Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/238/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) N. W., T.. X. XX. XXXX, bytom W. I., T. S.. Z.. G. XXXX/XX, 2) S. Y., T.. X. XX. XXXX, bytom W. I., Z. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová a 3) V.. C. G., T.. XX. X. XXXX, bytom W. I., Ž.V. XXX/X, o zaplatenie 3115,12 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná 1) spoločne a nerozdielne so žalovanou 2) a žalovaný 3) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2720,34 eura, úrok z omeškania vo výške 11,41 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2551,76 eura od 11. 5. 2011 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej 1), žalovanej 2) a žalovanému 3) splácať v splátkach vo výške 120 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,11 eura s a z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a . O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 8. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) - 3) zaplatenia 3115,12 eura, úroku z omeškania vo výške 17,21 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3115,12 eura od 11. 5. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 24. 3. 2011 so G. G.B., a. s.. G. G., a. s. a žalovaní 1) a 2) uzatvorili dňa 1. 7. 2004 zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalovaným 1) a 2) peňažné prostriedky. Žalovaný 3) prevzal na seba ručiteľský záväzok. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 6897,73 eura a pozostávala z istiny vo výške 6319,75 eura a úroku z omeškania vo výške 577,98 eura. Úrok z omeškania vo výške 577,98 eura si v konaní neuplatnil. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 4979,09 eura, ktorý mal byť splácaný v splátkach vo výške 67,72 eura mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný nárok predstavuje splátky úveru splatné od 20. 9. 2010 do 20. 6. 2014 v počte 46 splátok. Splátky, pôvodne splatné od 20. 5. 2011 do 20. 6. 2014, s stali splatnými dňa 10. 5. 2011. Po postúpení pohľadávky nezaplatili žalovaní na dlžnú sumu žiadnu splátku. Úrok z omeškania, vyčíslený v sume 17,21 eura, bol vyčíslený v sadzbe 9 % ročne z jednotlivých splátok vo výške 67,72 eura, splatných od 20. 9. 2010 do 20. 4. 2011, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, t. j. od 21. dňa v mesiaci, do 10. 5. 2011.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 23. 1. 2014, žalobca uviedol, že so žalovanými 1) a 2) dňa 1. 7. 2004 uzatvoril pôvodný veriteľ zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným 1) a 2) úver vo výške 4979,09 eura, s úrokovou sadzbou 9,80 % ročne. V zmluve sa žalovaní dojednali aj na povinnosti platiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z úveru a poplatok za správu úveru vo výške 1,33 eura mesačne. Žalované 1) a 2) sa zaviazali splácať poskytnutý úver v splátkach vo výške 67,72 eura mesačne, počnúc dňom 20. 8. 2004, s konečnou splatnosťou úveru 20. 6. 2014. Každá splátka mala byť započítaná na istinu vo výške 41,84 eura a na úrok vo výške 25,87 eura. Úrok z omeškania je v zmysle sadzobníka 26,40 % ročne. Istina vo výške 6319,75 eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Žalované 1) a 2) zaplatili z poskytnutého úveru celkovo 2699,40 eura, z ktorých bola na istinu započítaná suma 2686,61 eura, na úrok z omeškania suma 12,78 eura. Poplatky za správu účtu a za upomienky predstavovali spolu 236,65 eura. Výška zmluvných úrokov predstavuje 3790,62 eura a boli vyčíslované v sadzbe 9,80 % ročne. Istina potom predstavuje súčet poskytnutého úveru, poplatkov, úrokov, po odpočítaní úhrad, vykonaných žalovanými, započítanými na istinu. Výška nesplatenej časti istiny za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 6. 2014 predstavovala 1924,68 eura, za obdobie od 20. 9. 2010 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 376,57 eura. Návrh opravil v časti vyčísleného úroku z omeškania tak, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 17,10 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 19. 3. 2015, žalobca uviedol totožné skutkové tvrdenia ako v predchádzajúcom doplnení žaloby. Uviedol špecifikáciu vyčísleného úroku vo výške 3790,62 eura, ktorý bol vyčíslený od júla 2004 do 24. 3. 2011. Uviedol, že z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma 2686,61 eura, na poplatky suma 99,58 eura a na úrok z omeškania suma 12,78 eura, pričom žalované uhradili na úver sumu 2798,98 eura, naposledy dňa 27. 9. 2007.

Žalovaná 1) sa k podanej žalobe nevyjadrila.

Žalovaná 2) v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 23. 3. 2015, uviedla, že pokiaľ bola na slobode, úver bol platený. Nie je ochotná platiť úver žalovanej 1). Nemá z čoho úver uhrádzať, nakoľko prišla o všetko, čo mala.

Žalovaný 3) na súdnom pojednávaní poukázal na to, že má za to, že voči žalobcovi dlh nemá a dlh by si mala uhradiť žalovaná 1).

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných 1) a 2), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, žalovanej 1) náhradným spôsobom doručenia podľa . Žalovaná 2), ktorá je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, nežiadala byť prítomná na súdnom pojednávaní a prostredníctvom zamestnankyne ÚVTOS oznámila, že sa súdneho pojednávania zúčastniť nechce. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaných 1) a 2), prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu a navrhol podanej žalobe vyhovieť.

Žalovaný 3) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že už si to nepamätá, ale dohodu o ručení zrejme podpísal. Poukázal na to, že dlh nemá z čoho platiť. Žalovaná 1) má majetok, má byt, dlh má z čoho platiť. So žalovanou 1) bol dva krát, ona mu povedala, že dlh splácať bude. Žalobca ho na úhradu dlhu vyzýval, prevzal aj doporučený list od žalobcu. Poberá výsluhový dôchodok vo výške 755 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, ktorý študuje na vysokej škole, a ktorého financuje mesačne sumou 250 eur. Výživné na druhé dieťa platí vo výške 160 eur. Na bývanie, vrátane energií, uhrádza 205 eur mesačne. Spláca pôžičku vo výške 117 eur mesačne a mobilný telefón 30 eur mesačne. Vlastní polovicu bytu.

Okrem výsluchu žalovaného 3) súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami G. G., a. s., dohodou o uznaní záväzku podpísanou žalovanou 1), vrátane dotazníka k dohode, oznámeniami o postúpení pohľadávky, vrátane poštových podacích hárkov, výzvami k splateniu dlhu,

zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, pokusmi o zmier, výpisom z účtu žalovaných 1) a 2) u právneho predchodcu žalobcu, rozpisom súm splátok úveru, zistiac nasledovný skutkový stav:

G. G., a. s. ako veriteľ a žalované 1) a 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 1. 7. 2004 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000 Sk, t. j. 4979,09 eura, s dojednanou výškou úrokovej sadzby 9,80 % ročne, ktorý sa žalované 1) a 2) zaviazali splácať v splátkach vo výške 2040 Sk, t. j. 67,72 eura, mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc od 20. 8. 2004, s konečnou splatnosťou úveru k 20. 6. 2014. V zmluve si dojednali aj povinnosť žalovaných 1) a 2) zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z úveru a poplatok za správu úveru vo výške 40 Sk, t. j. 1,33 eura, mesačne. Úver bol poskytnutý na účely investície do nehnuteľností. Z výpisu z účtu žalovaných 1) a 2) v Slovenskej sporiteľni, a. s. súd zistil, že dňa 1. 7. 2004 bolo uskutočnené čerpanie úveru vo výške 150.000 Sk. Podľa čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok G. G., a. s., ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo písm. a): ak je klient v omeškaní so platením jednej splátky istiny alebo úroku, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená písm. a): vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí po oznámení mimoriadnej splatnosti úveru.

Dňa 1. 7. 2004 uzatvorili G. G., a. s. a žalovaný 3) ako ručiteľ dohodu o ručení, v ktorej žalovaný vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa, ktoré vznikli z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, uzavretej s dlžníkmi - žalovanou 1) a žalovanou 2), ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

G. G., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 24. 3. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0568/2011/CE, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným v celkovej výške 6897,73 eura, s istinou vo výške 6319,75 eura. G. G., a. s. oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky na žalobcu dňa 12. 4. 2011.

Dňa 20. 4. 2011 vyzval žalobca žalovanú 1) na splatenie celého zostatku dlhu do 4. 5. 2011 v celkovej výške 7089,80 eura. Dňa 26. 4. 2011 vyzval žalobca žalovaných 2) a 3) na splatenie celého zostatku dlhu do 10. 5. 2011 v celkovej výške 7092,92 eura. Dňa 16. 7. 2013 vyzval žalobca žalovaných pokusom o zmier na úhradu dlhu vo výške 8309,75 eura.

Žalovaná 1) dňa 9. 1. 2013 podpísala so žalobcom dohodu o uznaní záväzku, v ktorej uviedla, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej so G. G., a. s. dňa 1. 7. 2004, číslo XXXXXXXXX vo výške istiny 6319,75 eura.

Súd sa oboznámil aj s prehľadom jednotlivých splátok úveru, s rozčlenením na splátky istiny a úroku.

Podľa lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne, žalovaná 1) je samostatne zárobkovo činnou osobou, s vymeriavacím základom 402,50 eura mesačne a od 9. 2. 2015 aj zamestnancom obchodnej spoločnosti Braand Group, s. r. o..

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,11 eura zastavil, keďže žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Aj keď žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 23. 1. 2014, výslovne

neuviedol, že žalobu berie v uvedenej časti späť (uviedol, že sa jedná o opravu návrhu), podľa obsahu, sa jednalo o späťvzatie žaloby v časti, keďže v časti úroku z omeškania žiadal priznať o 0,11 eura menej ako v podanej žalobe (v žalobe žiadal úrok z omeškania vo výške 17,21 eura a v podaní doručenom súdu dňa 23. 1. 2014 vo výške 17,10 eura). Súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (G. G., a. s.) ako veriteľ a žalované 1) a 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 1. 7. 2004 zmluvu o poskytnutí úveru na účely investície do nehnuteľností, ktorý bol poskytnutý žalovaným 1) a 2) v výške 150.000 Sk. Žalované 1) a 2) sa zaviazli poskytnutý úver splácať v splátkach vo výške 2040 Sk mesačne, s konečnou splatnosťou úveru do 20. 6. 2014. Nakoľko zmluva

bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Keďže úver bol poskytnutý na účely údržby a stavebných úprav dokončených stavieb (investície do nehnuteľností), nevzťahuje sa na poskytnutý úver zákon o spotrebiteľských úveroch ( o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30. 6. 2006). Nakoľko žalované 1) a 2) si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnili riadne a včas, žalobca dňa 20. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovanej 1)) resp. 26. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovaným 2) a 3)) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal poskytnutý úver s príslušenstvom vrátiť do 4. 5. 2011, resp. do 10. 5. 2011. Najneskôr dňa 10. 5. 2011 sa teda stal celý úver splatným. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne, keďže zmluvu uzatvorili ako spoludlžníci, zaplatiť žalobcovi nezaplatené splátky úveru, splatné od 20. 9. 2010, t. j. tak ako bolo uplatnené v žalobe, do splatnosti poslednej splátky pred mimoriadnou splatnosťou úveru, t. j. do splátky splatnej dňa 20. 4. 2011, spolu 8 splátok po 67,72 eura, t. j. 541,76 eura a istinu úveru, ktorá sa stala splatnou v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorej výška, podľa prehľadu splátok, predloženého žalobcom, činí 2178,58 eura (zistená z istiny jednotlivých splátok pôvodne splatných od 20. 5. 2011 do 20. 6. 2014), spolu 2720,34 eura. V zostávajúcej časti uplatnenej sumy súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. -148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. ). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru. Pokiaľ aj žalobca predložil dohodu o uznaní záväzku, uzavretú so žalovanou 1), táto bola bez vplyvu na výšku priznaného plnenia vo vzťahu k žalovanej 1), keďže predmetom uznania bola len istina, pričom súd žalobcovi uplatnenú istinu priznal v celom rozsahu.

Nakoľko žalované 1) a 2) sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol spotrebiteľský právny vzťah, t. j. 9 % ročne, a to zo splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. splatných od 20. 9. 2010 do 20. 4. 2011, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, t. j. od 21. dňa v mesiaci, do 10. 5. 2011, t. j. do splatnosti úveru, avšak len zo sumy istiny jednotlivých splátok, keďže príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania, neprislúcha z príslušenstva, t. j. z úroku. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške spolu 11,41 eura, a to zo sumy 45,23 eura od 21. 9. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 2,58 eura, zo sumy 45,63 eura od 21. 10. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 2,27 eura, zo sumy 46,03 eura od 21. 11. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 1,94 eura, zo sumy 46,43 eura od 21. 12. 2010 do 10. 5. 2011 výške 1,61 eura, zo sumy 46,84 eura od 21. 1. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 1,27 eura, zo sumy 47,26 eura od 21. 2. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 0,92 eura, zo sumy 47,67 eura od 21. 3. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 0,59 eura a zo sumy 48,09 eura od 21. 4. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 0,23 eura. Taktiež súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej istiny, t. j. z istiny splátok splatných od 20. 9. 2010 do 20. 4. 2011 spolu vo výške 373,18 eura a zo zosplatnenej istiny spolu vo výške 2178,58 eura, t. j. zo sumy 2551,76 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 11. 5. 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nakoľko žalovaný 3) uzavrel so G. G., a. s. dňa 1. 7. 2004 dohodu o ručení, v ktorej vyhlásil že uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o úvere, ak ju neuhradí dlžník, súd zaviazal na úhradu priznaného plnenia aj žalovaného 3) ako ručiteľa, spolu so žalovanými 1) a 2) tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Pokiaľ sa žalovaný 3) bránil tým, že dlh voči žalobcovi nemá, nakoľko dlh by mala splácať žalovaná 1), súd nepovažoval jeho argumentáciu za dôvodnú. Uzavretie dohody o ručení so G. G., a. s. žalovaný 3) nepoprel a táto bola preukázaná samotnou dohodou ako listinným dôkazom. Rovnako nepoprel, že mu boli doručované výzvy od žalobcu na úhradu dlhu. V konaní bolo z vykonaných listinných dôkazov preukázané, že dlžníci zo zmluvy o úvere, t. j. z hlavného záväzkového vzťahu (žalované 1) a 2)), nesplnili svoj dlh na písomnú výzvu veriteľa, či už pôvodného alebo žalobcu, preto vznikla žalovanému ako ručiteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu. Príjmové pomery žalovaného sú taktiež bez vplyvu na jeho záväzok voči žalobcovi. Tieto môžu byť zohľadnené (a súd tak aj učinil) pri rozhodovaní o možnosti povolenia splácania priznaného plnenia

v splátkach. Ručenie ako zabezpečovací právny inštitút slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Obsahom ručenia je záväzok, že ručiteľ splní záväzok dlžníka voči veriteľovi, ak ho nesplní dlžník. Na základe ručiteľského vyhlásenia vzniká právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, obsahom ktorého je záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak tak neurobí dlžník.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24. 3. 2011.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznané plnenie v splátkach po 120 eur mesačne (celková výška mesačnej splátky). Súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaná 2) je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj k príjmovým a výdavkovým pomerom žalovaného 3), tvrdeným na súdnom pojednávaní a príjmom žalovanej 1), zisteným z vymeriavacieho základu v rámci výkonu živnosti. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené záujmy žalobcu, nakoľko súdom určená výška splátky, v prípade jej riadneho splácania, zabezpečí splatenie dlhu v lehote 2 rokov, pričom je vyššia ako bola pôvodne dojednaná výška splátky v zmluve o úvere a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovaných.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho priadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné pre to, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebula ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.