné prisvedčiť názoru samosudcu, že „očakávaný“ trest je celkom bez významu popri treste okresného súdu, ktorý vo výmere 3 roky bol už obvinenej právoplatne uložený. Ide o pomerne citeľný trest, ktorý je na hornej hranici, kedy ešte mohlo dôjsť k jeho podmienečnému odkladu. K tomu naviac senát nadriadeného súdu poukazuje na to, že vzhľadom na dobu spáchania aktuálnej trestnej činnosti obvinenej - marec až apríl 2012 dobu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/35/2011 zo dňa 02.10.2012 by dokonca do úvahy pripadalo ukladanie súhrnného trestu, resp. upustenia od jeho uloženia.
K otázke náhrady škody senát nadriadeného súdu poukazuje na to, že v tomto prípade, táto okolnosť pri rozhodovaní súdu nie je rozhodujúca, pričom ale súčasne súd prvého stupňa týmto rozhodnutím prakticky uzavrel, že skutok sa stal, a preto vymáhanie škody v občianskom súdnom konaní by pre poškodených nemalo byť dôkazne „náročné“.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako ej to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.